Štiavnica
vrch
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Liptovský Mikuláš
Obec	Liptovský Ján[1]
Časť	Ďumbier
Pohorie	Nízke Tatry
Podcelok	Ďumbierske Tatry
Povodie	Váh
Nadmorská výška	2 025,3 m n. m.
Súradnice	48°56′12″S 19°39′13″V / 48,9367°S 19,6536°V / 48.9367; 19.6536
Geologické zloženie	žula
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	z Ďumbiera
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Štiavnica (peak)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Štiavnica (2 025,3 m n. m.)^[2] je druhý najvyšší vrch Nízkych Tatier. Nachádza sa v najvýchodnejšej časti centrálneho úseku hlavného hrebeňa, ktorý sa tu stáča na juhovýchod a Ďumbierskym sedlom prechádza do masívu Králičky. Leží približne 15 km severne od Brezna, na území Národného parku Nízke Tatry.^[3]

Poloha

Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a jej časti Ďumbier.^[4] Leží priamo vo východnej časti masívu Ďumbiera, severne od Chaty generála Milana Rastislava Štefánika. Patrí do Žilinského kraja, okresu Liptovský Mikuláš a katastrálneho územia obce Liptovský Ján.^[5] Najbližším vrchom je západne ležiaci Ďumbier (2 046 m n. m.), na severe susedí Ludárova hoľa (1 731 m n. m.) a na juhovýchode vrch Besná (1 807 m n. m.).^[3]

Opis

Štiavnica rovnako ako Ďumbier sa na severe javí ako mohutný vysokohorský masív s 500 m vysokými stenami. Miernejšie južné svahy pokrýva pole žulových balvanov. Vrch tvorí východný koniec hrebeňa Ďumbierskych Tatier, pričom hlavná turistická hrebeňovka vedie z Krúpovho sedla ku Chate generála Milana Rastislava Štefánika, ležiacej na južnom úpätí vrchu. Severné svahy odvodňuje Ludárov potok, na južných svahoch pramení Štiavnica, obtekajúca masív východným smerom a putujúca na sever do Váhu.^[3]

Výhľady

Z vrcholu Štiavnice je veľmi dobrý kruhový rozhľad na mnohé pohoria stredného a severného Slovenska. Skalnatá vrcholová časť umožňuje výhľad na mnohé nízkotatranské vrchy, predovšetkým v strednej a východnej časti pohoria. Jedinečný je výhľad na Tatry, veľmi dobre pozorovateľné sú tiež Chočské vrchy, Poľana, Veporské a Stolické vrchy. Pri vhodných podmienkach je nezriedka pozorovateľná časť Oravských Beskýd s Pilskom, Oravská Magura, Krivánska Fatra, Vtáčnik, Sitno či Kékes v Maďarsku.^[6]

Prístup

Na vrchol nevedú značkované chodníky a najľahší prístup je po hrebeni z Ďumbiera. Celý vrch je súčasťou Νárodnej prírodnej rezervácie Ďumbier.^[3]

Referencie

Pozri aj

• Nízke Tatry
• Národný park Nízke Tatry
• Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štiavnica (vrch)

Externé odkazy

• Poloha na turistickej mape