A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bourbonovci | |
| |
Krajina | Francúzsko, Navarra, Španielsko, Luxembursko |
---|---|
Materská dynastia | Kapetovci |
Tituly | Francúzsky kráľ Navarrský kráľ |
Zakladateľ | Róbert, gróf z Clermontu |
Rok založenia dynastie | 1272 |
Zosadenie dynastie z trónu | 1830 – Francúzsko a Navarra (Júlová revolúcia) 1859 – Parma (Pripojenie k Sardínskemu kráľovstvu) |
Posledný panovník | Španielsko: Juan Carlos I. Francúzsko a Navarra: Karol X. |
Posledná hlava dynastie | Francúzsko a Navarra: Karol X. Parma: Róbert I. Kráľovstvo Oboch Sicílií: František II. |
Súčasná hlava dynastie | Španielsko: Juan Carlos I. Parma: Carlos Hugo |
Štátna príslušnosť | Francúzsko, Španielsko |
Ďalšie vetvy dynastie |
Bourbonovci (iné názvy: Bourbon, zastarano: Bourboni, pre Španielsko: Borbónovci; základný tvar: z Bourbonu, Bourbonský, Borbónsky - fr. de Bourbon, šp. de Borbón) je pôvodne francúzsky šľachtický rod, ktorý je doložený od 10. storočia.
Ako Bourbonovci v užšom zmysle sa spravidla označuje len jedna jeho vetva (presnejšie časť jeho kapetovsko-anjouvskej vetvy), ktorú založil Henrich IV. Navarrský v 16. storočí, a ktorá vládla/vládne v Navarre, Francúzsku, v Neapolsku a Sicílii, Parme, Španielsku a v Luxembursku.
Vývoj dynastie
Pôvodní Bourbonovci
Rod Bourbonovcov odvádza svoje meno od Bourbonska v strednom Francúzsku, ktorého centrom bol hrad Bourbon-l’Archambault. Najstarším známym členom dynastie bol Aymar z Bourbonu (alebo Adhémar), pán Souvigny a Bourbonu, ktorý žil okolo roku 900 po Kr. Nasledujúci hlavní členovia tohto rodu pokračovali ako páni (sire) alebo dámy (dame) bourbonskí/-ké.
Dampierrovsko-bourbonská dynastia
Táto dynastia vznikla roku 1186 manželstvom Guya II. Dampierrskeho, maršala champagnského, s Matildou I. (Mahaut I.), dámou bourbonskou. Nasledujúci hlavní členovia tohto rodu pokračovali ako páni (sire) alebo dámy (dame) bourbonskí.
Zásah Burgundovcov
Do dampierrovsko-bourbonskej dynastie sa priženil Ján Burgundský, ktorý si vzal Agnešu, dámu bourbonskú a stal sa tak pánom bourbonským. Ich dcérou bola Beatrix (Burgundská a Bourbonská), dáma bourbonská.
Kapetovsko-bourbonská dynastia
Dynastiu založil Róbert Kapet, gróf z Clermontu a syn francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Svätého, ktorý si roku 1276 vzal vyššie spomínanú Beatrix, dámu bourbonskú.
Kapetovsko-bourbonskú dynastiu v neskoršom období delíme takto:
- vetva grófov z Marche (od 14. storočia):
- vetva grófov z Vendôme (od 14. storočia):
- vetva pánov (neskôr kniežat) z Carency (od 14. storočia)
- vetva vojvodov z Montpensier (od 15. storočia)
- vetva kniežat z Condé (od 16. storočia)
- vetva francúzskych kráľovských Bourbonovcov (Bourbonovci v užšom zmysle) (od 16. storočia):
- hlavná vetva francúzskych kráľovských Bourbonovcov
- bourbonovsko-anjouovská vetva (=španielski Bourbonovci) (od 17. storočia), vrátane:
- vetva kráľov Kráľovstva oboch Sicílií (neapolsko-sicílska vetva) (od 18. storočia)
- vetva vojvodov z Parmy (parmská vetva, dynastia Bourbon-Parma) (od 18. storočia)
- vetva luxemburských veľkovojvodov (od 20. storočia)
- iné vetvy
- iné vetvy
- orléanská vetva (od 17. storočia)
- iné vetvy
- iné vetvy
- iné vetvy
- vetva grófov z Vendôme (od 14. storočia):
- vetva grófov z Montpensier (od 15. storočia)
- iné vetvy
Bourbonovci vládli v Navarre 1572 – 1789 (zlúčená s Francúzskom) a vo Francúzsku 1589 – 1792 (s prestávkami) a 1814 – 1830.
Do vetvy grófov z Vendôme patril aj – od roku 1572 navarrský kráľ – Henrich (ako navarrský kráľ Henrich III.), ktorý sa v roku 1589 stal francúzskym kráľom ako Henrich IV. po vymretí kráľovského rodu Valois a stal sa tak zakladateľom francúzskej kráľovskej bourbonskej dynastie (Bourbonovci v užšom zmysle). Vo Francúzsku jeho potomkovia vládli až do roku 1792, kedy bol kráľ Ľudovít XVI. zosadený a v roku 1793 popravený. Po páde Napoleona Bonaparteho sa v roku 1814 Bourbonovci znova dostali na trón (Ľudovít XVIII., brat popraveného Ľudovíta XVI.) V roku 1830 dynastiu na tróne vystriedala vedľajšia línia francúzskych kráľovských Bourbonovcov, ktorá panovala 18 rokov pod menom Orléans.
Vláda v Španielsku
V Španielsku vládli 1700/1713 – 1808, 1814 – 1868, 1870 – 1873, 1874 – 1931 a od 1975 – súčasnosť
Vláda v Neapolsku, Sicílii a v Kráľovstve oboch Sicílií
V Neapolsku a Sicílii vládli 1734 – 1805 a ako králi Kráľovstva oboch Sicílií 1816 – 1860.
Vláda v Parme
Ako vojvodovia z Parmy vládli 1731 – 1735, 1748 – 1802 a 1847 – 1859.
Vláda v Luxembursku
Luxemburskými veľkovojvodami sú od roku 1964.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bourbonovci
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk