A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
V republike je na čele štátu väčšinou prezident, ale jeho právomoci sa môžu v rôznych štátoch značne líšiť. Jeho skutočné postavenie býva často do značnej miery závislé od spôsobu kreácie. Ak prezident odvodzuje svoj mandát priamo od ľudu (voličov) a nie od parlamentu či iného orgánu, býva jeho postavenie zväčša silnejšie a nezávislejšie. Prezident je vždy volený, ale aj tu existuje celá škála rôznych volebných systémov.
Spôsob voľby
Prezident môže byť volený buď priamo občanmi ako je to napr. vo Francúzsku, Rusku, Rakúsku, Poľsku, Česku či na Slovensku, alebo nepriamo. V druhom prípade je prezident volený buď parlamentom (Švajčiarsko, Česko do roku 2012, ale aj Slovensko do roku 1998) alebo prostredníctvom tzv. voliteľov (USA, India), alebo je na voľbu ustanovený osobitný zbor ako je to napr. v Nemecku či Taliansku.
Postavenie prezidenta
Prezidentská republika
Postavenie prezidenta je najsilnejšie v prezidentskej republike, kde právomoci výkonnej moci patria prezidentovi. Prezident v tomto prípade stojí „na čele“ vlády, ktorá je len jeho kolektívnym poradným orgánom. Neexistuje tu funkcia premiéra. Prezident nielen reprezentuje krajinu navonok, ale aj riadi zahraničnú politiku štátu. Môže predkladať návrhy zákonov, vydávať akty nižšej právnej sily, vymenúvať sudcov atď. Typickým príkladom prezidentskej republiky sú USA.
Poloprezidentská republika
Poloprezidentská forma vlády (semi-presidental), je akýmsi medzičlánkom, medzi prezidentskou a parlamentnou formou vlády. Výkonná moc je rozdelená medzi vládu a priamo voleného prezidenta. Ten má rozšírené právomoci, napríklad legislatívnu iniciatívu a právo rozpustiť parlament. Takáto forma vlády je napr. vo Francúzsku či Rusku.
Parlamentná republika
Parlamentná republika je typická tým, že jedna zložka moci, a to moc zákonodarná, má v systéme deľby moci dominantné postavenie. Tým je poznačené aj postavenie prezidenta, ktoré je v tejto forme vlády najslabšie. Niekedy sa prezident dokonca uvádza, nie ako predstaviteľ výkonnej moci, ale ako najvyšší predstaviteľ štvrtej – kontrolnej moci v štáte. Aj v parlamentných republikách má však prezident niektoré významné právomoci – má právo relatívneho veta, môže rozpustiť parlament, menuje vysokých štátnych funkcionárov či vyhlasuje referendum. Parlamentnou republikou je aj Slovensko (spolu s väčšinou európskych krajín).
Pozri aj
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Prezident
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prezident
Pôvodný zdroj
- Marian Posluch, Ľubor Cibulka: Štátne právo Slovenskej republiky, 2003, ISBN 80-89122-07-8
- Jozef Prusák: Teória práva, Bratislava, 1999, ISBN 80-7160-113-6
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk