Putikov vŕšok

	Putikov vŕšok
	Troskový kužeľ a lávový prúd
	Bazaltový lávový prúd v doline Hrona.
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický
Pohorie	Štiavnické vrchy
Prírodná pamiatka	Putikov vŕšok
Nadmorská výška	487 m n. m.
Súradnice	48°22′41″S 18°38′28″V / 48,3781°S 18,641067°V
Rozloha	21,06 km² (2 106 ha)
Geologické zloženie	bazalt
Perióda	plistocén
Posledná erupcia	102 000 pred n.l.
	Poloha na mape Slovenska
	Poloha v rámci Banskobystrického kraja
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál; Portál vedy o Zemi

Súradnice: 48°22′41″S 18°38′28″V / 48,3781°S 18,641067°V

Putikov vŕšok je vyhasnutá bazaltová sopka ležiaca asi 0,5 km východne od obce Tekovská Breznica v okrese Žarnovica na Strednom Slovensku. Troskový kužeľ dosahuje nadmorskú výšku 477 m n. m. predstavuje úplne poslednú aktívnu sopečná činnosť na území Slovenska. Spolu s vulkanitmi pohoria Harghita v Rumunsku najmladších prejavov sopečnej aktivity v Karpatsko-Panónskej oblasti.^[1]

Oblasť Putikovho vŕška je prírodnou pamiatkou a je chránená 5. stupňom ochrany.^[2] Prvé podrobnejšie výskumy geológie Putikovho vŕška uskutočnil v 50. rokoch F. Fiala.

Geologicky je sopka viazaná na najmladší alkalicko-bazaltový vulkanizmus, ktorý sa v Západných Karpatoch začal v období po skončení hlavnej neogénnej sopečnej aktivity a trval od vrchného miocénu až do štvrtohôr. Z hľadiska regionálneho členenia patrí medzi alkalické-bazaltové sopky stredoslovenského vulkanického poľa. Z hľadiska horninového zloženia ju tvoria hlavne alkalické olivinické bazalty až nefelinické bazanity^[3].

Zvyšky vyhasnutej sopky buduje hlavne troskový kužeľ tvorený pyroklastickými sedimentami a lávové prúdy rôznej dĺžky. Troskový kužeľ je tvorený troskovo-lapilovým tufom, aglutinátmi a vulkanickými bombami. Lávové prúdy sú najtenšie v centrálnej časti vulkánu a hrubnú smerom do doliny Hrona, kde dosahujú až 15 m. Najdlhší zaznamenaný lávový prúd tiekol smerom na sever a dosahoval dĺžku okolo 3,2 km. V oblasti medzi Novou Baňou a Brehmi tento prúd prenikol do koryta rieky Hron a na čas ho prehradil. Práve datovanie sedimentov Hrona pomocou rôznych metód a najmä použitie opticky stimulovanej luminiscencie umožnilo určiť vek sopky ako vrchný pleistocén asi 102 000 ± 11 000 rokov.^[3]^[4]

Inými metódami boli získané aj ďalšie stratigrafické a geochronologické informácie o veku sopky. Výskum stratigrafie hornín v podloží lávového prúdu, ktorý prekryl sedimenty štrkových akumulácií Hrona bol zistený vek mladší ris, teda 0,2 až 0,13 milióna rokov. Metódou Ar/K rádiometrického datovania bol zistený vek 0,53±0,16 milióna rokov.^[5]

Referencie

↑ Šimon, L., 2000, Volcanic structure of the youngest volcano in the Western Carpathians - the Putikov vršok volcano. Mineralia Slovaca, 32, 3, s. 241-242
↑ Prírodná pamiatka Putikov vŕšok . SAŽP, 2007, . Dostupné online.
↑ ^a ^b Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., 2001, Nová Baňa-Brehy, najmladší vulkán Putikov vŕšok, lávové prúdy. in Sprievodca exkurzie zjazdu Slovenskej geologickej spoločnosti 2001. Mineralia Slovaca, 33, s. 263
↑ Šimon, L., Malgay, J., 2005, Datovanie sedimentov podložia lávového prúdu vulkánu Putikov vrch metódou opticky stimulovanej luminiscencie. Mineralia Slovaca, 37, s. 279–281
↑ Konečný, V., Balogh, K., Orlický, O., Lexa, J., Vass, D., 1995, Evolution of the Neogene - Quaternary alkali basalt volcanism in Central and Southern Slovakia (West Carpathians). Proceedings XI. Congres of the Carpatho-Balkan Geological Association, Athens, s. 533-538

Externé odkazy

Bazaltové vulkanity v oblasti štiavn. stratovulkánu, tabuľa Banskoštiavnického geoparku Paradajs

Portál vedy o Zemi

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Šimon, L., 2000, Volcanic structure of the youngest volcano in the Western Carpathians - the Putikov vršok volcano. Mineralia Slovaca, 32, 3, s. 241-242

[2] Prírodná pamiatka Putikov vŕšok . SAŽP, 2007, . Dostupné online.

[exk.spr.-3] Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., 2001, Nová Baňa-Brehy, najmladší vulkán Putikov vŕšok, lávové prúdy. in Sprievodca exkurzie zjazdu Slovenskej geologickej spoločnosti 2001. Mineralia Slovaca, 33, s. 263

[4] Šimon, L., Malgay, J., 2005, Datovanie sedimentov podložia lávového prúdu vulkánu Putikov vrch metódou opticky stimulovanej luminiscencie. Mineralia Slovaca, 37, s. 279–281

[5] Konečný, V., Balogh, K., Orlický, O., Lexa, J., Vass, D., 1995, Evolution of the Neogene - Quaternary alkali basalt volcanism in Central and Southern Slovakia (West Carpathians). Proceedings XI. Congres of the Carpatho-Balkan Geological Association, Athens, s. 533-538

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

z d u Štiavnické vrchy
Podcelky (časti)	Skalka Sitnianska vrchovina (Sitno • Sitnianske predhorie • Štiavnická brázda • Prenčovská kotlina) Kozmálovské vŕšky Hodrušská hornatina (Vyhnianska brázda • Breznické podolie • Slovenská brána)
Veľkoplošné chránené územie	Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy
Národné prírodné rezervácie	Kašivárová Sitno
Prírodné rezervácie	Bralce Gajdošovo Holík Jabloňovský Roháč Kamenné more Kamenný jarok Kojatín Krivín Szabóova skala
Národné prírodné pamiatky	Kapitulské bralá Putikov vŕšok Sixova stráň
Prírodné pamiatky	Krupinské bralce Žakýlske pleso
Chránený areál	Arborétum Kysihýbeľ Banskoštiavnická botanická záhrada Michalské rašelinisko
Kultúrne a historické pamiatky	Kaštieľ Svätý Anton Mestský hrad v Banskej Štiavnici Pustý hrad (Sklené Teplice) Pustý hrad (Zvolen) hrad Sitno hrad Šášov
Vybrané vrcholy *^{(rozhľadňa)} Zoznam vrcholov	Sitno* (1 009) Petrov vrch (949) Paradajs (939) Tanád (939) Šobov (888) Skalka (882) Končiar (881) Studený vrch (876) Ostrý vrch (868) Banský vrch (866) Kanderka (862) Veľký Žiar (856) Zlatý vrch (850) Strela (840) Štálovo (836) Drastavica (834)