Ruský Ďaleký východ

Ruský Ďaleký východ (rus Дальний Восток России) je ruský región nachádzajúci sa v severnej Ázii, v najvýchodnejšej časti Ruska. Tvorí časť ázijského Ďalekého východu a administratívne je spravovaný Ďalekovýchodným federálnym okruhom.

Geografia

Rozlohou je Ďaleký východ najväčším regiónom Ruska, zaberajúc plochu 6 952 600 km² (40 % Ruska).^[1] Zo severu ho obmýva Severný ľadový oceán, Východosibírske more, zo severovýchodu Čukotské more, z východu Tichý oceán, Beringovo more, Ochotské more a z juhovýchodu Japonské more. Z juhu susedí s Mongolskom, Čínou a Severnou Kóreou. Okrem kontinentálnej časti svetadiela sú súčasťou regiónu aj Ľachovské ostrovy, Wrangelov ostrov, ostrov Sachalin a Kurilské ostrovy.^[1]

Povrch regiónu je veľmi hornatý. Na území Jakutska sa nachádza Aldanská plošina, na juh od nej Vitimská plošina, Jabloňový chrbát a Stanový chrbát. Na juhovýchode je situovaný Burejský chrbát a horské pásmo Sichote-Aliň. Severovýchodom regiónu sa tiahne Verchojanský chrbát, Čerského chrbát, Kolymské vrchy, Čukotské vrchy a Koriacke vrchy. Na polostrove Kamčatka sa nachádza Východný chrbát a Stredokamčatský chrbát. Kamčatka je taktiež spolu s Kaukazom seizmicky najaktívnejšou časťou Ruska.^[2] Nachádza sa tu vulkanický masív tvorený Kľučevskou sopkou, starovulkánmi Kameň, Bezymiannyj, Uškovskij, Zimina a komplexom Udina.

Najsevernejšie územie regiónu pokrýva tundra pozostávajúca z bezlesných rovín s obmedzeným rastlinstvom, zo živočíchov tu žije napríklad polárna líška a vlk sibírsky. Južne od oblastí tundry sa nachádza tajga, ktorá sa vyznačuje veľmi rozsiahlymi oblasťami ihličnatých lesov, rastie tu napr. borovica trpasličia a smrek sibírsky.^[2] Na juhu regiónu sa rozprestierajú veľké územia stepí.

Hospodárstvo

Najväčšími hospodárskymi centrami sú Sachalinská oblasť, Prímorský kraj, Jakutsko a Chabarovský kraj, ktoré sú spolu zodpovedné sa viac než 80 % HDP regiónu.^[3] Najvýznamnejšie je spracovanie dreva, petrochemický priemysel, ťažba uhlia a železnej rudy.^[4] Jakutsko sa vyznamenáva ťažbou diamantu, cínu a zlata.^[5] Dôležitý je aj rybolov, obchod s kožušinou a pestuje sa tu hlavne pšenica, ovos, sója a cukrová repa.^[4]

Demografia

Podľa štatistík z januára 2022 žije na Ďalekom východe 8 091 244 obyvateľov, čo predstavuje 5,56 % populácie Ruska.^[6] Väčšina obyvateľstva žije skôr na juhu regiónu pri hraniciach s Čínou. Majoritu obyvateľov tvoria etnickí Rusi, ďalej tu žijú napr. Jakuti, Koriaci, Evenkovia, Čukčovia, Židia.^[4]

Najväčšie mestá:

• Vladivostok
• Chabarovsk
• Ulan-Ude
• Čita
• Komsomoľsk na Amure
• Blagoveščensk
• Jakutsk
• Petropavlovsk-Kamčatskij

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ruský Ďaleký východ