A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Charkov (Харків – Charkiv) | |||
Charkiv | |||
mesto | |||
|
|||
Štát | Ukrajina | ||
---|---|---|---|
Oblasť | Charkovská oblasť | ||
Nadmorská výška | 148 m n. m. | ||
Súradnice | 50°00′21″S 36°13′45″V / 50,00583°S 36,22917°V | ||
Rozloha | 370 km² (37 000 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 446 107 (1.1.2019) | ||
Hustota | 3 908,4 obyv./km² | ||
Vznik | 1654 | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+2) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+3) | ||
PSČ | 61001 – 61499 | ||
Poloha mesta v Ukrajine
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Charkov[1] (ukr. Харків – Charkiv; rus. Харьков – Charkov) je mesto na severovýchode Ukrajiny, administratívne centrum Charkovskej oblasti. Má 1 447 435 obyvateľov (2018), metropolitná oblasť 1 732 400 (2014) a je druhým najväčším mestom na Ukrajine. Nachádza sa pri hranici s Ruskom.
Mesto bolo založené v roku 1654 a po skromných začiatkoch ako malá pevnosť začalo byť významným centrom ukrajinskej kultúry v rámci Ruskej ríše.
V meste sa nachádza 60 vedeckých ústavov, 30 vysokých škôl, z toho 13 univerzít, 6 múzeí, 7 divadiel a 80 knižníc. Priemysel sa špecializuje predovšetkým na techniku a elektroniku.
Dejiny
Opevnené mesto Charkov bolo založené ukrajinskými kozákmi v roku 1654, malo chrániť južné hranice Ruskej ríše. Počas 18. storočia však svoj vojenský význam stratilo, v roku 1765 sa stalo hlavným mestom ruskej časti Ukrajiny. V roku 1805 bola založená prvá univerzita na území Ukrajiny. Rýchly rozvoj nastal koncom 19. storočia. S príchodom železnice sa z Charkova stalo priemyselné a obchodné centrum na pomedzí východu-západu, ale aj severu-juhu. Mesto rástlo čo sa týka počtu obyvateľov najmä v 20. storočí a napriek svojmu mladému veku sa stalo druhým najväčším mestom. V prvých rokoch ZSSR bol Charkov hlavným mestom Ukrajinskej SSR, kde ho v roku 1934 vystriedal Kyjev.
Charkov na začiatku 30. rokov 20. storočia postihol veľký hladomor, ktorý bol do veľkej miery zapríčinený Stalinovou bezohľadnou politikou voči domnelým, či skutočným nepriateľom štátu z radov roľníkov. Začiatkom 21. storočia bol oficiálne uznaný za genocídu.
Počas 2. svetovej vojny v oblasti Charkova prebiehali jedny z najťažších bojov na území Ukrajiny. Mesto bolo dobyté niekoľkokrát, striedavo nemeckými vojskami a Červenou armádou. Definitívne bolo oslobodené v roku 1943 v dôsledku úspešného rozvinutia sovietskych ofenzív po bitke pri Kursku. Veľká časť mesta bola zničená počas bojov a desiatky tisíc obyvateľov zahynulo. Po 2. svetovej vojne Charkov prišiel o post najväčšieho mesta Ukrajiny.
Obyvateľstvo
V roku 2006 mal Charkov 1 464 000 obyvateľov s nadpolovičnou väčšinou Ukrajincov. Dlho bol najväčším ukrajinským mestom; najrýchlejšie rástol koncom 19. a začiatkom 20. storočia. V roku 1926 mal 417 000 obyvateľov; Ukrajinci vtedy tvorili 38 %, Rusi 38 %, Židia 19,5 %. V roku 1939 tu už žilo 833 000 osôb. Pokles spôsobený vojnou bol čoskoro zmazaný: v roku 1959 žilo v Charkove 953 000 ľudí (Ukrajinci 48 %, Rusi 40 %, Židia 9 %). Podiel Rusov a Židov má klesajúcu tendenciu, naopak novými menšinami sú Arméni a Vietnamci.
Doprava
Charkov je popri Kyjeve a Ľvove hlavným dopravným uzlom krajiny. Hlavným tranzitným smerom je severojužný cestný a železničný ťah Moskva – Charkov – Krym. Funguje tu medzinárodné letisko (Kharkiv International Airport), ktoré v roku 2015 prepravilo 373 625 pasažierov. Do Kyjeva jazdí dvakrát denne prestížny rýchlik Stolyčnyj Ekspres. Železnice odtiaľto vedú v smeroch: Poltava, Sumy, Lgov (Rusko), Belgorod (Rusko), Kupjansk, Svjatohirsk, Lozova a Krasnohrad. V Charkove sa nachádza sídlo Južnej železnice, jednej zo 6 divizií štátnych železníc Ukrzaliznycja. Mesto má pomerne rozvinutú sieť MHD: charkovské metro, ktoré funguje od roku 1975, doplnilo svojimi troma linkami a 27 stanicami nedostačujúcu električkovú a trolejbusovú sieť. Ďalej sú v prevádzke maršrutky a autobusy, ktoré ročne prepravia približne 12 000 000 cestujúcich. Zaujímavosťou je miestna detská železnica a lanová dráha.
Ekonomika
Počas sovietskej éry bol Charkov centrom priemyselnej výroby na Ukrajine a tretím najväčším centrom priemyslu a obchodu v ZSSR. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa do značnej miery zbrojársky orientovaná priemyselná výroba mesta výrazne znížila. Začiatkom 21. storočia sa začal priemysel zotavovať a prispôsobovať sa potrebám trhového hospodárstva. Dnes existuje v meste viac ako 380 priemyselných podnikov, ktoré majú celkovo 150.000 zamestnancov. Tieto podniky vytvára strojárstvo, elektrotechnika, a energetické konglomeráty.
Charkov je taktiež sídlom jednej z najväčších ukrajinských bánk, UkrSibbank, ktorá je súčasťou skupiny BNP Paribas od decembra 2005.
Charkov je známy aj početnými trhmi z ktorých najznámejšie sú:
- Barabashovo trh (je najväčším trhom na Ukrajine a jeden z najväčších trhov v Európe)
- Blagoveshinskiy
- Raiskiy
Správne členenie
Kým Charkov je správnym centrom Charkovskej oblasti, mestské záležitosti sú riadené Charkovským magistrátom.
Správne rozdelenie Charkova
Územie Charkova je rozdelené do 9 správnych okresov, ktoré boli pomenované podľa ľudí, miest a udalostí spojených s dobami Sovietskeho zväzu, ale niektoré boli premenované vo februári 2016 v súlade s dekomunizačnými zákonmi. Vďaka týmto zákonom bolo v meste premenovaných viac ako 200 ulíc.
Okresy Charkova:
- Kholodnohírs'kiy
- Shevchenkivsʹkyy
- Kyyivsʹkyy
- Moskovsʹkyy
- Nemyshljansʹkyy
- Industrialʹnyy
- Slobidsʹkyy
- Osnov'jansʹkyy
- Novobavars'kyy
Významné osobnosti
- Sergej Nikolajevič Alferaki (* 1850 – † 1918), ruský entomológ a lepidopterológ
- Simon Kuznets (* 1901 – † 1985), rusko-americký ekonóm, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu
- Vladimir Geršonovič Drinfeľd (* 1954), ukrajinský matematik v súčasnosti pôsobiaci v USA, nositeľ Fieldsovej medaily
- Lev Davidovič Landau (* 1908 – † 1968), teoretický fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku
- Iľja Iľjič Mečnikov (* 1845 – † 1916), zoológ, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu a Copleyovej medaily
- Nikolaj Pavlovič Barabašov (* 1894 – † 1971) ukrajinský astronóm, akademik
Partnerské mestá
- Bologna, Taliansko
- Cincinnati, USA
- Lille, Francúzsko
- Norimberg, Nemecko
- Poznaň, Poľsko
- Tchien-ťin, Čína
- Varna, Bulharsko
- Trnava, Slovensko
- Brno, Česko
- Varšava, Poľsko
- Nižný Novgorod, Rusko
Referencie
- ↑ Charkov. In: Názvy geografických objektov z územia mimo SR . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, , . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charkov
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Charkov na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk