A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bradavica | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Okres | Poprad |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Povodie | Poprad |
Nadmorská výška | 2 476 m n. m. |
Súradnice | 49°10′16″S 20°09′21″V / 49,171111°S 20,155833°V |
Prvovýstup | Kazimierz Przerwa-Tetmajer, T. Żeleński, Klimek Bachleda, Ján Bachleda-Tajber |
- dátum | 14. august 1892 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Bradavica | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bradavica (poľ. Staroleśny Szczyt, Staroleśna, Staroleśniański Szczyt, nem. Warze, maď. Bibircs) je jedenásty najvyšší vrch (2 476 m n. m.) vo Vysokých Tatrách.
Poloha
Nachádza sa na hrebeni medzi Východnou Vysokou a Slavkovským štítom, z ktorého od Bradavice vybieha na juh rázsocha Velických Granátov. Je najvyšším vrcholom tohto hrebeňa. Bradavica sa klenie nad tromi dolinami - Slavkovskou, Velickou a Veľkou Studenou. Má štyri vrcholy, oddelené Sedlom Bradavíc. V slovenčine nie sú označené. Najvyšší je severovýchodný.[1]
Názov
Vysvetľuje sa tvarom štítu. Poliaci majú pre Bradavicu odlišný názov Staroleśny Szczyt, ktorý je odvodený s poľského pomenovania Veľkej Studenej doliny. Názov vznikol okolo roku 1880.[2]
Výstupy
Prvovýstup vykonali 14. augusta 1892 Kazimierz Przerwa-Tetmajer, Tadeusz Boy-Żeleński, Klimek Bachleda a Jan Bachleda Tajber. Vystupovali na vrchol z Poľského hrebeňa. Najprv prekonali Východnú Vysokú, Kupolu a Westerovho štítu zostúpili na Zvodnú lávku pod vrcholmi Bradavice. Potom pokračovali lávkou a roklinou nad Veľkou Studenou dolinou do Sedla Bradavíc a z neho ne severovýchodný a východný vrchol. Prvý zimný výstup urobili 15. februára 1906 Ernst Dubke a Alfred Martin s vodcami Jánom Franzom a Jánom Breuerom.[2]
Turistika
Na Bradavicu nevedú žiadne značené turistické cesty a kvôli tomu je prístupná len v sprievode horského vodcu. Na vrchol Bradavice vedie viacero výstupových trás od Sliezskeho domu.
- popod Rohatú vežu,
- cez Zvodnú lávku,
- hrebeňom z Východnej Vysokej a cez Zvodnú lávku.
Prevýšenie je 800 m. Stredná náročnosť popod Rohatú vežu. Trvanie 6 až 8 hodín.[3]
Referencie
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk