Turecká vojna za nezávislosť bol vojnový konflikt v rokoch 1919 až 1923 medzi Osmanskou ríšou reprezentovanou mladotureckým hnutím Mustafu Kemala Atatürka a koalíciou rôznych európskych krajín. Jeho jadro tvorila Grécko-turecká vojna (1920-22).

Začiatok

Po prvej svetovej vojne, ktorú Osmanská ríša prehrala, boli rôzne časti jej územia okupované cudzími armádami. Turci nechceli tolerovať delenie svojej krajiny a vyhlásili vojnu.

Bojujúce strany

Na jednej strane stálo Mladoturecké hnutie, ktoré viedol Mustafa Kemal Atatürk. Na jeho stranu sa postupne pridala aj väčšina civilného obyvateľstva. Na druhej strane bola koalícia, ktorú tvorili: Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Grécko, Arménsko, Gruzínsko a Osmanská ríša.

Vojna

Po počiatočných neúspechoch sa na čelo Turkov postavil Mustafa Kemal Atatürk, uznávaný vodca a generál z prvej svetovej vojny. Pod jeho velením vybojovali Turci dôležité víťazstvá. Tie boli hlavne proti Grékom, ktorí okupovali západnú časť krajiny okolo mesta Izmir (Smyrna). Túto časť dobyli Turci roku 1922. Neskôr znovu získali aj pásmo okolo Marmarského mora, ktoré bolo demobilizované a okupované Britmi. Nakoniec vyhnali všetkých okupantov z krajiny. Po konci vojny získali hranice Turecka taký tvar, aký majú dodnes. Mustafa Kemal Atatürk sa stal roku 1923 prvým prezidentom nového Turecka.