Kontrakultúra

Woodstock festival v roku 1969

Kontrakultúra je protest proti dominantnej kultúre, masovej alebo populárnej kultúre v určitom časopriestorovom vymedzení a odmietanie jej noriem, hodnôt, štandardov, stereotypov a spôsobu života. Historickým príkladom kontrakultúry sú husitské hnutia, niektoré vetvy trubadúrov alebo Francois Villon v stredoveku; protihabsburgské povstania a vzdelanci 17. storočí, jakobíni pred Francúzskou revolúciou; modernisti a avantgardné hnutia na prelom 19. a 20. storočia, davisti v 1. ČSR, partizáni vo vojnovom období, antistalinistické prúdy v 50. rokoch, študentské hnutia 60. rokov, punk a underground v 70. rokoch, gothic a metal v 80. rokoch, grunge v 90. rokoch alebo alterglobalistické hnutie v súčasnosti.

Podľa M. Soukupa kontrakultúra označuje príslušníkov určitej sociálnej skupiny, ktorá je odmietaná majoritnou spoločnosťou a vymedzuje sa proti nej určitými znakmi.^[1] Termín kontrakultúry je možné chápať v intenciách protestných hnutí 60. rokov ako označenie pre príslušníkov sociálnej skupiny bojujúcej priamo či nepriamo proti establišmentu^[2] a zároveň ako vytváranie vlastnej alternatívnej kultúry.^[3] Súčasťou každej kontrakultúry je vlastná ideológia – vlastná sebareflexia a reflexia sveta, vyjadrovacie prostriedky, životný štýl, názor, móda a symboly.^[4]

Referencie

↑ SOUKUP, M. 2012. Kultura : Presumpce neviny tohto pojmu. Jak se zrodil a jak různorode se rozvíjel klíčový pojem (tři hlavní přístupy). In Culturologia- The Journal Of Culture. Roč. 1, č.1. Praha: Česká kulturologická společnost ve spolupráci s Katedrou teorie kultury FF UK, 2012. ISSN 1805-2886, s.5.
↑ Establishment alebo establišment ako pojem na deskripciu negatívne chápanej neo-konzervatívnej alebo neoliberálne-trhovej vládnúcej triedy spoločnosti a jej štruktúr (propojenie súkromného a štátneho sektora) v intenciách západných krajín 60. rokov. PERNÝ, L. 2014. Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I. Nitra: Katedra kulturológie FF UKF. 84 s. ISBN 978-80-558-0677-8, s.11
↑ PERNÝ, L. 2014. Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I. Nitra: Katedra kulturológie FF UKF. 84 s. ISBN 978-80-558-0677-8, s.11
↑ MISTRÍK, E. 1998. Dominanta a alternatíva. In : Súčasné subkultúry mládeže. Bratislava: Slovenská sociologická spoločnosť pri SAV, 1998. 69 s. ISBN 80-85447-08-8, s.5

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] SOUKUP, M. 2012. Kultura : Presumpce neviny tohto pojmu. Jak se zrodil a jak různorode se rozvíjel klíčový pojem (tři hlavní přístupy). In Culturologia- The Journal Of Culture. Roč. 1, č.1. Praha: Česká kulturologická společnost ve spolupráci s Katedrou teorie kultury FF UK, 2012. ISSN 1805-2886, s.5.

[2] Establishment alebo establišment ako pojem na deskripciu negatívne chápanej neo-konzervatívnej alebo neoliberálne-trhovej vládnúcej triedy spoločnosti a jej štruktúr (propojenie súkromného a štátneho sektora) v intenciách západných krajín 60. rokov. PERNÝ, L. 2014. Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I. Nitra: Katedra kulturológie FF UKF. 84 s. ISBN 978-80-558-0677-8, s.11

[3] PERNÝ, L. 2014. Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I. Nitra: Katedra kulturológie FF UKF. 84 s. ISBN 978-80-558-0677-8, s.11

[4] MISTRÍK, E. 1998. Dominanta a alternatíva. In : Súčasné subkultúry mládeže. Bratislava: Slovenská sociologická spoločnosť pri SAV, 1998. 69 s. ISBN 80-85447-08-8, s.5

[1]

[2]

[3]

[4]