Poloha
Ďalekovýchodného federálneho okruhu

Ďalekovýchodný federálny okruh (rus. Дальневосточный федеральный округ) je jeden z ôsmich federálnych okruhov Ruska. Rozprestiera sa na východe Ruska, zaberá plochu 6 169 300 km² (36,4 % Ruskej federácie) a žije v ňom 6,44 milióna obyvateľov (2010).^[1] Vďaka obrovskej rozlohe a povahe krajiny je priemerná hustota osídlenia len cca 1,02 obyvateľa na km². Ďalekovýchodný federálny okruh bol zriadený výnosom prezidenta Ruskej federácie 13. mája 2000. Administratívnym centrom okruhu je mesto Vladivostok, najväčšími mestami sú Chabarovsk a Vladivostok.

Ďalekovýchodný federálny okruh je zdrojom obrovského prírodného bohatstva. Nachádzajú sa tu ložiská zlata, diamantov, rúd, ropy a zemného plynu. Krajina je bohatá na lesy, veľké množstvo živočíchov a rastlín. V celom regióne je rozšírená tradícia chovu jeleních stád, chovu a lovu kožušinových zvierat a rybolov. Veľkým nedostatkom okruhu však je chýbajúca infraštruktúra a nedostatočná cestná sieť.^[1]

Administratívne členenie okruhu

Ďalekovýchodný federálny okruh tvoria nasledovné subjekty Ruskej federácie:

Administratívne členenie Ďalekovýchodného federálneho okruhu

Tri kraje, tri oblasti, jedna republika, jeden autonómny okruh a jedna autonómna oblasť.
01. Amurská oblasť – administratívne centrum Blagoveščensk
02. Židovská autonómna oblasť – administratívne centrum Birobidžan
03. Kamčatský kraj – administratívne centrum Petropavlovsk-Kamčatskij
04. Magadanská oblasť – administratívne centrum Magadan
05. Prímorský kraj – administratívne centrum Vladivostok
06. Republika Sacha – Jakutsko – administratívne centrum Jakutsk
07. Sachalinská oblasť – administratívne centrum Južno-Sachalinsk
08. Chabarovský kraj – administratívne centrum Chabarovsk
09. Čukotský autonómny okruh – administratívne centrum Anadyr

Hlavným mestom Ďalekovýchodného federálneho okruhu, ako aj Chabarovského kraja je mesto Chabarovsk.

Najväčšie sídla okruhu

Najväčšími sídlami Ďalekovýchodného federálneho okruhu z hľadiska počtu obyvateľov (údaje podľa odhadu Ruského štatistického úradu z r. 2010^[2]) sú:

• Chabarovsk (rus. Хабаровск) 581 tis.
• Vladivostok (rus. Владивосток) 578 tis.
• Komsomoľsk na Amure (rus. Комсомольск-на-Амуре) 270 tis.
• Jakutsk (rus. Якутск) 268 tis.
• Blagoveščensk (rus. Благовещенск) 206 tis.
• Petropavlovsk-Kamčatskij (rus. Петропавловск-Камчатский) 194 tis.
• Južno-Sachalinsk (rus. Южно-Сахалинск) 175 tis.
• Nachodka (rus. Находка) 165 tis.
• Ussurijsk (rus. Уссурийск) 153 tis.
• Arťom (rus. Артём) 102 tis.
• Magadan (rus. Магадан) 99 tis.
• Birobidžan (rus. Биробиджан) 75 tis.

Najvyšší politickí predstavitelia okruhu

Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie

(plný názov funkcie znie: „Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie pre Ďalekovýchodný federálny okruh“)

• Konstantin Borisovič Pulikovskij (rus. Константин Борисович Пуликовский) – od 18. mája 2000 do 14. novembra 2005
• Kamiľ Šamiľjevič Ischakov (rus. Камиль Шамильевич Исхаков) – od 14. novembra 2005 do 2. októbra 2007
• Oleg Dmitrijevič Antosenko (rus. Олег Дмитриевич Антосенко) – od 5. októbra 2007 do 29. októbra 2007
• Oleg Alexandrovič Safonov (rus. Олег Александрович Сафонов) – od 29. októbra 2007 do 30. apríla 2009
• Viktor Ivanovič Išajev (rus. Виктор Иванович Ишаев) – od 30. apríla 2009 dodnes (2013)

Referencie

1. ↑ ^{a b} Oficiálna stránka Splnomocnenca prezidenta pre Ďalekovýchodný federálny okruh. Информация об округе . www.dfo.gov.ru, . Dostupné online.
2. ↑ Rosstat/Ruský štatistický úrad. Численность населения Российской Федерации по городам, поселкам городского типа и районам на 1 января 2010 года . gks.ru, . Dostupné online.

Odkazy

• Oficiálna stránka Ďalekovýchodného federálneho okruhu (v ruštine)
• Informačný portál Ďalekovýchodného federálneho okruhu (v ruštine)

Pozri aj

• Ruské federálne subjekty

Ruský portál