Štefan Jurech
generál slovenskej armády počas druhej svetovej vojny
Narodenie	9. jún 1898 Bošáca
Úmrtie	1945? (46 rokov?) miesto úmrtia neznáme
Odkazy
Webstránka	http://www.jurech.sk bosaca.sk
Biografický portál

Štefan Jurech (* 9. jún 1898, Bošáca – † 1945?) bol generál slovenskej armády počas druhej svetovej vojny.

Život

Štefan Jurech sa narodil 9. júna 1898 v Bošáci, ako jedno z 11 detí rodičov Jána a Anny. Medzi rokmi 1910 a 1916 absolvoval gymnáziá s maďarským vyučovacím jazykom v Nitre a Trenčíne. V roku 1916 absolvoval základný výcvik a nastúpil do 71. trenčianskeho pešieho pluku. V tom istom roku absolvoval aj školy pre dôstojníkov v zálohe v rumunskom Orăştie a maďarskom Debrecíne. Ešte koncom roku 1916 sa dostal na rumunský front, kde pôsobil ako zástupca veliteľa družstva a čaty. V roku 1917 pokračoval kurzom pre veliteľov guľometných čiat a od 1. februára 1918 bol povýšený do hodnosti poručíka pechoty a v marci preložený na taliansky front, ako veliteľ čaty a poľnej roty v 112. pešom pluku. V júni 1918 bol preložený na západný front, kde zostal až do konca vojny. Za svoje pôsobenie dostal Železný kríž II. triedy.

26. decembra 1918 si podal prihlášku do vznikajúcej československej armády. Od februára 1919 pôsobil v strážnej rote Zemského vojenského veliteľstva v Košiciach. V rámci tohoto pôsobenia sa od marca 1919 zúčastnil bojov na hraniciach s Maďarskom a v pohraničí zostal až do konca augusta 1919. Do konca roka 1919 absolvoval inštruktorský kurz v Miloviciach a od januára 1920 nastúpil ako inštruktor poddôstojníckej školy v Turčianskych Tepliciach. V máji 1920 však bol odvelený do Hurbanova a neskôr späť do Košíc kde pôsobil 4 roky ako inštruktor Obvodového strediska pre výcvik. Už v tomto období sa prejavil ako kontroverzná osobnosť, keď od svojich veliacich dôstojníkov dostal protichodné hodnotenia, zároveň absolvoval niekoľko vojenských trestov. Údajne v tomto období bol tajným členom Rodobrany, k čomu sa prihlásil až v roku 1939 po zmene politickej situácie. V máji 1924 ho prevelili do Olomouca k 6. pešiemu pluku. 1. októbra 1929 bol povýšený na kapitána pechoty a prijali ho na Vysokú vojenskú školu do Prahy, kde úspešne ukončil štúdium 30. septembra 1932. Následne bol povýšený na štábneho kapitána generálneho štábu. Počas štúdia sa oženil s Marcelou Dostálovou, s ktorou mal dvoch synov Borisa a Marcela. Po absolvovaní školy pôsobil v Bratislave ako náčelník 4. oddelenia 9. divízie do septembra 1933 a na 2. oddelení štábu Zemského veliteľstva do septembra 1936. Na tejto pozícii bol povýšený na majora generálneho štábu. Následne bol prevelený do Brna k veliteľstvu III. zboru do funkcie prednostu 3. oddelenia a od 30. septembra 1937 na Zemské veliteľstvo ako prednosta 2. oddelenia. Od septembra 1938 pôsobil ako prednosta 3. oddelenia v štábe 2. armády v Olomouci.

Po kapitulácii a oklieštení Československa Jurech zacítil šancu kariérneho postupu na Slovensku. Už 29. októbra 1938 sa ujal funkcie vojenského experta v delimitačnej komisii na úpravu hraníc medzi Poľskom a Československom. Následne sa stal prednostom Kabinetu vládneho delegáta Slovenskej krajiny pri MNO v Prahe, ktorý viedol Štefan Haššík. 14. marca 1939 sa zúčastnil porady dôstojníkov pod vedením Ferdinanda Čatloša, ma ktorej sa rozhodovalo o prevzatí velenia nad bývalými útvarmi československej armády dislokovanými na Slovensku. Jurech prevzal velenie nad V. armádnym zborom v Trenčíne. Už 15. marca 1939 dostal poverenie vypracovať obranný plán voči Poľsku. Po konsolidácii pomerov v súvislosti s vznikom samostatného Slovenska bol prevelený na Krajské vojenské veliteľstvo do Bratislavy do funkcie náčelníka štábu. Po transformácii krajského veliteľstva na Hlavné vojenské veliteľstvo od 1. mája 1939 zostal na pozícii náčelníka jeho štábu. 17. mája 1939 bol povýšený do funkcie podplukovníka generálneho štábu.

Druhá svetová vojna

Po reorganizácii armády sa od 20. októbra 1939 stal veliteľom 2. divízie v Banskej Bystrici a od 1. januára 1940 bol povýšený na plukovníka generálneho štábu. V priebehu roku 1940 sa vyhrotil spor a pozičný boj medzi ambicióznym Jurechom a ministrom obrany Čatlošom, ktorý skončil pred dôstojníckou komisiou. Výsledkom bolo upevnenie Čatlošovej pozície o odsunutie Jurecha na diplomatické misie. Ako vojenský atašé pôsobil od roku 1941 v Budapešti, neskôr Bukurešti a a od februára 1942 v Ríme. Vypuknutie vojny proti Sovietskemu zväzu prinieslo závažnejšie témy ako bývalý spor vysokých funkcionárov a Jurech sa mohol vrátiť do vojenskej služby na Slovensko. Od mája 1942 bol veliteľom Vzdušných zbraní a od 23. septembra 1942 sa stal veliteľom Rýchlej divízie.

Jurech prevzal velenie Rýchlej divízie v čase, keď dochádzalo k obratu situácie na východnom fronte. Rýchla divízia sa nachádzala na Kaukaze, mužstvo bolo po dvoch rokoch bojového nasadenia unavené a morálka naštrbená. Poddimenzovaný bol tiež dôstojnícky stav. Koncom septembra sa Rýchla divízia zapojila do ofenzívy v smere na Goriačij Kľuč táto však nebola úspešná. V polovici októbra sa jej darilo lepšie pri ofenzíve smerom na Tuapse za čo si vyslúžila uznanie veliteľa nemeckého LVII zboru. 1. januára 1943 bol Jurech povýšený na generála II. triedy a 15. januára získal Železný kríž I. triedy. 1. januára 1943 však začala aj Červená armáda svoju mohutnú ofenzívu. Za daných podmienok uvažoval štáb Rýchlej divízie nad organizáciu prechodu celej divízie na stranu Červenej armády. Tento nápad si osvojil aj generál Jurech. Po vypracovaní plánu vyslal 10. januára 1943 desiatnika Šedíka nadviazať kontakt s protivníkom, ten bol 17. januára nasledovaný nadporučíkom Donovalom. Podarilo sa dohodnúť prechod 23. alebo 24. januára. Kým sa prechod organizoval, prišiel na veliteľstvo divízie nemecký rozkaz stiahnuť 23. januára divíziu z dotykovej línie a začať ústup na Kubáň. Generál Jurech dal prednosť nemeckému rozkazu a k prechodu divízie už nedošlo. Koncom januára bola divízia stiahnutá až za rieku Kubáň a vo februári pokračoval presun na Krym. Počas neho boli ťažké zbrane a vozidlá divízie, ktoré nebolo možné prepraviť zničené. 10 apríla 1943 odišiel Jurech od divízie na zdravotnú dovolenku na Slovensko. Po návrate, 10. júna 1943 dokončil reorganizáciu Rýchlej divízie na 1. pešiu divíziu spojenú aj s výmenou a posilnením personálu. 21. septembra 1943 odovzdal velenie plk. Elemírovi Lendvayovi a vrátil sa na Slovensko.

Tu bol zanedlho obvinený zo spoluúčasti na vojenskej zrade a zo sabotáže, na základe informácií o jeho aktívnej účasti pri pokuse o prechod Rýchlej divízie. Medzi novembrom 1943 a februárom 1944 sa proti Jurechovi viedlo vyšetrovanie, ktoré však neprinieslo žiadne oficiálne výsledky. Natrvalo však poškodilo jeho kariéru a už sa s ním pre významné funkcie nepočítalo. Od 1. marca 1944 nastúpil na miesto veliteľa Vojenského vedeckého ústavu v Trenčíne. 31. júla 1944 sa stal veliteľom Veliteľstva starostlivosti o utečencov, tiež v Trenčíne. Od začiatku roka 1944 sa hľadal vhodný kandidát na veliteľa slovenského odboja. Slovenskí odbojári z viacerých zložiek a takisto aj niektorí činní dôstojníci považovali za vhodného kandidáta práve Jurecha, na základe jeho konania na Kaukaze. Exilová vláda v Londýne ho však za vhodného kandidáta nepovažovala a Jurech sám sa k takejto ponuke pri rokovaniach s majorom Jánom Markom vyjadril odmietavo. Súhlasil však s vycestovaním do Sovietskeho zväzu ako zástupca ilegálneho vojenského ústredia. Prvý odlet 9. júla 1944 z letiska Tri Duby v spoločnosti Mikuláša Ferjenčíka sa však nepodaril a ďalšie pokusy už generál odmietol. Po vypuknutí SNP sa 30. augusta 1944 Jurech pokúsil dostať k posádke do Trnavy, o ktorej vedel, že sa plánuje pripojiť k povstaniu. Prišiel však neskoro a nemecký vojaci mu zabránili pokračovať smerom na Nitru, tak sa vrátil do Bratislavy. Tam ho v prvých septembrových dňoch zatklo gestapo. V trezore generála Čatloša, ktorý utiekol na povstalecké územie 1. septembra 1944, sa našli tajné spisy z vyšetrovania Jurechovho prípadu. Tie generálovi priťažili a gestapo ho previezlo do Brna. Počas vypočúvania sa generál Jurech priznal a 5. januára 1945 ho previezli do Berlína. Jurechovým spoluväzňom v Brne aj Berlíne bol Imrich Karvaš. Od neho pochádza aj informácia, že generál Jurech bol údajne popravený v marci 1945 v koncentračnom tábore Flossenbürg. Povojnové vyšetrovanie však miesto ani dátum smrti generála nedokázalo potvrdiť.

Zdroje

• JAŠEK, Peter; KINČOK, Branislav; LACKO, Martin. Slovenskí generáli 1939-1945. Praha : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2013. 393 s. ISBN 978-807451-246-9.
• Generál II. triedy Štefan Jurech (www.vhu.sk) . Vojenský historický ústav, . Dostupné online.
• Generál Štefan Jurech (www.jurech.sk) . . Dostupné online.