Alternatívna kultúra je typ kultúry, ktorá existuje mimo dominantnej alebo populárnej kultúry. Je súčasťou subkultúry alebo subkultúr.^[1] Pojem alternatívna kultúra vznikol ako pojem pre špecializovanú a bližšie nezadefinovanú vrstvu kultúry, ktorá sa vymedzuje voči masovej kultúre a komercionalizácii. Podľa E. Mistríka ide o "vhodnejší pojem" pred kontrakultúrou a subkultúrou: "obrat proti niečomu, alternatíva niečoho - je v ňom aj tvorivý prvok,prínos, a je v ňom aj súvislosť s inou, pravdepodobne s dominantnou kultúrou."^[2]

V súčasnosti ju pomerne často nahrádza pojem nezávislá kultúra v kontexte snahy odpútať sa od establišmentu alebo autenticky reflektovať realitu prostredníctvom umenia. Stojí v protiklade ku konzervativizmu a neoliberalizmu.

Medzi kritéria rozlíšenia alternatívnych kultúr patrí kritérium sociálnej vrstvy, majetkové kritérium psychologické, hodnotové, civilizačné, generačné a hlavne spôsob vzniku.

O skutočnej svojbytnej alternatívnej kultúre je možné hovoriť až vtedy, ak má svoju vlastnú ideológiu, vyjadrovacie prostriedky, módu a symboly, svojbytný životný štýl a svetonázor.^[2]

Vo vzťahu medzi dominantnou kultúrou a alternatívnou kultúrou môže prísť ku konfliktu, marginalizácii, asimilácii a infiltrácii.

Vo vzťahu medzi alternatívnou kultúrou a dominantnou vzniká konflikt, ironizácia a sarkazmus, politický boj, pouličný boj, problematizácia, ponuka nových ideí, ľahostajnosť alebo tolerantné prijatie.

Niektoré centrá alternatívnej kultúry na Slovensko

• Stanica Žilina-Zariečie
• Kasárne Kulturpark Košice
• Klub Lúč
• Tranzit
• 13 kubíkov
• Štúdio 12
• Dom fotografie
• Štokovec
• Divadlo Potôň^[3]
• Banská stanica^[4]
• Rádio Bunker
• A4 - nultý priestor
• Bateliér
• Záhrada - Centrum nezávislej kultúry
• KC Dunaj^[5]
• Art Club v Trnave^[6]
• Nástupište 1-12 ^[7]
• Bunka pre súčasnú kultúru^[8]

Referencie

Literatúra

MISTRÍK, E. 1998. Dominanta a alternatíva. In : Súčasné subkultúry mládeže. Bratislava: Slovenská sociologická spoločnosť pri SAV, 1998. 69 s. ISBN 80-85447-08-8