Zostrel lietadla Š-328.237
Letov Š-328
Nehoda
Dátum	25. októbra 1938
Čas	16 hodin 10 minut[1]
Hlavná príčina	Neoprávnený útok maďarského pilota – zostrelenie čs. lietadla
Miesto	blízko obcí Hodžovo a Bodza v okrese Komárno, Česko-Slovensko
Začiatok letu	poľné letisko pri Komjaticiach v priestore obce Zemianska Olča[1]
Lietadlo
Model	Letov Š-328 (sériové číslo Š-328.237, rok výroby 1937)[2]
Následky
Počet osôb na palube	2
Zranených	1 (pilot des. Ján Kello)
Mŕtvych	1 (pozorovateľ slob. ašp. Jaromír Šotola)
Letecký portál

Zostrelenie lietadla Š-328.237 bol letecký incident medzi česko-slovenskými a maďarskými letcami, ku ktorému došlo 25. októbra 1938 nad okresom Komárno vo vtedajšom Česko-Slovensku. Lietadlo česko-slovenského letectva typu Letov Š-328 (sériové číslo Š-328.237) bolo zostrelené nad Česko-Slovenskom maďarskou stíhačkou Fiat CR.32 narušujúcou česko-slovenský vzdušný priestor, pilotovanou poručíkom László Pongráczom. Pozorovateľ slobodník ašpirant Jaromír Šotola bol zabitý, pilot desiatnik Ján Kello sa zranil pri núdzovom pristátí. Išlo o najvážnejší letecký incident počas krízového obdobia po Mníchovskej dohode, kedy prebiehali boje v česko-slovensko-maďarskom pohraničí.^[3]

Priebeh letu

Pozorovacie lietadlo Š-328.237 zo stavu 10. letky leteckého pluku 3 česko-slovenského letectva odštartovalo 25. októbra 1938 z poľného letiska pri Komjaticiach v priestore obce Zemianska Olča. Pilotom lietadla bol desiatnik Ján Kello, funkciu pozorovateľa zastával slobodník ašpirant Jaromír Šotola. Úlohou letcov bolo letecké snímkovanie a prieskum okolia Zemianskej Olče. V rovnakom čase sa vo vzdušnom priestore Česko-Slovenska pohybovala trojica lietadiel maďarského kráľovského letectva – trojmotorové dopravné lietadlo Junkers Ju 52/3m a dvojica stíhacích lietadiel Fiat CR.32 zo stavu jednotky 1/2. vadászszázad (stíhacia peruť). Maďarské lietadlá sa nachádzali severne od Dunaja, 10 až 11 kilometrov v hĺbke územia južného Slovenska, keď pod sebou maďarskí stíhači uvideli česko-slovenské lietadlo Š-328, ktoré letelo nad obcou Hodžovo vo výške asi 500 až 600 metrov. Vo chvíli, keď sa Letov obracal nad obcou Veľký Meder, maďarský pilot Fiatu CR.32 főhadnagy (poručík) László Pongrácz ho bez varovania zozadu napadol paľbou palubných zbraní a svoj útok ešte dvakrát zopakoval.^[4][5]

Následky útoku

Nič netušiaca posádka pozorovacieho lietadla bola zasypaná paľbou z guľometov maďarskej stíhačky. Prvá dávka prestrelila ľavú stranu nosných plôch a spádovú palivovú nádrž a tiež pravdepodobne zabila pozorovateľa Jaromíra Šotolu. Pilot Ján Kello s horiacim lietadlom núdzovo pristál pri obce Bodza, z ktorého vyviazol s ťažkými popáleninami na ruke. Telo mŕtveho pozorovateľa zostalo v troskách havarovaného lietadla, ktoré kompletne zhorelo.^[1][4]

Vyšetrovanie

Krátko po zostrelení lietadla Š-328.237 bola vytvorená vyšetrovacia komisia. Podľa zástupcov maďarskej strany bolo lietadlo Ju 52 prenajaté súkromnej geodetickej firme, ktorá snímkovala povodie Dunaja a kvôli česko-slovensko-maďarským stretom v pohraničí poskytlo maďarské letectvo prenajatému Junkersu stíhací sprievod v podobe dvoch stíhačiek Fiat CR.32. Maďari tiež tvrdili, že sa ich lietadlá dostali nad územie Česko-Slovenska omylom, na čo stíhači dospeli k závere, že sa česko-slovenské lietadlo chystá zaútočiť na nimi sprevádzané lietadlo.^[1][4]

Maďarský Junkers mal v skutočnosti na palube náklad štvavých letákov s protičesko-slovenskými textami, ktoré zhadzoval na území obývanom maďarskou menšinou. Jediným dôvodom pre zostrelenie nízko letiaceho a nijako nereagujúceho Letovu bol podľa česko-slovenskej strany fakt, že išlo o ľahkú korisť. Ako neskôr uviedol brigádny generál Alois Vicherek, prednosta l. oddelenia III. (leteckého) odboru Ministerstva národnej obrany, maďarskí letci bežne narušovali pohraničné neutrálne pásmo.^[5]

Dôsledky a súvislosti

Po zostrelení lietadla Š-328.237 vydal generál Vicherek po konzultácii s Hlavným štábom rozkaz, aby bolo nabudúce každé maďarské lietadlo, ktoré naruší vzdušný priestor republiky, okamžite zostrelené. Tento rozkaz bol následne zrušený generálom Miklíkom na príkaz ministra národnej obrany Jána Syrového, avšak vzhľadom na posilnenie obrany Slovenska letkami presunutými z územia Čiech už k ďalším incidentom až do marca 1939 nedošlo.^[5] Proti zrušeniu rozkazu sa ohradil generál Lev Prchala z dôvodu, že odvolanie ubíja ducha čs. letectva na Slovensku a pozdvihuje morálku a výbojnosť Maďarov.^[3]:125

Pongrácz bol vyznamenaný Maďarskou bronzovou medailou so svätou korunou s vojnovými stužkami a mečmi, oficiálne za leteckú činnosť počas vzdušných patrol a za energické potláčanie „českých prienikov“ cez hranice, v skutočnosti za zostrel.^[3]:125 K incidentu došlo v čase, keď prebiehal medzi druhou republikou a Maďarským kráľovstvom spor o vymedzení vzájomných hraníc, ktorý dňa 2. novembra 1938 vyvrcholil prvou viedenskou arbitrážou. Česko-Slovensko muselo odovzdať značnú časť územia južného a východného Slovenska a tiež juhozápadnú časť Podkarpatskej Rusi.

László Pongrácz

László Pongrácz sa narodil v roku 1907. V roku 1938 slúžil ako főhadnagy (poručík) pri jednotke 1/2. vadászszázad (stíhacia peruť) maďarského kráľovského letectva. 3. septembra 1939 narušil aj rumunský vzdušný priestor hľadajúc súboj s rumunskými stíhačmi. 1. novembra 1943 bol pre porušovanie disciplíny z maďarského letectva prepustený.^[3]:126 Žiadny ďalší zostrel už nedosiahol. Po skončení vojny emigroval do Južnej Ameriky. Zomrel 30. apríla 1986 v Buenos Aires.^[6]

Referencie