Bonapartovci
Erb prevzatý cisárom Napoleonom I.
Krajina	Prvé & Druhé francúzske cisárstvo Talianske kráľovstvo Španielske kráľovstvo Holandské kráľovstvo Neapolské kráľovstvo Vestfálske kráľovstvo Kniežactvo Elba Andorrské kniežactvo Veľkovojvodstvo Berg Kniežatstvo Lucca a Piombino
Materská dynastia	{{{Materská dynastia}}}
Tituly	Cisár Francúzska (1804 – 1814; 1815; 1852 – 1870) Cisár Arabov Kráľ Talianska (1805 – 1814) Kráľ Španielska (1808 – 1813) Kráľ Holandska (1806 – 1810) ďalšie...
Zakladateľ	Carlo Buonaparte
Mýtický zakladateľ	{{{Mýtický zakladateľ}}}
Rok založenia dynastie	18. máj 1804
Nástup dynastie na trón	{{{Nástup dynastie na trón}}}
Zosadenie dynastie z trónu	{{{Zosadenie dynastie z trónu}}}
Posledný panovník	Napoleon III.
Posledná hlava dynastie	{{{Posledná hlava dynastie}}}
Rok zániku dynastie	{{{Rok zániku dynastie}}}
Súčasná hlava dynastie	Sporné: - Karol, princ Napoleon - Jean-Christophe, princ Napoleon
Štátna príslušnosť	{{{Národnosť}}}
Ďalšie vetvy dynastie	{{{Vetvy dynastie}}}

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Bonapartovci (pôvodne Buonapartovci) sú bývalá cisárska a kráľovská európska dynastia janovského pôvodu. Založil ju v roku 1804 Napoleon I., syn janovského šľachtica Carla Buonaparteho. Napoleon bol francúzsky vojenský vodca, ktorý sa dostal k moci počas francúzskej revolúcie a v roku 1804 pretvoril Prvú francúzsku republiku na Prvé francúzske cisárstvo (päť rokov po svojom štátnom prevrate v novembri 1799 (18 Brumaire)). Napoleon so svojou Grande Armée musel bojovať proti všetkým významným európskym mocnostiam a prostredníctvom série vojenských víťazstiev počas napoleonských vojen ovládol kontinentálnu Európu. Na tróny klientských štátov dosadil členov svojej rodiny, čím rozšíril moc dynastie.

Za vlády Napoleona I. pozostávala cisárska rodina z jeho najbližšej rodiny – manželky, syna, súrodencov a ďalších blízkych príbuzných, konkrétne švagra Joachima Murata, strýka Josepha Fescha a Eugèna de Beauharnais, jeho nevlastného syna.

Okrem titulu cisára Francúzov mala dynastia Bonaparte počas napoleonských vojen rôzne ďalšie tituly a územia, medzi ktoré patrili napríklad Talianske kráľovstvo, Španielske kráľovstvo, Vestfálske kráľovstvo, Holandské kráľovstvo a Neapolské kráľovstvo. Dynastia si udržala moc približne desať rokov, kým si napoleonské vojny začali vyberať svoju daň. Jej protivníci Rakúsko, Británia, Rusko a Prusko, monarchistické (najmä Bourbonské) reštaurátorské hnutia vo Francúzsku, Španielsku, na oboch Sicíliach a na Sardínii nakoniec dosiahli konečnú porážku Napoleona v bitke pri Waterloo a cestou Viedenského kongresu obnovu bývalých dynastií.

V rokoch 1852 – 1870 existovalo Druhé francúzske cisárstvo, keď Francúzsku opäť vládol príslušník dynastie Bonapartovcov: Napoleon III., najmladší syn Ľudovíta Bonaparteho. Počas francúzsko-pruskej vojny v rokoch 1870 – 1871 však bola dynastia z cisárskeho trónu opäť zosadená.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku House of Bonaparte na anglickej Wikipédii.