O rovnomennom okrese pozri Turčianske Teplice (okres).

Turčianske Teplice
mesto
Modrý kúpeľ
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Turčianske Teplice
Región	Turiec
Vodný tok	Teplica
Nadmorská výška	518 m n. m.
Súradnice	48°51′32″S 18°51′49″V / 48,858889°S 18,863611°V / 48.858889; 18.863611
Rozloha	33,48 km² (3 348 ha) [1]
Obyvateľstvo	6 248 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	186,62 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1281
Primátor	Igor Hus[3] (nezávislý)
PSČ	039 01
ŠÚJ	512729
EČV (do r. 2022)	TR
Tel. predvoľba	+421-43
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Partizánska 413/1 039 01 Turčianske Teplice
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	043 / 490 60 10
Fax	043 / 492 26 67
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Turčianske Teplice
Webová stránka: turciansketeplice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Turčianske Teplice (do roku 1948 Štubnianske Teplice, nem. Bad Stuben, maď. Stubnyafürdő) sú mesto ležiace v Žilinskom kraji, historické centrum Horného Turca a okresné mesto.^[4]

Polohopis

Mesto sa nachádza v južnej časti Turčianskej kotliny, približne 25 km južne od Martina. Východne od mesta sa dvíha podhorie Veľkej Fatry, západne sa nachádza úpätie Žiaru, mesto samotné však leží v rovinatej časti kotliny. Od Kremnice je vzdialené 21 km severne, od Banskej Bystrice 34 km severozápadne a od Nitrianskeho Pravna 23 km východne.

Vodné toky

Mestom preteká rieka Teplica (miestne nazývaná aj Žarnovica).

Dejiny

Turčianske Teplice patria medzi najstaršie kúpeľné mestá Slovenska. Prvá písomná zmienka o meste, resp. o teplých prameňoch pochádza z roku 1281, kedy vtedajší kráľ Ladislav IV. darovacou listinou poručil hájske panstvo a na jeho západnej časti ležiace teplé pramene grófovi Petrovi.

V roku 1533 sa Turčianske Teplice stali majetkom mesta Kremnice. Kremnica sprístupnila pramene všetkým vrstvám spoločnosti a začala kúpele nielen využívať, ale aj budovať. Aj keď boli teplické liečivé pramene známe a navštevované, predsa sa túžby Kremnice, postaviť v Turčianskych Tepliciach vhodné budovy na ubytovanie hostí, splnili až v 19. storočí.^[4] Postupne sa začali budovať a rozrastať. Po februári 1948 boli Štubnianske Teplice premenované na Turčianske Teplice a druhýkrát v histórii sa stali sídlom okresu. Dňa 20. februára 1949 sa Kremnica vzdala svojich práv na kúpele a vznikli Československé štátne kúpele a žriedla.^[4]

V Turčianskych Tepliciach sa ako v jediných kúpeľoch na Slovensku liečia choroby obličiek a močových ciest. S úspechom sa tu liečia i choroby pohybového ústrojenstva, najmä stavy po reumatických zápaloch kĺbov, degeneratívne chronické ochorenia, ochorenia bedrových, kolenných kĺbov, chrbtica, poúrazové deformácie a pooperačné stavy pohybového ústrojenstva. Okrem dospelých sa tu od roku 1993 liečia aj deti. Kúpele ponúkajú aj liečebné a rehabilitačné pobyty pre široký okruh záujemcov.

Na liečebné účely sa využívajú horúce pramene liečivých vôd, ktorých teplota sa pohybuje od 38 do 46 °C. Síranovo-hydrouhličitanová vápenato-horečnatá hypotonická voda sa využíva v bazénových a vaňových procedúrach. Pri chorobách obličiek a močových ciest sa predpisuje liečba pitnými kúrami. K týmto procedúram sa pridružujú masáže, suché zábaly, individuálna pohybová liečba, rehabilitačné cvičenia, vodoliečba, fyzikálna liečba, elektroliečba, sauna a terénna liečba. V roku 1996 sa Turčianske Teplice stali tretíkrát okresným mestom, ktorého budúcnosť je úzko spojená s rozvojom cestovného ruchu, kúpeľníctva, ale aj s budovaním turistických zaujímavého čistého zdravého mesta.

Kultúra a zaujímavosti

Múzeá

Galéria Mikuláša Galandu

Parky

Nachádza sa tu jeden z najstarších a najrozľahlejších kúpeľných parkov na Slovensku, v ktorom rastie mnoho cudzokrajných drevín, v tomto čase 2012 značne dendrologicky zanedbaný a javí známky pustnutia. Posledná zásadná údržba parku bola vykonaná pred cca 10 – 15 rokmi. Park nie je priebežne obnovovaný ani rekonštruovaný. Posledná známa plošnejšia výsadba nových drevín bola v 80 rokoch 20 storočia keď bola vykonaná menšia rekonštrukcia parku.

Kúpele

História kúpeľov v Turčianskych Tepliciach siaha až na koniec 13. storočia, ide o jedny z najstarších termálnych kúpeľov na Slovensku a v Európe.

