A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dnepropetrovsk (Дніпро) | |||
mesto | |||
Zhora dole: Katedrála Premenenia Pána, centrum mesta a most Merefa-Cherson
| |||
|
|||
Štát | Ukrajina | ||
---|---|---|---|
Oblasť | Dnepropetrovská oblasť | ||
Rieka | Dneper | ||
Nadmorská výška | 155 m n. m. | ||
Súradnice | 48°27′00″S 34°59′00″V / 48,45000°S 34,98333°V | ||
Rozloha | 405 km² (40 500 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 017 000 (2018) | ||
Hustota | 2 511,11 obyv./km² | ||
Vznik | 1776 | ||
Primátor | Borys Aľbertovyč Filatov | ||
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
- letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
PSČ | 49000 | ||
Telefónna predvoľba | +380 56(2) | ||
Poloha mesta v Ukrajine
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Dnepropetrovsk[1] (ukr. Дніпро; rus. Днепр – Dnepr) je štvrté najväčšie mesto na Ukrajine. Má rozlohu 397 km² a okolo 1 milióna obyvateľov. Je to oblastné mesto a dôležitý prístav na rieke Dneper.
Dnipro je významný priemyselný, ekonomický a dopravný uzol. V meste sa nachádza metalurgický a špeciálny priemysel. Najvýznamnejšie je hutníctvo železa, kovoobrábanie, výroba strojov a iný ťažký priemysel. Mesto má svoje metro a medzinárodné letisko.
Názov
V rokoch 1776 — 1796 bolo mesto pomenované Jekaterinoslav (rus. Екатеринослав), podľa ruskej cárovnej Kataríny II. Neskôr v rokoch 1796 — 1802 sa mesto nazývalo Novorossijsk (rus. Новороссийск). Po smrti Pavla I. sa znovu začal používať názov Jekaterinoslav, ktorý zotrval až do sovietskej éry, keď mesto premenovali na Dnepropetrovsk (rus. Днепропетровск; ukr. Дніпропетровськ – Dnipropetrovsk), na počesť ukrajinského boľševického revolucionára Grigorija Petrovského. Toto pomenovanie vydržalo 90 rokov, kým ho 19. mája 2016 ukrajinský parlament v rámci odstraňovania sovietskych názvov zmenil na Dnipro (ukr. Дніпро; rus. Днепр – Dnepr).[2] V slovenčine však naďalej platí názov „Dnepropetrovsk“.[1]
Dejiny
Mesto bolo založené v roku 1783. Priemyselný rozvoj sa začal výstavbou železnice Donbas-Kryvyj Rih v roku 1884. Od roku 1887 v meste fungoval metalurgický závod s vysokou pecou, v nasledujúcich rokoch bola spustená aj valcovňa.[3] Obyvatelia mesta sa zúčastnili ruskej revolúcie v rokoch 1905 - 1907.
Počas druhej svetovej vojny mesto 25. augusta 1941 okupovali nacistické vojská. Oslobodený sovietskymi vojskami bol až po viac než dvoch rokoch 25. októbra 1943.
V období po druhej svetovej vojne malo mesto štatút uzatvoreného mesta[4] a bolo neprístupné pre osoby žijúce v zahraničí z dôvodu prítomnosti špeciálnej výroby rakiet a iných zbraní.
V roku 2016 sa v rámci odstraňovania sovietskych názvov na Ukrajine zmenil názov z Dnepropetrovsk na Dnipro.
Počas ruskej invázie na Ukrajinu bolo mesto viackrát terčom ruských leteckých, resp. raketových útokov. 14. januára 2023 zasiahla 10-poschodový obytný dom na ulici Naberežna Peremohy ruská strela Ch-22. Útok si vyžiadal najmenej 45 obetí (z toho 6 detí) a 80 ranených.[5][6]
Referencie
- ↑ a b Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2022-01-05, . Dostupné online.
- ↑ Rada pereimenovala Dnepropetrovsk v Dnipro . 112.ua, 19.05.2016. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ KORECKIJ, L. M; KILESSO, S. K. Dnepropetrovsk (rus. Днепропетровск), Boľšaja sovietskaja enciklopedia . bse.sci-lib.com, . Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Portnov, A., 2015: “The Heart of Ukraine”?: Dnipropetrovsk and the Ukrainian Revolution. In: Wilson, A. (ed.) European Council on Foreign Relations, pp. 62–70, What does Ukraine think?, www.jstor.org/stable/resrep21660.10. Accessed 12 Jan. 2021.
- ↑ RTVS, ČTK. Ruské ostreľovanie Dnipra má už 25 obetí . Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2023-01-15, . Dostupné online.
- ↑ ʳ 45, 69 . pravda.com.ua, 2023-01-17, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dnepropetrovsk
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk