Imrich Kružliak
slovenský spisovateľ, publicista, historik, prekladateľ a exilový pracovník
Narodenie	8. december 1914 Detva, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	1. február 2019 (104 rokov) Unterhaching (blízko Mníchova), Nemecko
Alma mater	Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Literárny portál  Biografický portál

PhDr. Imrich Kružliak (pseudonymy Marian Žiar, Anton Prokop, mž, I. K. a i.; * 8. december 1914, Detva, Rakúsko-Uhorsko – † 1. február 2019, Unterhaching, Nemecko)^[1][2] bol významná osobnosť slovenského povojnového exilu, politik, krajanský pracovník, organizátor kultúrneho a politického života, redaktor, publicista, básnik katolíckej moderny, spisovateľ, historik, prekladateľ a exilový pracovník.^[3]

Životopis

Ako svoj prvý detský zážitok si spomína na obesenie miestneho občana komunistickými povstalcami Bélu Kuna pred kostolom. Ľudovú školu vychodil v Detve, neskôr v Banskej Bystrici a gymnázium v Kláštore pod Znievom. Počas vysokoškolských štúdií v Bratislave bol jedným z najaktívnejších katolíckych študentských lídrov zo Svoradova. Bol činný vo viacerých katolíckych spolkoch. Najprv bol tajomníkom, neskôr podpredsedom Ústredia slovenského katolíckeho študentstva. Od roku 1938 bol organizačný, neskôr literárny tajomník Slovenskej ligy. V roku 1940 ukončil svoje vysokoškolské štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (študijný program „staroveké dejiny a pomocné vedy historické“) a získal titul PhDr.^[4]

V rokoch 1940 – 1943 bol vedúcim Úradu slovenskej tlače, potom redaktorom periodík Bojovník a Národné noviny.^[3] V časoch slovenského vojnového štátu pracoval v jeho vrcholných orgánoch. Bol prednostom tlačového oddelenia na propagačnom odbore Úradu propagandy. Okrem toho bol ústredným tajomníkom HSĽS. Od októbra 1943 bol vedúci kultúrneho oddelenia na Generálnom sekretariáte HSĽS.^[5]

Po druhej svetovej vojne sa za katolícke hnutie výrazne angažoval v Demokratickej strane. Pri volebnom víťazstve nad KSS v roku 1946 bol volebným manažérom Demokratickej strany. V rokoch 1946 – 1947 bol tajomníkom Povereníctva SNR pre výživu a zásobovanie. V roku 1949 emigroval zo Slovenska pred komunistickou totalitou. Najprv pôsobil v Rakúsku (1949 – 1951), neskôr v Nemecku (od roku 1951). Zapojil sa do protikomunistického odboja v Bielej légii. V bavorskom Mníchove niekoľko desaťročí viedol kultúrnu časť rozhlasovej stanice Slobodná Európa, od roku 1972 bol šéfredaktorom exilového časopisu Horizont, od roku 1987 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí.

Od Nežnej revolúcie v roku 1989 žil striedavo v Bratislave a Mníchove. Zasadzoval sa za vytvorenie samostatnej demokratickej Slovenskej republiky a po jej vzniku bol poradcom prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča.

Členstvo spolkoch a združeniach

Imrich Kružliak bol okrem iného čestným predsedom Únie slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí, predsedom kultúrnej komisie Svetového kongresu Slovákov, členom Slovenského ústavu, členom PEN Centre of Writers in Exile a v slobodných pomeroch v roku 1992 – 1995 členom Predsedníctva Matice slovenskej.

Tvorba

Pred emigráciou prispieval literárnymi príspevkami, publicistikou, glosami, úvahami a recenziami do mnohých slovenských periodík (Rozvoj, Elán, Kultúra, Slovák, Slovenská pravda, Národné noviny, Napred, Katolícke noviny, Verbum a iné), počas emigrácie publikoval články, preklady, recenzie, úvahy a glosy vo viacerých exilových časopisoch (Most, Rozhľady, Proměny, Slovák v Amerike, Jednota, Slobodné Slovensko, Hlasy z Ríma, Literárny almanach Slováka v Amerike, Horizont a iné). Prvé knižné literárne dielo vydal v roku 1955. Boli to verše slovenských básnikov prepašované z väzenia, ktoré vyšli pod názvom Modlitby v putách v Mníchove už v čase jeho exilu. Po Nežnej revolúcii pokračoval v publikovaní literárnych príspevkov, publicistiky, recenzií, úvah a glos v časopisoch Koridor, Literárny týždenník, Slovenské národné noviny, Slovenské pohľady, Katolícke noviny a ďalšie.

Dielo

V emigrácii (výber)

• 1955 – Modlitby v putách (Gebete in Fesseln), výber z tvorby väznených slovenských básnikov; preložil Valentín Berko (Mníchov)
• 1956 – Chlieb a sloboda
• 1957 – Podaj nám ruku, Európa, zbierka prekladov z maďarskej, poľskej a ruskej poézie (Mníchov)
• 1972 – Rekviem za maliara (Galt)
• 1974 – Piesne a smútky (Rím), jediná básnická zbierka
• 1975 – Živé stopy (Cambridge)

Dielo po roku 1989 (výber)

• 1990 – V čakárni dejín, výber z vlastnej publicistiky
• 1994 – Starý národ, mladý štát
• 1999 – V čakárni dejín: Obrazy slovenských osudov
• 2004 – Viera a vzdor v slovenských dejinách
• 2004 – Úteky z tiesne. V tôni dvoch totalít, autobiografia

Literatúra o autorovi

• 1967 – František Vnuk: Predstavitelia slovenskej kultúrnej tvorby. (In: Literárny almanach Slováka v Amerike)
• 1974 – M. Žiar: Piesne a smútky (Rím)
• 1990 / 1991 – J. Hvisč: Imrich Kružliak (Slovenský jazyk a literatúra v škole č. 10)
• 1992 – Biografické štúdie 19 (Martin)
• 1997 – P. Cabadaj: Pošlem domov srdca kúsok. Výber zo slovenskej exilovej poézie (Martin)

Ocenenia

• 1994 – Čestné občianstvo mesta Detva
• 1995 – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy^[6]
• 1996 – Cyrilometodská medaila (udelená v Dullikene)
• 2012 – Cena Ondreja Štefanka^[7]
• 2013 – Cena Matice slovenskej za celoživotnú aktivitu v prospech národa^[8]
• 2014 – Mimoriadne ocenenie za rok 2013 Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru pri Konferencii biskupov Slovenska^[9]

Referencie

Literatúra

• HATALA, Robert, a kol. Dr. Imrich Kružliak. 1. vyd. Bratislava : Faber, 2005. 47 s. ISBN 80-89104-63-0.
• POLLÁK, Pavel. Vyznávač kráľovstva ľudského Imrich Kružliak. Martin : Matica slovenská, 2017. 207 s. ISBN 978-80-8128-207-2.

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Imrich Kružliak – Literárne informačné centrum
• Diela Imricha Kružliaka v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
• Imrich Kružliak, příběh z Rádia Svobodná Evropa – rozhovor pre Český rozhlas (2011)
• O Imrichovi Kružliakovi – rozhovor s Františkom Mikloškom pre Rádio Slovensko (2019)
• Niekoľko slov k výnimočnému príbehu Imricha Kružliaka – nekrológ od Lukáša Obšitníka