Anhydrit
CaSO₄ Síran vápenatý
Anhydrit z bane Naica, Chihuahua, Mexiko.
Kryštálová štruktúra anhydritu
Všeobecné informácie
Objaviteľ	Abraham Gottlob Werner (1804)
Pôvod názvu	starogr. άνυδρος – bezvodý
Typová lokalita Rakúsko, Tirolsko, Innsbruck, údolie Hall
Klasifikácia
IMA status	prijatý (1959)
Strunzova klasifikácia	VI/A.08 (8.vyd.) 7.AD.30 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	7.AD.30 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia	28.3.2.1 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Rombická sústava
Bodová grupa	mmm
Mriežkové param.	a = 6,245 Å b = 6,995 Å c = 6,993 Å V = 305,48 Å3 Z = 4
Habitus	masívny, vláknitý, zrnitý, zriedka ploché, prípadne predĺžené kryštály a kryštálové drúzy s tvarmi {010}, {100} a {001}
Zrasty	Kontaktné zrasty podľa {011}, zriedkavo aj podľa {120}
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosť	priehľadný až polopriesvitný
Farba(y)	bezfarebný, biela, šedá, modrastá
Vryp	biely
Lesk	sklený
Tvrdosť (Mohs)	3 - 3,5
Hustota	2,98 kg.dm−3
Štiepateľnosť	výborná na plochách {010} a {100}, dobrá na ploche {001}
Optické dáta
Index lomu dvojosový minerál	nα = 1,567 - 1,574 nβ = 1,574 - 1,579 nγ = 1,609 - 1,618
Dvojlom	δ = 0,04 - 0,044
Odrody a variety
angelit, vulpinit
Zoznam minerálov Anhydrit na mindat.org Anhydrit na Commons
Portál vedy o Zemi  Chemický portál

Anhydrit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky síran vápenatý – CaSO₄. Vzniká hlavne usadzovaním zo slaných roztokov, môže tvoriť monominerálnu evaporitickú horninu.

Názov anhydrid zaviedol v roku 1804 A. G. Werner z gréckeho slova anhydros, čo znamená bez vody.

Charakteristika

Tvorí tabuľkovité alebo prizmatické kryštály. Častejšie býva celistvý, zrnitý alebo vláknitý. Jeho farba sa mení od bielej, sivej alebo modrastej farby až po ružovkastú a hnedastú^[1]. Tvrdosť 3 až 3,5. Vryp má biely. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným, perleťovým alebo mastným leskom^[2]. Hustota sa pohybuje medzi 2,9 až 2,99 kg.dm³.

Poznávanie

Anhydrit sa pri zohrievaní ľahko taví a plameň sfarbuje do tehlovočervena^[1]. Od sadrovca sa odlišuje vyššou hmotnosťou.

Vznik

Podobne ako iné evaporitové minerály vzniká usadzovaním zo soľaniek v sedimentačných panvách. Na rozdiel od sadrovca, ktorý je hydratovaný (CaSO₄.2H₂O) je anhydrit bez vody. Môže vznikať priamym vyzrážavaním na brehoch vodných plôch v aridných oblastiach^[3], alebo aj ako výsledok premeny sadrovca v dôsledku pochovania a dehydratácie. Z nenasýtených roztokov sa vyzráža pri teplote vyššej ako 63,5 °C, ale z roztokov nasýtených NaCl stačí teplota nad 30 °C.^[4]

Naopak sa tiež môže meniť sadrovec v dôsledku hydratácie fluidami. Dochádza pri tom k nárastu objemu asi o 30 %.^[5]

V dôsledku haliokinézy, teda diapirického pohybu evaporitov v horninovom prostredí sa často nachádza v soľných dómoch, kde vystupuje v ich hornej časti (tzv. caprock)^[6]. Vystupuje často spolu s dolomitom, sadrovcom a inými minerálmi. Veľmi zriedkavo sa vyskytuje aj ako minerál hydrotermálnych žíl s kremeňom a kalcitom^[2].

Výskyt

Je zriedkavejší ako sadrovec. Najčastejšie tvorí šošovkovité až vrstvovité telesá.

Lokality

Vo svete

Veľké akumulácie tvorí v panvách v amerických štátoch Texas a Louisiana. V Kanade vystupuje na polostrove Nova Scotia. V Európe je známy z Pyrenejí. Nachádza sa aj v talianskom Toskánsku a Švajčiarsku^[7], kde sa na lokalitách St. Gotthard a Simplon vyskytuje aj vo forme až 20 mm veľkých fialových kryštálov vystupujúcich v puklinách v premenených horninách^[8]. V Rakúsku sa vyskytuje na viacerých lokalitách v Štajersku a Tirolsku. Známa je najmä lokalita Salzkammergut. V Poľsku je známy z Wieliczky. V Nemecku vystupuje v soľných uloženinách pri Stassfurte a Wathelingene^[8].

Lokality na Slovensku

Na Slovensku sa vyskytuje na lokalitách Banská Štiavnica a Kopanice pri Banskej Štiavnici, Bohúňovo, Bzovík, Čoltovo, Dedinky, Markušovce,Mlynky, Muránska Huta, Pavlovce (okr. Vranov nad Topľou), Smižany, Strelnice (pri Šafárikove, okr. Rimavská Sobota), Šarišská Poruba a Zbudza^[2]. Známy výskyt je aj vo vrte SBM-1 Soblahov.

Použitie

V minulosti bol anhydrit bez využitia. Čisto biely sa využíva ako plnidlo. Možno ho tiež použiť na výrobu kyseliny sírovej alebo výrobu sadrovca.

Referencie

Pozri aj

• Zoznam minerálov

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anhydrit

Externé odkazy

• Anhydrid na www.mindat.org

Zdroj

• Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.