Oravský Podzámok
obec
Oravský hrad
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Dolný Kubín
Región	Orava
Časti	Široká, Dolná Lehota
Vodný tok	Orava
Nadmorská výška	511 m n. m.
Súradnice	49°15′45″S 19°22′03″V / 49,2623689°S 19,3674139°V / 49.2623689; 19.3674139
Rozloha	35,25 km² (3 525 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 363 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	38,67 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1267/1559
Starosta	Jozef Záhora[3] (nezávislý)
PSČ	027 41
ŠÚJ	509957
EČV (do r. 2022)	DK
Tel. predvoľba	+421-43
Adresa obecného úradu	Oravský Podzámok 61
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	589 32 21
Fax	589 32 21
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Oravský Podzámok
Webová stránka: oravsky-podzamok.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Oravský Podzámok (maď. Árvaváralja, nem. Unterschloss) je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.

Polohopis

Obec v Oravskej vrchovine ležiaca na pravom brehu Oravy je vzdialená 11 km SSV od Dolného Kubína. Rozkladá sa okolo hradného brala, na križovatke ciest I/59 na Krakov cez Trstenú a I/78 do Živca cez Námestovo.

Miestne časti

• Oravský Podzámok
• Široká
• Dolná Lehota

Miestna časť Široká

Široká je miestna časť obce Oravský Podzámok v okrese Dolný Kubín.

Nachádza sa v geomorfologickom celku Oravská vrchovina na pravom brehu rieky Orava v nadmorskej výške 498 m n. m. Leží pri ceste I/59 z Dolného Kubína do Tvrdošína, 3 km juhozápadne od centra Oravského Podzámku.

Vľavo od cesty (v smere na Tvrdošín) stoja obytné domy, kým na pravej strane bol vybudovaný hutnícky komplex (prášková metalurgia, súčasť OFZ Istebné).

Dejiny^[4]4" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj

Archeologické nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu letopočtu, no prvá písomná zmienka z roku 1267 sa vzťahuje k existencii Oravského hradu. Hrad sa spomína v polovici 13. storočia, ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o „Thurzovských majetkoch“ pochádza z roku 1559, kedy sa tu nachádzal hradný majer. Hospodárstvo s výsadným postavením až do roku 1886 nepodliehalo uhorským správnym úradom a postupne sa rozrástlo na oba brehy Oravy, pozdĺž dôležitých ciest do Poľska.

Oravský Podzámok zo začiatku podliehal iba hradným pánom a jej obyvatelia pracovali pre hrad a Oravský komposesorát. Samostatnou sa obec stala až v druhej polovici 19. storočia, odkedy mala svojho richtára, ktorý však podliehal komposesorátu a mal len obmedzené právomoci. V roku 1800 hrad úplne vyhorel a zostal opustený až do roku 1868, kedy bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku.

Kultúra a zaujímavostiupraviť | upraviť zdroj

Pamiatkyupraviť | upraviť zdroj

• Oravský hrad, súbor historických objektov z obdobia od 13. do 17. storočia. Delí sa na Horný hrad, Stredný hrad a Dolný hrad. Horný hrad, čiže citadela, je pôvodne najstaršia časť komplexu. Slúžil ako účelový obranný objekt, skladisko zásob, ale mal pôvodne aj ubytovacie kapacity. V druhej polovici 16. storočia bol výrazne prestavaný za Františka Turzu. Stredný hrad zahŕňa Korvínovský palác, stredovekú stavbu na pôdoryse písmena L, ktorá vznikla v 13. storočí a výrazne bola upravená v rokoch 1534-1545, z tohto obdobia pochádza aj vedľajší neskorogotický palác Jána z Dubovca a obytná hranolová veža. Dolný hrad tvorí Turzov palác, pozdnegotická stavba z obodobia po roku 1474, renesančne upravená, jednoloďová kaplnka sv. Michala, neskorogotická stavba s podkovoviným záverom z rovnakéhokého dobia, ďalej západná a východná bašta, administratívne a fortifikačné objekty.^[5]

• 
  Letecký pohľad na hrad
• 
  Horný hrad z nádvoria
• 
• 
• 
  Kaplnka sv. Michala
• 
  Dolný hrad

• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, jednoloďová empírová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1831. Zariadenie kostola je štýlovo jednotné, z obdobia vzniku kostola. Nachádza sa tu oltár sv. Jána nepomuckého z roku 1800.^[6]
• Stará pošta, klasicistická dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z prelomu 18. a 19. storočia.^[7]
• Renesančná administratívna budova, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse písmena L z obdobia okolo roku 1600. Presatavaná bola na prelome 17. a 18. storočia.^[8] Fasáda budovy je jednoduchá, okná sú lemované jednoduchými šambránami, strecha je šindľová. Do dvora je orientovaná stĺpová arkáda. V súčasnosti slúži ako sídlo Oravského múzea.
• Stará prefektúra, obdĺžniková dvojtraktová stavba s manzardovou strechou z roku 1797.^[9] Stavbe dominuje trojosový rizalit ukončený atikou so sochárskou výzdobou. Fasády sú členené lizénovými rámami a pilastrami na rizalite. Okná sú lemované šambránami s klenákmi, na rizalite segmentovo ukončené. V objekte sa v súčasnosti nachádza Múzeum historického lesníctva na Orave.
• Hotel Oravan, klasicistická trojkrídlová dvojpodlažná stavba z prvej tretiny 19. storočia. Prestavaný bol v 90. rokoch 19. storočia. Ide o trojtraktovú stavbu. Objekt má trojosový portikus, fasády sú členené pilastrami.^[10]

• 
  Kostol sv. jána Nepomuckého
• 
  Historická budova pošty
• 
  Renesančná administratívna budova
• 
  Stará prefektúra
• 
  Hotel Oravan

Osobnosti obceupraviť | upraviť zdroj

Rodáciupraviť | upraviť zdroj

• Daniel Paulini († 1623), evanjelický farár, náboženský spisovateľ a filozof
• Ján Sinapius-Horčička (* 1625 – † 1682), evanjelický farár a spisovateľ
• Milan Janák (* 1910 – † 1982), ekonóm
• František Paňák (* 1908 – † 1997), rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista a prekladateľ

Pôsobili tuupraviť | upraviť zdroj

• Jozef Benický (* 1903 – † 1959), prozaik a notár ^[11]

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Oravský hrad

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oravský Podzámok