A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Skalka | |
rekreačné stredisko | |
Mapa strediska
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Banskobystrický kraj |
Okres | Žiar nad Hronom |
Pohorie | Kremnické vrchy |
Nadmorská výška | 1 000 m n. m. |
Súradnice | 48°44′21″S 18°59′03″V / 48,739167°S 18,984167°V |
Najľahší výstup | po značke z obce Krahule |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
Wikimedia Commons: Kremnické vrchy | |
Webová stránka: www.skalkaarena.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Skalka alebo Skalka pri Kremnici je zimné ako i letné rekreačné stredisko na strednom Slovensku pri meste Kremnica aj s Horskou službou[1]. V Kremnici vznikol v roku 1914 prvý lyžiarsky oddiel na Slovensku a v januári 1914 sa tu konali celouhorské preteky v lyžovaní, preto bola nazývaná slovenský Semmering[2][3][4]. Súčasný prevádzkovateľ sedačkovej lanovky propaguje teraz Skalku ako Skalka Arena.
Poloha
Leží v Kremnických vrchoch na západnom úpätí rovnomenného vrchu (1 231,6 m n. m.). Nachádza sa v severovýchodnom cípe okresu Žiar nad Hronom, vedie sem cesta II/578 z Kremnice (9 km severovýchodne od centra mesta), ktorá končí pri vysielači Suchá hora.
História
„Kremnica má všetky prírodné i ľudské predpoklady vzrásť na mesto cestovného ruchu prvoradého významu... ktoré treba zhodnotiť a využiť zdokonalením zariadení technických dopravných a ubytovacích...“ uvádzal sídelný zemepis Kremnice, vydaný v roku 1948.[5] Počiatky rozvoja cestovného ruchu v Kremnici a okolí súviseli s vybudovaním železnice Zvolen – Vrútky v rokoch 1870-72.[6]
Ako prvá bola postavená útulňa vo Zvolenskej doline pred cestným tunelom na Skalku s názvom Lovecký roh/Jägerhorn (používal sa aj názov Jegerhorňa). V roku 1889 stála už vedľa aj Vila Františka Jozefa, obidve budovy projektoval architekt Sándor Aigner.[7] Postupne pribudli ďalšie chaty: Alžbeta/Alica, Zoja. Spolu s dobou sa menili aj názvy jednotlivých objektov. Z čias monarchie bol z vily Františka Jozefa počas prvej československej republiky hostinec K hájnikovi, ústredná budova ozdravovne bola Zechenterov dom a dve menšie vilky Alica a Hviezdoslav.[7] Do 31. decembra 1949 bola celá lokalita Skalka vo vlastníctve mesta Kremnica ako súčasť lesného majetku mesta Kremnica.[6] V období socializmu sa celý areál označoval jednotným názvom Rekreačné stredisko ROH Hron. Po roku 1989 nehnuteľnosti postupne menili majiteľov a dostali sa do súkromných rúk.[7] Dnešný názov, týchto, v roku 2022 chátrajúcich zariadení vo Zvolenskej doline pred cestným tunelom, je rekreačné stredisko Toliar.[6][7]
Na Skalke bola postavená ako prvá drevená poschodová turistická chata v roku 1913 vo výške 1188 metrov n.m. „Oficiálne Jánošíkovu búdu, čo je jej pôvodný názov, otvorili 7. decembra 1913. Podľa dobových prameňov patrí k trom najstarším horským chatám v Horných Uhrách, staršie boli len dve v Tatrách.“[8] Neskôr bola označovaná podľa jej medzivojnového správcu ako Teplického chata. Chatu vybudovalo mesto a mesto ju aj vlastnilo. Hneď v tomto roku 1913/1914 sa na Skalke konali aj prvé lyžiarske preteky vo vtedajšom Uhorsku.[6] Chata bola v roku 1945 vypálená a ako murovanú, no už len prízemnú ju obnovili v 60. rokoch. Najskôr slúžila ako sklad pri výstavbe neďalekého televízneho vysielača na Suchej hore, neskôr ju odkúpil Elektrovod Bratislava. Dnes ju vlastní kremnická spoločnosť Elba a jej názov je Chata na Skalke.[8]
Začiatkom 30-tych rokov 20. storočia bola vybudovaná (tzv. stará) spevnená cesta na Skalku a následne Hotel na Skalke (po vojne Hotel ROH)[6] V roku 1947 namiesto vypálenej Teplického chaty bola postavená nová murovaná chata Klubu slovenských turistov a lyžiarov (KSTL), avšak nie priamo v sedle, ale kúsok nižšie. Tento trend bol zvrátený komunistickým prevratom v roku 1948. Následný vývoj ukázal, že nielen kapitalisti ale aj mestá prišli o svoj majetok. Do 31. decembra 1949 bola celá lokalita Skalka vo vlastníctve mesta Kremnica ako súčasť lesného majetku mesta Kremnica. Od 1.1. 1950 sa celý rozsiahly pozemkový majetok mesta o rozlohe vyše 10 tisíc hektárov na základe zákona č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov stal štátnym vlastníctvom a jeho správa bola mestu odňatá. Do štátneho vlastníctva prešli aj lesné pozemky na Skalke. Poštátnené boli aj mestské kúpele v Turčianskych Tepliciach, Mestský hotel v Kremnici atď.[6] Mestský hotel, s veľkými nákladmi mesta po vojne obnovený a zrekonštruovaný, prešiel pod národný podnik Interhotely Ružomberok a potom sa dostal do vlastníctva Revolučného odborového hnutia (ROH). Spolu s ním, sa do vlastníctva odborov dostalo aj vyše 10 hektárov lesných pozemkov neslúžiacich na prevádzku hotela. Chata KSTL sa dostala pod Mincovňu v Kremnici. Prínosom bolo vybudovanie novej cesty na Skalku v 60-tych rokov, čo súviselo s prevádzkovaním vysielača Suchá hora, ktorý bol spustený v roku 1960. K ďalšiemu postupnému rozvoju cestovného ruchu došlo na Skalke až od 70-tych rokov 20. storočia. Bola zriadená špecializovaná štátna organizácia: Okresná správa cestovného ruchu (OSCR), ktorá bola z Kremnice presunutá do sídla okresu v Žiari nad Hronom. Na Skalke bola vybudovaná chata Limba, testservis a niekoľko lyžiarskych vlekov.
Po Nežnej revolúcii bol na základe reštitúcie majetku miest a obcí, ku ktorej došlo v júni roku 1992, mestu Kremnica vrátený jeho historický pozemkový majetok o výmere ca 10 tisíc hektárov, ktorý pozostáva najmä z lesných pozemkov. Mesto sa opäť stalo vlastníkom prevažnej časti pozemkov na Skalke (aj keď nie 100% ako v oku 1949) v katastrálnom území Kremnica tak aj v katastrálnom území Krahule. Mesto malo vo svojom vlastníctve aj všetky zariadenia vybudované OSCR a pre spravovanie a prevádzkovanie nadobudnutých zariadení založilo dňa 29. júla 1993 obchodnú spoločnosť Limba - Skalka, spol. s.r.o. Mesto, zastúpané primátorom Miroslavom Nárožným, vložilo do základného imania nepeňažný vklad - chatu Limba a ďalšie zariadenia v hodnote 22 756 000 Sk. Ďalším, menšinovým spoločníkom bola spoločnosť VAB, a.s. s peňažným vkladom 5 000 000 Sk. Neskôr (v roku 1997) spoločnosť VAB, a.s. nahradila VAB SIPOX a.s. a v roku 2000 spoločnosť TB TRADE, a.s., ktorá postupne ovládla väčšinu v Limba - Skalka, a týmto prešla do vlastníckej tejto spoločnosti chata Limba aj lyžiarske vleky. VAB aj Limba - Skalka, spol. s r.o. skončili v roku 2016 v konkurze.[6] [9][10][11]
Vybavenosť
Nachádza sa v ňom 5 zjazdoviek, 5 vlekov a sedačková lanovka. Areál na bežecké lyžovanie bol v roku 2011 pomenovaný po Rudolfovi Čilíkovi, nestorovi slovenského bežeckého lyžovania a kremnickom rodákovi. Štadión sa skladá z in-line dráhy, ktorá je večer aj osvetlená a troch základných okruhov:[12]
- Južný okruh cez Hostinec, ktorý ma cca 21 km
- Severný okruh v dĺžke 22,6 km a
- Západný okruh v dĺžke 23.5 km
Najznámejším lyžiarskym podujatím poriadaným na Skalke je Biela stopa SNP. Ubytovanie poskytujú horský hotel Skalka a horské chaty Minciar a Limba a penzión Guldiner. Mesto Kremnica prevádzkuje komplex Skalka relax centrum, ktoré okrem bazéna a posilňovne umožňuje ďalší aktívny oddych.
