A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pstriná | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Svidník |
Región | Šariš |
Vodný tok | Mlynský potok |
Nadmorská výška | 325 m n. m. |
Súradnice | 49°18′39″S 21°44′49″V / 49,3107°S 21,7469°V |
Rozloha | 6,23 km² (623 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 59 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 9,47 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1497 |
Starosta | Anna Mihalíková[3] (SaS) |
PSČ | 090 05 (pošta Krajná Poľana) |
ŠÚJ | 527742 |
EČV (do r. 2022) | SK |
Tel. predvoľba | +421-54 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Pstriná | |
Webová stránka: obecpstrina.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Pstriná je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Polohopis
Pstriná sa rozprestiera v mierne členitom povrchu severnej časti Nízkych Beskýd a Laboreckej vrchoviny. V jej okolí sú lesy s bukovým porastom, ktorý je doplnený o brezu a jelšu. Pôvodné bukové lesy sa zachovali v menej dostupných polohách. Nadmorská výška v strede obce je 320 m n. m. a na území od 290 do 525 m n. m. Územie má rozlohu 623 ha.
Symboly obce
Erb
V modrom štíte po zelenej, šiestimi striebornými skalami preloženej pažiti kráčajúci strieborný jeleň v zlatej zbroji, sprevádzaný vpravo hore strieborným skloneným mečom, vľavo hore zlatými váhami.
Tento erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva v roku 2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou P – 210/2006.
Súčasná heraldická kompozícia erbu symbolizujúceho prírodný motív, podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1868, doplnený o atribúty miestneho patróna – sv. Michala Archanjela.
Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.
Vlajka
Vlajka obce pozostáva z ôsmich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/8), zelenej (1/8), žltej (1/8), modrej (1/8), bielej (1/8), zelenej (1/8), žltej (1/8) a modrej (1/8). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zostrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.
Názov
Vývin názvu obce
- 1497 – Psthryna
- 1548 - Pystrina
- 1551 - Pstrina
- 1588 - Pztrina
- 1773 - Pisztrina, Pistrina
- 1808 - Bsztrina, Psztrina, Bstřina, Pstřina
- 1863 - Psztrina
- 1907-1913 - Psztrina, Peszternye
- 1920 - Pstrina, Postrina
- od 1927 - Pstriná
Dejiny
Obec historicky patrila do Makovického panstva a prvýkrát je spomínaná v urbári roku 1497 pod názvom Psthryna.
V roku 1787 mala obec 28 domov a 179 obyvateľov, v roku 1828 mala 21 domov a 185 obyvateľov, v roku 1942 spolu 40 domov 242 obyvateľov a 11 obyvateľov, hlásiacich sa k židovskému náboženstvu.
Tradičným zdrojom obživy ľudí žijúcich v obci bolo poľnohospodárstvo, predovšetkým pestovanie obilnín a chov rožného statku. Pridruženou činnosťou boli práce v lesoch spočívajúce v ťažbe dreva a v pálení drevného uhlia. Veľmi rozšírené bolo dolovanie stavebného kameňa v miestnych vrchoch. Zo starších období je známe pálenie vápna, ktoré sa získavalo výpalom drobivej ílovitej bridlice známej pod miestnym názvom kreminka. Z remeselných činností bolo rozšírené tkanie pokrovcov.
V priebehu 19. a v prvých desaťročiach 20. storočia obyvatelia obce odchádzali na príležitostné poľnohospodárske práce do oblastí dolného Zemplína, kde vypomáhali so žatvou. Tieto tzv. žniva boli jednou z mála pracovných príležitostí, ktorými si obyvatelia obce dokázali privyrobiť na živobytie.
V 19. storočí boli vlastníkmi pozemkov Sirmaiovci.
V roku 1932 sa obyvatelia obce zúčastnili hladových pochodov nezamestnaných a drobných roľníkov, kde žiadali zrušiť daňové a bankové dlhy, zastaviť exekúcie a prideliť panskú a cirkevnú pôdu malých roľníkom.
Tak ako ostatné obce i táto obec bola poznamenaná vysťahovalectvom. Nepriaznivá ekonomická situácia na prelome 19. a 20. storočia bola príčinou masívneho vysťahovalectva predovšetkým do Spojených štátov amerických, v menšej miere do Kanady a Argentíny. Po 2. svetovej vojne sa značná časť obyvateľov obce vysťahovala do priemyselných aglomerácií v Česku.
Obyvateľstvo
V súčasnosti (2023) sú medzi obyvateľmi obce zastúpené tieto priezviská: Černega, Čižmár, Čobirka, Dunčák, Džavoronok, Gajdoš, Jacečko, Kekeľ, Mihálik, Rusinko, Suvák, Szabó.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Gréckokatolícky chrám sv. Michala archanjela, jednoloďová neobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1906. Stojí na mieste staršieho dreveného chrámu z roku 1777, ktorý vyhorel. Fasády sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia, lemovaného dekoratívnymi vázami, vo forme rizalitu. Je členená lizénami a ukončená segmentovou korunnou rímsou a zvonovitou helmicou s laternou.[4] V interiéri sa momentálne (2023) nenachádza žiadne zariadenie, vnútorné priestory chrámu sú prázdne. Vnútorné zariadenie, vrátane ikonostasu, bolo odvezené vlastníkom chrámu, ktorým je gréckokatolícka cirkev. Chrám bol v rámci reštitúcií navrátený gréckokatolíckej cirkvi v roku 1995. Od roku 1995 je prakticky nevyužívaný, bez akejkoľvek údržby a vo veľmi zanedbanom stave.
- Ľudový dom č. 5, jednopodlažná drevená stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1933.[5] Fasády domu sú bielené, valbová strecha je pokrytá falcovaným plechom.
-
Chrám sv. Michala archanjela
Osobnosti obce
Rodáci
- Ján Liguš (* 1941), filozof, teológ, dekan na UK Praha v rokoch 2000-2006. Je autorom vyše 100 monografií, učebných textov a štúdií najmä o D. Bonhoefferovi a kominikácii.
Pôsobili tu
- Janko Borodáč (* 1892 - † 1964), zakladateľ a budovateľ slovenského profesionálneho divadla. V obci pôsobil ako učiteľ po skončení učiteľského ústavu, od školského roka 1911/1912.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, . Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Pstriná - Chrám sv. Michala archanjela . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pstriná
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk