Jedľa

Jedľa môže byť:

slovenský názov rodu Abies (ktorý do 19. storočia často zahŕňal aj obsah dnešného rodu smrek (Picea) a prípadne aj obsah viacerých iných dnešných rodov z čeľade borovicovité ^[1]), pozri jedľa (rod)
staršie alebo ľudovo: slovenský názov rodu Abies a rodu Pseudotsuga (=duglaska)^[2]^[3]^[4], pozri jedľa (rod) a duglaska
ľudovo alebo zastarano: jedľa biela (Abies alba)^[5]^[6]
zastarano: súhrnné označenie druhov smrek obyčajný (zastarano: jedľa červená; lat. Picea abies, zastarano: Pinus abies) a jedľa biela (lat. Abies alba, zastarano: Pinus picea)^[7], pozri smrek obyčajný a jedľa biela
jedľové drevo
výrobok z jedľového dreva
(plastová) dyha podobná jedľovému drevu, pozri jedľa (dyha)

Poznámka

O zámene názvov Abies (jedľa) a Picea (smrek) vyskytujúcej sa do 19. storočia pozri vysvetlenie v článku smrek obyčajný.

Zdroje

↑ Pozri zdroje uvedené v článku jedľa (rod)
↑ František Jansa. Sadovníctvo; učebnica pre pol̕nohospodárske technické a majstrovské školy. : Slovenské vyd. pôdohospodárskej literatúry, 1962. 424 s. S. 141.
↑ Jedľa duglaska . stolarskedrevo.sk, . Dostupné online.
↑ FRANK, M. Mesto Prešov dalo vyrúbať dve duglasky. Bez súhlasu, a ako smreky (Citát: V skutočnosti však podľa odborníka ide o duglasku tisolistú - Pseudotsuga menziesii. Nie je to pôvodná slovenská drevina, ľudia ju často zvyknú nazývať jedľou.)
↑ jedľa. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 722.
↑ jedľa. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Veda, 1991. 536 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1. (Poznámka: V bode 2. je Linného názov Pinus picea nesprávne stotožnený so smrekom obyčajným, správne má byť Pinus picea = jedľa biela. Vysvetlenie pozri v článku smrek obyčajný.)
↑ jedla. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Pozri zdroje uvedené v článku jedľa (rod)

[2] František Jansa. Sadovníctvo; učebnica pre pol̕nohospodárske technické a majstrovské školy. : Slovenské vyd. pôdohospodárskej literatúry, 1962. 424 s. S. 141.

[3] Jedľa duglaska . stolarskedrevo.sk, . Dostupné online.

[4] FRANK, M. Mesto Prešov dalo vyrúbať dve duglasky. Bez súhlasu, a ako smreky (Citát: V skutočnosti však podľa odborníka ide o duglasku tisolistú - Pseudotsuga menziesii. Nie je to pôvodná slovenská drevina, ľudia ju často zvyknú nazývať jedľou.)

[5] ľa. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 722.

[H-6] ľa. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Veda, 1991. 536 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1. (Poznámka: V bode 2. je Linného názov Pinus picea nesprávne stotožnený so smrekom obyčajným, správne má byť Pinus picea = jedľa biela. Vysvetlenie pozri v článku smrek obyčajný.)

[7] . In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]