"Vďaka snahe dobrovoľníkov a miestnych zanietencov Skalka je jedno z najlepších stredísk bežeckého lyžovania na Slovensku."[12]
Turistika
Rekreačné stredisko je významnou križovatkou turistických chodníkov, stretávajú sa tu červeno, žlto a modro značkované chodníky. Cez stredisko vedie Cesta hrdinov SNP.
29. júna 2019 bol na Skalke otvorený najdlhší visutý most na Slovensku s dĺžkou 78,5 metra. Je súčasťou via ferraty.[13]
Prístup
- po značke (Cesta hrdinov SNP) z Kremnických Baní cez Krahule
- po značke po hrebeni zo sedla Tunel (križovatka so žltou a modrou značkou)
- po značke z Fončordy cez Bystrické sedlo
- po značke z Kremnice
- po ceste z Kremnice
Lyžovanie a preteky
- Biela stopa
- miesto konania pretekov aj majstrovstvá Slovenska v bežkovaní
- oblastné preteky v zjazdovom lyžovaní žiakov a dorastencov
- od roku 1980 sa na svahu pri chate ROH uskutočňovali preteky v paralelnom slalome
- Veľkonočné vajce - karnevalová rozlúčka so snehom[14]
- súvisiaca súťaž "Big Air" v Kremnici
Pozri aj
- Skalka (vrch v Kremnických vrchoch)
- Vysielač Suchá hora
- Görgeyho tunel (poloha: 48°44′56″S 18°59′48″V / 48,748853°S 18,996713°V)[15][16]
Referencie
- ↑ http://www.horskasluzba-kremnickevrchy.sk/aktuality/
- ↑ Kremnica – slovenský Semmering, Múzeum telesnej kultúry, 15.05.2014, Online Archivované 2016-09-23 na Wayback Machine
- ↑ Kremnica - slovenský Semmering, Slovenská lyžiarska asociácia, Online Archivované 2016-09-23 na Wayback Machine
- ↑ Čím si Kremnica vyslúžila označenie „Slovenský Semmering“? . rtvs.sk, . Dostupné online.
- ↑ LAMOŠ, Teodor. Sídelný zemepis Kremnice. : Slovenská akadémia vied as umení, 1948. Google-Books-ID: PXAvAAAAIAAJ. Dostupné online. S. 197.
- ↑ a b c d e f g VASKÝ, Anton. Skalka a mestská samospráva - retrospektívny pohľad. KREMNICKÉ NOVINY (Kultúrne a informačné centrum Kremnica), 24. 8. 2023, roč. XXXII, čís. 4/2023, s. 12-13. Dostupné online . ISSN 1338-9033. Archivované 2023-10-10 z originálu.
- ↑ a b c d ZIGOVÁ, Iva. Historické chaty v Kremnici vlastník predáva. Nechceme tu Donovaly, hovoria aktivisti . Aktuality.sk, 2022-03-30, . Dostupné online.
- ↑ a b ZIGOVÁ, Iva. Chatár: Kríž a zvonička sú vďakou za ducha tohto miesta . Petit Press, . Dostupné online.
- ↑ TB TRADE, a.s. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky . www.finstat.sk, . Dostupné online.
- ↑ Mesto Kremnica . www.kremnica.sk, . Dostupné online.
- ↑ Výpis z obchodného registra SR . www.orsr.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b STANIK, Andrej. Na bežkách na Skalke . blog.postoj.sk, . Dostupné online.
- ↑ ETA. Na Skalke otvoria najdlhší visutý lanový most na Slovensku. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-06-27. Dostupné online cit. 2019-07-15. ISSN 1335-4418.
- ↑ 53. veľkonočné vajce sa zo Skalky dokotúľa na námestie. MESTO KREMNICA, 2014-04-14. Dostupné online cit. 2018-01-24. Archivované 2017-12-15 z originálu.
- ↑ Banská Bystrica je znovu prepojená cestou s Kremnicou Görgeyho tunelom. Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport, 2016-10-23. Dostupné online cit. 2018-01-30.
- ↑ Artúr Görgei: Spišský Nemec, hrdina a zradca maďarského národa. Pravda.sk, 2018-01-30. Dostupné online cit. 2018-01-30.
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk