Bodva
Bódva
Rieka
Bodva pri Jasove
Štáty	Slovensko,   Maďarsko
Mestá	Medzev, Moldava nad Bodvou
Zdrojnica	Prameň
- poloha	Osadník, Volovské vrchy
- výška	982 m
- súradnice	48°40′25″S 20°44′28″V / 48,67362°S 20,74108°V / 48.67362; 20.74108
Ústie	Slaná (hu:Sajó)
- poloha	Boldva, Maďarsko
- súradnice	48°12′31″S 20°46′31″V / 48,20854496°S 20,775146484°V / 48.20854496; 20.775146484
Dĺžka	113 km
- Z toho na Slovensku	48,4 km
Povodie	890,4 km² (89 040 ha)
Prietok
- priemerný	5,20 m³/s
- maximálny	95,0 m³/s
- minimálny	0,32 m³/s
Poloha ústia rieky
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Bodva^[1] je rieka na juhu východného Slovenska, vytvára veľký oblúk na území okresu Košice-okolie. Je ľavostranným prítokom Slanej, do ktorej ústi na území Maďarska pri obci Boldva. Celková dĺžka toku je 113 km, z toho na území Slovenska 48,4 km, plochu povodia 890,4 km² a priemerný prietok 5 m³/s (štátna hranica). Bodva je tokom IV. rádu a priemerná lesnatosť povodia na území Slovenska je 40%. Je to vrchovinovo-nížinný typ rieky.

Prameň, geológia a geomorfológia

Bodva pramení juhozápadne od obce Štós na styku permských masívnych metapieskovcov rožňavského súvrstvia a permských metaryolitov, metadacitov a ich vulkanoklastík jasovského a bučínskeho súvrstvia, v geomorfologickom celku Volovské vrchy, podcelku Pipitka^[2], v severovýchodnom svahu Osadníka (1 185,6 m n. m.) zvanom Tri chotáre, v nadmorskej výške 982 m n. m., pričom počas celého svojho toku v úseku Osadník – slovensko-maďarská štátna hranica prekonáva celkový výškový rozdiel 813 m.

Priebeh toku podľa geomorfologických celkov, resp. podcelkov

Volovské vrchy, Pipitka

Od prameňa tečie najprv na severovýchod cez Chotárnu dolinu, kde priberá niekoľko prítokov zľava, oblúkom sa stáča na východ, následne znovu na severovýchod a preteká dolinou Čierna Moldava. Zľava potom priberá Štósky potok, stáča sa na východ a rozširuje svoje koryto. Sprava priberá prítok z doliny Žalobka, z ľavej strany Porču a napája malú vodnú nádrž. Pri niekdajšej horárni Mexiko opúšťa Volovské vrchy a v ďalšom priebehu tečie územím Medzevskej pahorkatiny v Košickej kotline, a zároveň tvorí severozápadnú hranicu tohto podcelku.

Košická kotlina, Medzevská pahorkatina

Vytvára veľký oblúk prehnutý na sever, a okrem menších tokov z oboch strán doliny priberá zľava Piverský potok. Preteká územím mesta Medzev, kde boli na bočnom ramene vybudované dve malé vodné nádrže, hlavné koryto rieky sa stáča na juhovýchod a z ľavej strany priberá Zlatnú a Opustený potok a pokračuje východným smerom. Za mestom najprv Rakov potok zľava, potom Šugovský potok sprava.Zo severu obteká Jasovskú planinu a pri osade Počkaj postupne priberá zľava Borzov, Suchý potok a Zábavu. Ďalej sa stáča na juhovýchod, preteká obcou Jasov, kde priberá zľava Oľšavu a sprava Teplicu. S odstupom 350 m metrov míňa 4 m vysoký chránený prírodný výtvor Čertova skala, resp. Biela skala – svedecký erózno-denudačný relikt niekdajšieho ľavého brehu rieky, v ďalšom priebehu medzi Jasovom a Moldavou nad Bodvou obteká z východu časť Medzevskej pahorkatiny s pozoruhodným krasovým vývojom, ktorý tu reprezentuje až 60 jaskýň rôznych genetických typov, a pri osade Hatiny sa stáča a pokračuje južným smerom. Rieka Bodva participovala na speleogenéze mnohých významných jaskýň Medzevskej pahorkatiny (napr. Jasovská jaskyňa, Moldavská jaskyňa, Tomášova diera, Hatinská jaskyňa ap.). Úsek Jasov – Hatiny – Moldava nad Bodvou mimo iného patrí k najhodnotnejším krajinno-ekologickým biotopom v povodí Bodvy.

Košická kotlina, Košická rovina

Bodva opúšťa Medzevskú pahorkatinu už v intraviláne obce Moldavu nad Bodvou, a pokračuje rovinatým územím Košickej roviny cez Budulov a opäť mení smer toku, najprv na juhozápad (189,5 m n. m.) popri obci Peder. Zľava priberá svoj najvýznamnejší prítok, Idu (180,9 m n. m.), a prudko sa stáča na sever. Preteká okolo vápencového výbežku pod obcou Žarnov a opätovne prudko mení smer toku na západ, z ľavej strany sa oddeľuje koryto Starej Bodvy tečúce ďalej súbežne a rieka pokračuje novým napriameným korytom, pričom priberá Drienovec sprava. Neďaleko obce Turňa nad Bodvou sa otáča na juhozápad, sprava priberá Turňu a následne sa zľava spája s korytom Starej Bodvy. Tečie okrajom obce Hosťovce, a po prekonaní celkového výškového rozdielu 736 m (od prameňa) napokon opúšťa územie Slovenska v nadmorskej výške 169 m n. m..^[3]

Maďarsko

Pokračuje na území Maďarska, kde z juhu obteká vápencovú planinu Alsó-hegy, ktorá významne dotuje podzemnými krasovými vodami jej tok prostredníctvom viacerých dôležitých vyvieračiek. Najvýznamnejšími prítokmi na území Maďarska sú Ménes-patak sprava a Rakaca zľava.

Povodie Bodvy podľa prítokov (v smere toku)

Bodva (len na území Slovenska; P – pravostranný prítok, Ľ – ľavostranný prítok)

• Štósky potok Ľ
  • Kúpeľný potok Ľ
• Porča Ľ
• Piverský potok Ľ
• Zlatná Ľ
  • Ovčinský potok Ľ
  • Humel Ľ
• Opustený potok Ľ
• Rakov potok Ľ
• Šugovský potok P
• Borzov Ľ
• Suchý potok Ľ
• Zábava Ľ
  • Hájny potok Ľ
• Olšava Ľ
  • Zadný potok P
• Teplica P
• Ida Ľ
  • Idčiansky potok Ľ
  • Rieka Ľ
  • Hlboký potok Ľ
  • Horský potok Ľ
  • Idiansky potok Ľ
  • Šacký kanál Ľ
  • Ortovský potok P
    • Komárovský potok Ľ
      • Lúčny potok P
  • Gombošský kanál Ľ
  • Perínsky kanál
    • Kanský potok Ľ
      • Jelšový potok P
  • Ružový potok Ľ
  • Cestický potok P
    • Široký kanál P
  • Čečejovský potok P
    • Stavenec Ľ
    • Lesný potok Ľ
    • Zlatín Ľ
      • Kobylský potok Ľ
      • Nováčanský potok Ľ
    • Šemšiansky potok Ľ
      • Vydumanec Ľ
      • Slaný potok P
        • Hodkovský potok Ľ
      • Seleška P
    • Mokranský potok P
      • Chudý kanál Ľ
      • Brezinský kanál Ľ
  • Konotopa Ľ
    • Rešický potok Ľ
    • Janícky potok Ľ
• Drienovec P
  • Miglinc P
  • Skalný potok P
• Novoveský potok Ľ
• Turňa P
  • Zadný potok Ľ
  • Sobotiskový potok Ľ
  • Bazínsky potok Ľ
  • Chotárny potok Ľ
  • Hrušovský potok Ľ
    • Vápenný potok P
  • Chotárny potok Ľ
    • Šajbový potok P
  • Hájsky potok Ľ

Referencie