Spišský Hrušov
obec
Ruina kostola sv. Stanislava
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Spišská Nová Ves
Región	Spiš
Nadmorská výška	424 m n. m.
Súradnice	48°56′45″S 20°42′25″V / 48,9457°S 20,7070°V / 48.9457; 20.7070
Rozloha	13,07 km² (1 307 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 317 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	100,77 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1253
Starosta	Marek Filip[3] (nezávislý)
PSČ	053 63
ŠÚJ	543616
EČV (do r. 2022)	SN
Tel. predvoľba	+421-53
Adresa obecného úradu	Obecný úrad č. d. 216 053 63 Spišský Hrušov
Telefón	449 21 22
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Spišský Hrušov
Webová stránka: spisskyhrusov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Spišský Hrušov (nem. Birndorf) je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny na sútoku potokov Lodina a Hrušov.

Susedné obce

Buglovce, Bystrany, Domaňovce, Hincovce, Chrasť nad Hornádom, Jamník, Olcnava, Vítkovce

Vodné toky

Lodina, Hrušov

Politika

Starostovia obce

• 1990 – 2010 Viktor Butvin (NEKA)
• 2010 –  Elena Franková (Smer)

Obecné zastupiteľstvo

• 1990 – 1994 – 9 poslancov
• 1994 – 1998 – 9 poslancov (6 HZDS, 3 SDĽ)
• 1998 – 2002 – 9 poslancov (5 HZDS, 4 KDH)
• 2002 – 2006 – 7 poslancov (4 KDH, 2 HZDS, 1 NEKA)
• 2006 – 2010 – 7 poslancov (3 KDH, 2 SNS & SMER-SD, 1 HZDS, 1 NEKA)

Obyvateľstvo

Dejiny

Najstaršia dochovaná písomná zmienka o obci je z roku 1253, v listine, v ktorej Magister Aba, poverený revíziou majetkov na Spiši, priznáva Vitkovi majetkové práva k tunajším pozemkom. Neskôr, v roku 1280, boli Vitkovi tieto majetkové práva potvrdené druhou listinou.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo začiatku 14. storočia.^[4] V 15. storočí bol kostol obnovovaný po poškodení požiarom. Bočná kaplnka sv. Žofie vznikla na začiatku 16. storočia, zaklenutá je korýtkovou klenbou. Barokovou prestavbou prešiel v polovici 18. storočia, keď bol drevený trámový strop nahradený klenbou. V roku 1838 bol drevená empora nahradená murovanou. Po požiari v roku 1869 bol kostol znovu obnovovaný, z tohto obdobia pochádza krov. Interiér bol v roku 1896 doplnený o maľby Jozefa Hanulu. V rokoch 2012-2015 prešiel kostol komplexnou obnovou. Presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Stavba si zachovala viaceré stredoveké architektonické detaily, ako zdvojené okná s kružbou na veži, okno na východnej strane presbytéria, tri portály, do lode, presbytéria a sakristie. Sondy potvrdili výskyt nástenných malieb. Z tohto kostola pochádza gotické cibórium, ktoré sa v súčasnosti nachádza v Budapešti.^[5] Hlavný oltár je ranobarokový etážový, z konca 17. storočia, v stĺpovej architektúre sú symetricky rozostavané sochy svätcov, uprostred novší obraz sv. Kataríny Alexandrijskej od J. Hanulu z roku 1900. V bočnej kaplnke je oltár sv. Žofie, barokový z prvej polovice 18. storočia, stĺpová architektúra so štítovým nadstavcom a novým ústredným obrazom sv. Žofie od J. Hanulu. Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

• Veža zaniknutého kostola sv. Stanislava v bývalej dedine Miloj, išlo o jednoloďovú ranogotickú stavbu z 13. storočia. Stojí západne od obce v poli. Obec zanikla v priebehu 16. storočia. V 60. rokoch 20. storočia bola lokalita skúmaná archeológom Bellom Pollom. Z kostola sa zachovala veža a západná stena lode s južným nárožím. V podveží sa nachádzajú dva portály, jeden polkruhový románskeho tvaru a druhý hrotitý. ^[6]

• 

  Ruina kostola v Miloji

• 
• 
• 
• 

  Detail portálu

• Mariášiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne renesančná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1596. V polovici 18. storočia prešiel rozsiahlou barokovou úpravou. Na začiatku 19. storočia bolo klasicisticky upravené priečelie, čím získal súčasnú podobu. V kaštieli dnes sídli obecný úrad. Ústredný vestibul je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. V jednej miestnosti je renesančný vyrezávaný trámový strop, na kartuši mešternice s letopočtom 1596 a iniciálkami. Priečelie je členené stredným trojosovým rizalitom tvoreným pilastrami, na poschodí pilierovou loggiou a ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom.^[7] Fasády sú členené kordónovou rímsou s motívom terčíkov. Strecha je manzardová.

Občianska vybavenosť

Farský úrad

• Rímskokatolícky farský úrad– č d. 213
  • Duchovný správca: ThLic. Richard Ondáš

Školstvo

• Materská škola – č. d. 217
• Základná škola – č. d. 264

Osobnosti obce

Rodáci

• Augustín Reginald Garžík (* 1842 – † 1926), páter, dominikánsky kazateľ

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spišský Hrušov

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce
• Apsida.sk- profil stredovekého kostola v Miloji
• Apsida.sk- profil gotického kostola v Hrušove
• Hungaricana- listiny k dejinám obce