A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Orava | |
| rieka | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Orava |
| Hlavná zdrojnica | Biela Orava |
| - poloha | Paráč, Oravská Magura |
| Sekundárna zdrojnica |
Čierna Orava |
| - poloha | Góra Żeleźnica |
| Ústie | Váh |
| - poloha | Kraľovany |
| - výška | 430,7 m |
| - súradnice | 49°09′13″S 19°08′23″V / 49,153487°S 19,139857°V |
| Dĺžka | 60,3 km |
| Povodie | 1 991,8 km² (199 180 ha) |
| Prietok | |
| - priemerný | 34,5 m³/s |
| - maximálny | 1 120 m³/s |
| - minimálny | 2,3 m³/s |
  Poloha ústia
| |
| Wikimedia Commons: Orava (rieka) | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Orava je rieka na Orave[1], vzniká sútokom dvoch zdrojníc: pravostrannej Bielej Oravy a ľavostrannej Čiernej Oravy, ktorá priteká z Poľska. Na ich sútoku bola postavená Oravská priehrada. Pod priehradným múrom už tečie pod spoločným názvom Orava, prevažne juhozápadným smerom. Do Váhu ústi v nadmorskej výške 430,7 m n. m. pri obci Kraľovany.[2]
Geologický podklad tvoria na severe flyšové horniny, nižšie vápencové bradlá. V obale bradiel je erózna brána, v ktorej úseku Orava a Oravica sledujú množstvo drobných bradlových, vápencových tvrdošov vyčnievajúcich z miernejšieho modelovaného reliéfu a dodávajúcich tým krajine malebný ráz. (Trstená, Dlhá nad Oravou a podobne). V Oravskom Podzámku podmýva rieka malebne skalu s Oravským zámkom. Za Tvrdošínom potom tečie rieka na juhovýchod a vytvára veľké oblúky. Do Váhu ústi v prielomovej kraľovianskej doline.
Najväčší prietok má rieka v marci a apríli, keď sa topí sneh, najmenší v januári a februári. Historicky najnižší prietok zaznamenali ešte pred vybudovaním priehrady – 4,8 m³/s, najväčší už po vybudovaní priehrady 19. júna 1958 – 2 300 m³/s.
Názov
V podobe „Arva“ bol názov prvýkrát zaznamenaný v roku 1267 v súvislosti s Oravským hradom a nepochybne odkazoval na rieku Orava. Veľa lingvistov, etymológov a historikov sa zaoberalo pôvodom tohto názvu (Aleksander Brückner, Andrej Kavuljak, Šimon Ondruš, Jan M. Rozwadowski a Zdzisław Stieber), ale výsledky týchto výskumov nie sú jednoznačné. Podľa jedného z nich je názov „Orava“ („Arva“) praslovanského pôvodu s indogermánskym koreňom eren (rýchly). Iné hypotézy odvodzujú názov jednoducho z keltského arva, čo znamená rýchla voda, rýchly tok.
Slovenská forma Orava (Oravia) bola prvýkrát použitá v dokumente z roku 1314.
Chránený areál rieka Orava
Celý tok rieky Orava bol v roku 1997 vyhlásená za chránený areál s rozlohou 4 417 463 m² a so 4. stupňom ochrany. Predmetom ochrany je komplex zachovalých riečnych ekosystémov s funkciou biokoridoru nadregionálneho významu s bohatým druhovým zastúpením fauny a flóry a biotopov mnohých chránených, vzácnych a ohrozených druhov organizmov.[3]
Povodie Oravy podľa prítokov
(Biela) Orava (P – pravostranné prítoky, Ľ – ľavostranné prítoky)
- Brveník Ľ
- Príslopec Ľ
- Nová rieka P
- Katrenčíkovský potok Ľ
- Vlčí potok P
- Zimná voda P
- Juríkov potok Ľ
- Okáľka (II) P
- Požehovka P
- Prípor P
- Lomnica P
- Dolniansky potok P
- Podplav P
- Klinianka Ľ
- Kaňovka P
- Tisoňovka Ľ
- Madejov P
- Menzdrovka Ľ
- Zásihlianka P
- Riečka (I) P
- Babinský potok P
- Kolenová P
- Mútňanka Ľ
- Zlatný potok P
- Bystrý potok Ľ
- Čierny potok (I) P
- Huták Ľ
- Práčka Ľ
- Kormanov Ľ
- Beňadovský potok Ľ
- Podskalník Ľ
- Mlynský potok (I) Ľ
- Kýčera Ľ
- Hruštínka P
- Feračová Ľ
- Klimovka P
- Čierny potok (II) P
- Priekopa P
- Predalka Ľ
- Dielnický potok Ľ
- Bučníkový potok P
- Skalnatý potok P
- Lipový potok P
- Šubová P
- Lokciansky potok P
- Budínsky potok P
- Nevolajka P
- Veselianka Ľ
- Adamka P
- Vavrečanka P (do Oravskej priehrady)
- Jelení potok P (do Oravskej priehrady)
- Klinec Ľ (do Oravskej priehrady)
- Polhoranka Ľ (do Oravskej priehrady)
- Priehybský potok Ľ
- Hlásna rieka Ľ
- Kalužovka P
- Kohútov potok Ľ
- Dlhá voda P
- Šoltýsky potok Ľ
- Sihelčík P
- Sihelniansky potok P
- Hájka P
- Soľný potok Ľ
- Bystrá (I) Ľ
- Vonžovec P
- Záhoranka Ľ
- Rabčický potok Ľ
- Za vodou P
- Lazový potok Ľ
- Skladaný potok Ľ
- Klinský potok P
- Michalovka P (do Oravskej priehrady)
- Stavný potok P (do Oravskej priehrady)
- Zadný Kriváň P (do Oravskej priehrady)
- Čierna Orava Ľ
- Chyžník Ľ (do Oravskej priehrady)
- Kriváň P (do Oravskej priehrady)
- Poľanový Kriváň P
- Žiarový Kriváň Ľ (do Oravskej priehrady)
- Hraničný Kriváň (II) Ľ (do Oravskej priehrady)
- Jelešňa Ľ (do Oravskej priehrady)
- Jurčová Ľ (do Oravskej priehrady)
- Stančová Ľ (do Oravskej priehrady)
- Bobrovec Ľ (do Oravskej priehrady)
Pod priehradným múrom:
- Oravica Ľ
- Juráňov potok Ľ
- Bobrovecký potok Ľ
- Bystrá Ľ
- Čierny potok Ľ
- Hlboký potok Ľ
- Brezovica Ľ
- Bratkovčík P
- Všivák Ľ
- Trsteník Ľ
- Vlčí potok P
- Žiarovčík Ľ
- Zábiedovčík Ľ
- Krátky potok Ľ
- Krivý potok Ľ
- Hlísnik P
- Ráztoka P
- Hldočín P
- Suchý potok Ľ
- Studený potok Ľ
- Látaná P
- Salatínsky potok Ľ
- Bôrová voda Ľ
- Blatná P
- Mrzký potok Ľ
- Podbielsky Cickov P
- Krivský potok Ľ
- Dlžiansky Cickov P
- Chlebnický potok Ľ
- Dubový potok P
- Skalický potok P
- Šarý grúň Ľ
- Pribiš Ľ
- Račová P
- Racibor
- Pucov Ľ
- Jelšava P
- Jasenovský potok Ľ
- Lehotský potok P
- Mlynský potok Ľ
- Orvišník P
- Istebnianka P
- Trsteník Ľ
- Žaškovský potok Ľ
- Zázrivka P
- Kozinský potok Ľ
- Ráztoky P
- Plešivský potok Ľ
- Biela P
- Bystrička P
Referencie
- ↑ Názvy vodných tokov . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ Orava. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR . Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Orava (rieka)
