Svrčinník
vrch
Masív Svrčinníka v pozadí
Štát	Slovensko
Regióny	Žilinský, Banskobystrický
Okresy	Turčianske Teplice, Banská Bystrica
Obce	Horná Štubňa, Turček, Čremošné, Dolný Harmanec
Pohorie	Kremnické vrchy
Podcelok	Flochovský chrbát
Povodia	Turiec, Hron
Nadmorská výška	1 312,8 m n. m.
Súradnice	48°48′18″S 18°59′30″V / 48,805°S 18,9917°V / 48.805; 18.9917
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po značke z Turčeka
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Svrčinník
národná prírodná rezervácia
Región	Žilinský Banskobystrický
Okres	Turčianske Teplice Banská Bystrica
Obec	Horná Štubňa, Čremošné, Turček, Dolný Harmanec, Kordíky
Pohorie	Kremnické vrchy
Rozloha	2,2249 km² (222 ha)
Vznik	2001
Správa	Štátna ochrana prírody - Správa CHKO Poľana
Kód	1110
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Svrčinník (1 312,8 m n. m.^[1]) je druhý najvyšší vrch Kremnických vrchov. Leží nad obcou Dolný Harmanec, približne 12 km severozápadne od Banskej Bystrice.^[2] Vrcholom prechádza značená turistická magistrála Cesta hrdinov SNP.

Poloha

Nachádza sa v severnej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát.^[3] Mohutný vrch leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja a okresov Turčianske Teplice a Banská Bystrica. Na vrchole Svrčinníka sa stretávajú katastrálne územia obcí Horná Štubňa, Turček, Čremošné a Dolný Harmanec.^[4] Tvorí spoločný masív s Flochovou, najvyšším vrchom Kremnických vrchov, ktorá je oddelená plytkým sedlom Flochovej.^[2]

Opis

Lesnatý no na vrchole pomerne plochý masív leží v hlavnom hrebeni pohoria. Susedná, západne situovaná Flochová je vyššia len o 4 metre a oddelená nevýrazným sedlom (1 297 m n. m.). Veľká časť Svrčinníka patrí do rovnomennej národnej prírodnej rezervácie. Plošinou na vrchole vedie z rázcestia v sedle Cesta hrdinov SNP do sedla Malý Šturec, odkiaľ je najjednoduchší prístup do tejto časti Kremnických vrchov. Susednými významnými vrchmi sú na západe Flochová (1 317 m n. m.) a Javorová studňa (1 280 m n. m.), na severe Priečny vrch (1 048 m n. m.) a východne ležiaca Tabla (1 178 m n. m.), ktorou pokračuje hlavný hrebeň na Skalku (1 232 m n. m.).^[5] Južné svahy sú pramennou oblasťou zdrojníc rieky Turiec, východné svahy odvodňujú prítoky Harmanca a severné oblasti prítoky Teplice.^[2]

Národná prírodná rezervácia

Veľká časť vrchu patrí do rovnomennej národnej prírodnej rezervácie, ktorá bola v roku 2001 vyhlásená na ploche 2 224 900 m². Predmetom je ochrana zachovalého komplexu lesných spoločenstiev Kremnických vrchov vo 4. až 7. vegetačnom stupni s prirodzeným drevinovým zložením a typickou prirodzenou štruktúrou, miestami až pralesného charakteru, na ktoré sú viazané mnohé chránené a ohrozené druhy fauny Západných Karpát.^[6]

Výhľady

Vrcholové partie lesnatého plochého vrchu neposkytujú veľa možností na výhľady. Malé otvorené časti poskytujú ďaleké výhľady najmä východným smerom a z vhodných lokalít je okrem susedných vrchov pohoria pozorovateľná južná časť Veľkej Fatry, západná časť Nízkych Tatier, Poľana i Vepor.^[7]

Prístup

• po značke (Cesta hrdinov SNP):
  • z juhu zo Skalky (1 232 m n. m.) cez sedlo Flochovej (1 297 m n. m.)
  • zo severu z Krížnej (1 574 m n. m.) cez sedlo Malý Šturec
• cez Sedlo Flochovej:
  • po značke z Turčianskych Teplíc cez Čremošné a Flochovú
  • po značke z Turčeka
  • po značke z rázc. pri chate Bartoška
  • po z Kordík cez Kordícke sedlo^[2]

Referencie

Pozri aj

• Flochová
• Cesta hrdinov SNP
• Zoznam vrcholov v Kremnických vrchoch

Externé odkazy

• Poloha na turistickej mape