V dnešnej dobe kúpele pozostávajú z liečebných domov Veľká Fatra, ktorý bol zrekonštruovaný v roku 2004 a ďalej Aqua, Malá Fatra a Kollár. V roku 2006 bol v areáli postavený akvapark a do budúcna sa plánujú ďalšie investície.

Zo siedmich termálnych prameňov za sekundu vyvrie na povrch 30 l síranovo-hydrouhličitanovej, vápenato-horečnatej, hypotonickej vody s obsahom vyše 1500 mg rozpustených minerálnych látok v 1 litri.

Sírany, hydrouhličitany, vápnik, horčík, železo a ďalšie pôsobia liečivo na množstvo chorôb. Pre vysoký obsah vápnika, horčíka a fluóru je minerálna voda z Turčianskych Teplíc veľmi vhodná aj na pitné kúry, ktoré pôsobia proti osteoporóze a viacerým typom obličkových kameňov ako aj pri žlčníkových a črevných ťažkostiach. Bohato mineralizovaná termálna voda z turčianskych kúpeľov má dokázateľne liečivé účinky na ochorenia pohybového aparátu, urologické, nervové a gynekologické ochorenia.

Pamiatky

• Bývalý sirotinec a kaplnka sv. Jána Nepomuckého, dnes rímskokatolícka fara a farský kostol. Budova z roku 1760 je postavená v rannoklasicistickom slohu. Stavba je dvojpodlažná s trojtraktovou dispozíciou.^[5] Centrálne je umiestnená kaplnka na obdĺžnikovom pôdoryse s polygonálne ukončeným presbytériom.

• 

  Kaplnka Jána Nepomuckého

• 
• 

• Bývalý Kráľovský učiteľský ústav, dnes Pedagogická a sociálna akadémia. Eklektická stavba z roku 1908.^[6]

• 

  Pedagogická škola

• 
• 

  Detail architektúry školy

• 

• Galéria Mikuláša Galandu, rodný dom maliara. Jedná sa o trojtraktovú jednopodlažnú vilu na pôdoryse písmena L z 30. rokov 19. storočia.^[7]

• 

  Galandov dom

• 
• 

  Pamätná tabuľa Mikuláša Galandu na rodnom dome

• 

  Záhrada Galandovho domu, súsošie Rozhovor od Pavla Tótha

• Historická budova Modrého kúpeľa a priľahlého hotela z roku 1885
• Renesančný Platthyovský kaštieľ, z prvej polovice 17. storočia, dnes pracovisko Slovenskej národnej knižnice (miestna časť Diviaky)
• Rokokový Tarnóczyovský kaštieľ z roku 1767

• 

  Modrý kúpeľ

• 

  Modrý kúpeľ pred obnovou

• 

  Renesančný kaštieľ v Diviakoch

• 
• 

  Rokokový kaštieľ v Diviakoch

Doprava

Mesto leží na železničnej trati Vrútky – Zvolen a východným okrajom prechádza cestná komunikácia I/65 na Kremnicu a Banskú Bystricu. Cez Diviaky sa pripája cesta z Nitrianskeho Pravna a obce Budiš.

Osobnosti mesta

Rodáci

• Mikuláš Galanda (* 1895 – † 1938), maliar, grafik a ilustrátor
• Matúš Černák (* 1903 – † 1955), diplomat, verejný činiteľ a politik
• Jozef Lettrich (* 1905 – † 1969), politik

Pôsobili tu

• Georgios Sinas (* 1783 – † 1856), grécko-rakúsky podnikateľ, dal v meste vybudovať turecké kúpele
• Štefan Kankovský (* 1848 – † 1872), katolícky teológ, stredoškolský učiteľ a historik
• Ján Štefánik (* 1901 – † 1987), pedagóg, bibliograf, literárny kritik, redaktor a prekladateľ
• Ondrej Plai (* 1915 – † 1996), právnik, športovec

Partnerské mestá^[8]8">upraviť | upraviť zdroj

• Arandjelovac, Srbsko
• Holešov, Česko
• Havířov, Česko
• Skawina, Poľsko

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

• KOVÁČIK, Marián. Turčianske Teplice a okolie. Martin : Osveta, 1960.
• NIŽŇANSKÝ, Eduard. Turčianske Teplice : 700 rokov od prevej písomnej zmienky o teplých prameňoch na území mesta. 1. vyd. Martin : Osveta, 1982. 272 s.
• VALENTINI, Ján. Turčianskoteplické elégie. 1. vyd. Martin : Osveta, 1986. 47 s.
• MALIŠOVÁ, Eva. Turčianske Teplice včera a dnes. 1. vyd. Martin : Neografia, 2006. 139 s. ISBN 80-88892-72-4.
• HORNÍKOVÁ, Zuzana. Turčianske Teplice : zo spomienok grófky Elizabeth. Vrútky : Hemibos Ante Portas, 2015. 108 s. ISBN 978-80-971919-0-0.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Turčianskych Tepliciach
• Zoznam ulíc a námestí v Turčianskych Tepliciach

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turčianske Teplice

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka mesta
• Zlaté kúpele – oficiálna stránka kúpeľov
• Galéria Mikuláša Galandu