Sološnica
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Malacky
Región	Záhorie
Nadmorská výška	219 m n. m.
Súradnice	48°27′55″S 17°13′50″V / 48,4654°S 17,2306°V / 48.4654; 17.2306
Rozloha	37,77 km² (3 777 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 653 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	43,76 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1376
Starosta	Anna Čermáková[3] (nezávislá)
PSČ	906 37
ŠÚJ	504858
EČV (do r. 2022)	MA
Tel. predvoľba	+421-34
Adresa obecného úradu	Ocú Sološnica Sološnica 527 906 37
E-mailová adresa	starosta@solosnica.sk
Telefón	034/658 41 81
Fax	034/654 88 24
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Sološnica
Webová stránka: solosnica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Sološnica je obec na Slovensku v okrese Malacky vzdialená asi 53 km SZ od Bratislavy.

V obci je rímskokatolícky kostol Všetkých Svätých z roku 1699. V katastrálnom území sa nachádza časť NPR Roštún.

Dejiny

Obec Sološnica sa prvý raz spomína v roku 1367. Ako jej názvy sa uvádzajú Zeleskut, Praturnprunn (1367), Zyleskut (1371), Solossnicza (1773).

Obec patrila grófom zo Svätého Jura a Pezinka, panstvu Plaveckého hradu, Serédyovcom, Balassovcom, potom panstvu Plavec-Malacky (vystriedali sa ako majitelia viaceré rodiny a ich pokolenia). Od 17. storočia prešiel Plavecký hrad a okolité obce do vlastníctva rodiny Pálfyovcov.

V roku 1720 pribudol v obci mlyn a rovnako v 18. storočí aj papiereň.

V roku 1828 mala obec 205 domov a 1 484 obyvateľov.

Kronika uvádza, že dedinu postihli rôzne nešťastia a pohromy. V roku 1857 vypukol v obci veľký požiar, keď za pol hodiny bola celá dedina v plameňoch, pretože väčšina striech bola zo slamy. Požiar si vyžiadal 12 ľudských životov. Z celej obce zostalo len 6 domov. Zachovali sa aj kostol a mlyn.

V roku 1861 na svätého Ducha sa po veľkej búrke zdvihla hladina Sološnického potoka a zaplavila časť obce.

Veľa vytrpeli obyvatelia za rakúsko-pruskej vojny roku 1866. Od Moravy k Trnave tiahlo pruské vojsko. Došlo k početným bojom. Množstvo nepochovaných mŕtvol zapríčinilo šírenie cholery na Záhorí. V Sološnici od 29. augusta do 14. novembra 1866 zomrelo na choleru 149 ľudí.

V roku 1909 sa v jarnom období zosunula pôda v chotári „Na jamách“ a „Nížiny“. K zosuvu prišlo v značnom rozmere. Majitelia pozemkov utrpeli značnú škodu. K veľkému zosuvu pôdy došlo aj v roku 1936.

Utrpenie, hlad a biedu prinieslo občanom obdobie 1. svetovej vojny (1914-1918), kedy bolo postupne z obce povolaných 180 mužov, ktorí bojovali na srbskom fronte. Niektorí z nich zostali nezvestní a 43 ich padlo vo vojne. Na pamiatku dala obec v roku 1931 postaviť pomník zo zbierky občanov.

Pretože sa v obci často vyskytovali požiare, rozhodli sa občania založiť hasičský spolok. Stalo sa tak 21. augusta 1881.

• 
  Sološnický potok
• 
  Jaskyňa Haviareň
• 
  Vrch Vápenná

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sološnica

Externé odkazy