Borovicovité
Pinus sylvestris
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Plantae,Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné (Spermatophyta) Skupina nahosemenné (Gymnospermae) Oddelenie borovicorasty (Pinophyta) Trieda (classis) ihličnany (Pinopsida) Rad (ordo) borovicotvaré (Pinales) Čeľaď (familia) borovicovité (Pinaceae)
Vedecký názov
Pinaceae Lindley, 1836
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Borovicovité (lat. Pinaceae)^[1] alebo staršie jedľovité (lat. Abiaceae, Abiataceae, Abietineae)^[2][3][4][5] sú čeľaď z radu borovicotvaré (Pinales), pričom rad borovicotvaré v niektorých (najmä novších) systémoch často pozostáva len z tejto jednej čeľade, ale v iných systémoch zahŕňa ešte aj niektoré iné čeľade nahosemenných rastlín.

Existujú aj borovicovité v užšom zmysle a jedľovité v užšom zmysle - pozri kapitolu Systematika.

Borovicovité zahŕňajú niekoľko známych rodov, ktoré sú domácimi drevinami aj na Slovensku, napríklad borovica, jedľa a smrek. Borovicovité sú ihličnaté dreviny, ktoré majú aromatické drevo a ihličie, pretože obsahujú živicové kanáliky.

Charakteristika

Výskyt

Borovicovité rastú takmer výlučne na severnej pologuli. Vyskytujú sa vo všetkých oblastiach od subtrópov až po polárny kruh, od úrovne mora až po nadmorskú výšku 4 800 metrov.

Význam

Majú veľký ekologický význam, pretože ich semená sú zložkou potravy rôznych vtákov a hlodavcov. Často sa pestujú aj ako okrasné dreviny.

Stavba tela

Sú charakteristické ihlicovytými listami, ktoré sú väčšinou neopadavé (výnimkou je rod smrekovec). Ihlice vyrastajú na skrátených konárikoch brachyblastoch buď jednotlivo, alebo vo zväzočkoch. Listy sú ihlicovité, u rodu borovica dlhé a hrotisté, u jedle kratšie, ploché a tupé. Ihlice sú na konároch usporiadané rôzne: niekedy v dvoch radoch, v polkruhu (rod jedľa), alebo obrastajú celý konárik (rod smrek).

Sú to jednodomé rastliny, každý jedinec tvorí aj samčie pohlavné bunky, aj samičie.

Vytvárajú stromovité, zriedkavo kríkovité formy so zdrevnatenou stonkou, ktorá druhotne hrubne. Dorastajú až do výšky 50 – 60 metrov (rod smrek). Centrálny kmeň je dominantný, rozkonáruje sa monopodiálne alebo v neskoršom veku niekedy nepravidelne. Na mladých rastlinách sú konáre často v praslenoch, čiže dookola kmeňa.

V kôre, v lyku, v dreve aj v listoch sú prítomné živicové kanáliky, ktoré často vyvolávajú silnú vôňu.

Patria medzi nahosemenné rastliny, čiže netvoria pravé kvety, ale útvary, ktoré sa nazývajú samčie a samičie šištice. Opelenie sa uskutoční za pomoci vetra. Samčie šištice majú špirálovito usporiadané mikrosporofyly. Ich peľové zrnká majú dva vzdušné vaky (chýbajú u rodov Larix a Pseudotsunga). Samičie šištice majú semenné šupiny usporiadané v špirále; tieto šištice po oplodnení zdrevnatejú a menia sa na šišky. Šišky sú nepravé plody, ktoré dozrievajú v priebehu 1-2 rokov. Šupiny šišiek sú väčšinou neopadavé, opadajú však napríklad u jedle. Šišky sú stojace alebo visiace. Niektoré rody majú v šiškách pomerne veľké podporné šupiny, ktoré môžu byť ešte dlhšie ako semenné šupiny, alebo naopak zakrpatené. Semená majú krídla, aby mohli byť rozširované vetrom.

Charakteristika jednotlivých podčeľadí

Systém podčeľadí pozri v kapitole Systematika.

Jedľovaté

Táto podčeľaď obsahuje tieto recentné rody:

• jedľa (Abies) s typickými vzpriamenými opadavými šiškami a sediacimi ihlicami, po opadnutí ktorých zostávajú konáriky hladké,
• céder (Cedrus) so vzpriamenými rozpadavými šiškami a neopadavými ihlicami vyrastajúcimi vo zväzočkoch na brachyblastoch,
• jedľovec (Tsuga) s malými nerozpadavými visiacimi šiškami a ihlicami s krátkymi stopkami usporiadané v dvoch radoch, na konci sú zašpicatenými, pričom časť ihlíc je vyvrátená a pritlačená ku konáriku,
• pasmrekovec (Pseudolarix) s rozpadavými šiškami a opadavým ihličím,
• jedľovček (Keteleeria) so vzpriamenými šiškami a špicatými ihlicami,
• Nothotsuga s malými vzpriamenými šiškami, špicatými ihlicami a samčími šišticami v okolíkoch.

Semená druhov tejto podčeľade obsahujú živičnaté mechúriky. Najznámejšími druhmi sú jedľa biela (Abies alba), jedľa srienistá (Abies concolor), jedľa obrovská (Abies grandis) a céder atlaský (Cedrus atlantica).

Smrekovcovaté

Táto podčeľaď obsahuje tri vzdialene príbuzné rody – smrekovec (Larix), duglaska (Pseudotsuga) a kataja (Cathaya). Šišky sú nerozpadaavé, u duglasky z nich trčia nápadné šupiny. Semená neobsahujú živičnaté mechúriky. Ihličie smrekovca vyrastá vo zväzočkoch na skrátených konárikoch – brachyblastoch a na jeseň opadáva, ihličie duglasky pretrváva niekoľko rokov a vyznačuje sa stenčením, pripomínajúcim krátku stopku. Najznámejším predstaviteľom je smrekovec opadavý (Larix decidua).

Smrekovaté

Táto podčeľaď obsahuje jediný rod smrek (Picea) Šišky sú visiace a nerozpadajú sa. Semená neobsahujú živičnaté mechúriky. Ihlice sú štvorhranné, konáriky zostanú po odtrhnutí alebo opadaní ihlíc drsné. Známe druhy sú európsky smrek obyčajný (Picea abies) a severoamerický smrek pichľavý (Picea pungnes)

Borovicovaté

Táto podčeľaď obsahuje jediný recentný rod borovica (Pinus), ktorý je však najbohatší na druhy v rámci celého radu Pinophyta, obsahuje približne 120 druhov rozšírených od subpolárnych oblastí až k rovníku. Rod Pinus sa ďalej delí na viacero podrodov a sekcií, podľa vzájomnej príbuznosti jednotlivých druhov, pričom sa zohľadňuje napríklad počet ihlíc vo zväzočku, ktorý môže byť buď 2, 3 alebo 5, a v jedinom výnimočnom prípade 1 (Pinus monophylla). Šišky sú nerozpadavé s veľkými hrubými semennými šupinami. Semená neobsahujú živičnaté mechúriky. Na území Slovenska sú rozšírené druhy borovica lesná (Pinus sylvestris), borovica limbová (Pinus cembra) a borovica horská, čiže kosodrevina (Pinus mugo), množstvo cudzokrajných druhov sa pestuje v parkoch a záhradách alebo sa vysádzajú do lesov, ako napríklad borovica čierna (Pinus nigra).

Systematika

čeľaď borovicovité (Pinaceae):

• incertae sedis - časť alebo všetky tieto rody sa niekedy zaraďujú niekde vedľa borovicovitých (prípadne sa staršie zaraďovali sčasti do čeľade Protopinaceae):
  • rod †Araucariopitys
  • rod †Indostrobus
  • rod †Laricioxylon
  • rod †Megalomyelon
  • rod †Palaeopiceoxylon
  • rod †Piceoxylon
  • (?) rod †Pityoxylon - asi rozdelený na rody Piceoxylon a Pinuxylon
  • rod †Pityostrobus
  • rod †Planoxylon
  • rod †Protocedroxylon (=Metacedroxylon)
  • rod †Protopiceoxylon (=Pinoxylon )
  • rod †Pseudoaraucaria
  • rod †Pseudolaricixylon
• podčeľaď jedľovaté (Abietoideae)
  • rod †Abiocaulis
  • rod †Cedroxylon
  • rod †Tsugaepollenites
  • rod céder (Cedrus)
  • rod jedľa (Abies)
  • rod jedľovček/keteleria^[6](Keteleeria)
  • rod pasmrekovec/staršie: smrekovec (Pseudolarix)
  • rod pajedľovec^[7] (Nothotsuga) - v minulosti zaraďovaný ako súčasť rodu Tsuga
  • rod jedľovec/staršie: tsuga (Tsuga)
• (bez mena) = podčeľaď borovicovaté (Pinoideae) v širšom zmysle
  • podčeľaď smrekovcovaté (Laricoideae)
    • rod kataja (Cathaya)
    • rod smrekovec/staršie: červený smrek/staršie: smrek (Larix)
    • rod duglaska/staršie: douglaska/staršie:jedľa^[8] (Pseudotsuga)
  • podčeľaď smrekovaté (Piceoideae)
    • rod smrek (Picea)
  • podčeľaď borovicovaté (Pinoideae) v užšom zmysle
    • rod †Compsostrobus
    • rod †Obirastrobus
    • rod †Pinuxylon
    • rod †Pityostrobus
    • rod †Prepinus
    • rod †Strobus
    • rod borovica (Pinus)

Poznámka: V niektorých starších systémoch boli vyššie uvedené rody (prípadne okrem fosílnych) síce rozdelené podobne ako hore na dve podčeľade - podčeľaď jedľovaté a podčeľaď borovicovaté (v širšom zmysle), ale jednotlivé rody boli do týchto podčeľadí sčasti zaradené inak než dnes. V niektorých starších textoch boli tieto dve podčeľade povýšené na čeľade, čiže sa namiesto čeľade borovicovité (Pinaceae)/jedľovité (Abietaceae) tak, ako je uvedená vyššie (čiže borovicovité v širšom zmysle alebo jedľovité v širšom zmysle), uvádzajú dve čeľade: čeľaď jedľovité (Abietaceae) v užšom zmysle a čeľaď borovicovité (Pinaceae) v užšom zmysle.

Zdroje kapitoly Systematika (pokiaľ vyššie nie je uvedené inak): ^{[9][10][1][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23]}

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Borovicovité
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Borovicovité

Zdroje