A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ján Komorovský | |
Narodenie | 2. jún 1924 Trenčín, Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 20. marec 2012 (87 rokov) Trenčín, Slovensko |
Známy vďaka | zakladateľ religionistiky na Slovensku |
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave |
Profesia | religionista |
Ján Komorovský (* 2. jún 1924, Trenčín – † 20. marec 2012, Trenčín[1]) bol zakladateľská osobnosť slovenskej religionistiky, profesor Univerzity Komenského v Bratislave. Ján Komorovský založil Slovenskú spoločnosť pre štúdium náboženstiev a Hieron, prvý religionistický časopis na Slovensku.[2]
Životopis
Svoju akademickú dráhu Ján Komorovský začal štúdium rusistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v roku 1945.[2] V roku 1954 nastúpil ako odborný asistent na tamojšiu Katedru rusistiky. Svoje záujmy „profiloval aj smerom k širšiemu slovanskému a slovenskému folklóru“.[2] V roku 1955 sa zúčastnil s pracovníkmi Národopisného ústavu SAV svojho prvého terénneho výskumu v rámci výskumu družstevnej dediny na Horehroní.[1] Aj z týchto poznatkov vyšlo Komorovského prvé knižné dielo: Kráľ Matej Korvín v ľudovej prozaickej slovesnosti (1957). V diele použil „historicko-porovnávaciu metódu A. N. Veselovského“, ktorá bola odmietaná marxistami.[2] Už o dva roky však musel z katedry odísť. Dôvodom bolo podľa Komorovského aj zrušenie bratislavskej Vysokej školy pedagogickej a potreba presunúť politické kádre na nové miesta.[1]
Uplatnenie našiel na krátko ako redaktor vo Vydavateľstve poľnohospodárskej literatúry, neskôr sa zamestnal vo vtedajších Závodoch K. J. Vorošilova v Dubnici nad Váhom (neskôr Závody ťažkého strojárstva). Tam pracoval ako zástupca vynálezcov pri patentovom konaní. Pri pracovných povinnostiach v Prahe navštevoval knižnicu Clementina, Poľské kultúrne stredisko a rôzne antikvariáty z ktorých si donášal relignionistické knihy.[1] Religionistika nebola v tom čase uznávaná ako veda.[1] Za svoju prvú religionistickú publikáciu považuje Komorovský svoj príspevok do publikácie Světové mytologie v roku 1971. Do nej napísal štúdiu Mytológia ako náboženstvo a folklór, ktorá bola založená na jeho koncepcii náboženstva.[1] V tom čase mohol už po uvolnení situácie opäť pracovať na Filozofickej fakulte. V roku 1969 bol znovuprijatý ako samostatný vedecký pracovník do Kabinetu etnológie. Tam sa venoval slovanským témam, ktoré sa však prekrývali aj s religionistickými: slovanská svatba, duchovná kultúra Slovanov a iné. V roku 1975 bol pri normalizačných čistkách z fakulty znova vylúčený.[1] Vrátiť sa mohol až po zmene režimu po roku 1989.
Po vylúčení pracoval v Ústave mechanizácie odevnej výroby v Trenčíne, jeho práca Tradičná svadba u Slovanov predsa len vyšla. Podľa Komorovského „vtedajší dekan FF UK trval na tom, že práce na vydaní Tradičnej svadby u Slovanov treba zastaviť, ale, našťastie, prorektor pre edičnú činnosť prof. Brožík knihu pred útokmi statočne ubránil“.[1] Komorovskému postupne vyšli ďalšie knihy mytologického zamerania Amazonky (1983) Prometeus. Mytologické paralely (1986) a Únoscovia ohňa (1986).[1]
Zmena režimu priniesla aj zmeny vo vede a vzdelávaní. Komorovský sa mohol vrátiť do akademického prostredia, v roku 1990 začal viesť religionistické kurzy na Filozofickej fakulte. V roku 1992 tam zakladá religionistiku ako samostatný odbor vo všetkých úrovniach vysokoškolského štúdia.[3] Vtedy vzniklo na FiF UK Oddelenie religionistiky ako súčasť Katedry etnológie. Po odchode zakladateľa na dôchodok, Komorovského žiak Milan Kováč zavŕšil snahy o osamostatnenie katedry v roku 2003.[3]
Po revolúcii mohla v roku 1990 vzniknúť aj Společnost pro štúdium náboženství, ktorú viedol profesor Jan Heller. Slovenských religionistov zastupoval Komorovský. V roku 1992 vzhľadom na blížiace sa delenie štátu bola rozdelená aj táto spoločnosť a v Bratislave vznikla Slovenská spoločnosť pre štúdium náboženstiev. Prvým predsedom sa stal Ján Komorovský.[4] Ján Komorovský bol 13. decembra 2010 valným zhromaždením opäť zvolený za predsedu Slovenskej spoločnosti pre štúdium náboženstiev a v tejto funkcii zotrval až do svojej smrti.[5]
Dielo
- Kráľ Matej Korvín (1957)
- Mytologie jako náboženství a folklór (1973)
- Slované (1973)
- Vedecký odkaz Alexandra Nikolajeviča Veselovského (1992)
- Na cestách za posvätnom (1999)
- Boží štát v pralesoch a savanách Paraguaja (2007)
- Vladimír Sergejevič Solovjov a ruská náboženská filozofia, editor (2011)
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i ELIÁŠOVÁ, Andrea. Spomienka na profesora Jána Komorovského (rozhovor) . Bratislava: Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, 21.3.2012, . Dostupné online.
- ↑ a b c d Úmrtie: Zomrel popredný slovenský religionista Ján Komorovský . Bratislava: Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, 21.3.2012, . Dostupné online.
- ↑ a b História pracoviska . Bratislava: Katedra porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, rev. 2011-11-28, . Dostupné online.
- ↑ História Slovenskej spoločnosti pre štúdium náboženstiev . Bratislava: Slovenská spoločnosť pre štúdium náboženstiev, . Dostupné online.
- ↑ Vedenie SSŠN . Bratislava: Slovenská spoločnosť pre štúdium náboženstiev, . Dostupné online.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubomír Hrivnák
Ľubomír Stanček
Šimon Ondruš
Štefan Jastrabík
Štefan Povchanič
Adolf Jurášek
Adolf Medzihradský
Adolf Peter Záturecký
Agáta Klimeková
Alfred Grosz
Anna Cigánová
Anna Klimeková
Anna Randušková
Anton Adalbert Bresztyenszky
Anton Halúzka
Anton Heretik
Anton Jurovský
Anton Molnár
Arno Puškáš
Balthasar Frišovic
Bohumil Vančo
Brigita Šimonová
Brigita Schmögnerová
Celestín Anton Radványi
Dagmar Čierna-Lantayová
Daniel Kanka
Darina Lehotská
Dezider Kollár
Dionýz Čollák
Dušan Brucháč
Dušan Zachar
Eduard Friš
Egon Gál
Eliáš Ladiver
Emil Duda
Emil Kopšo
Emil Páleš
Etela Farkašová
Eva Jaššová
František Dostalík
František Kalesný (spisovateľ)
František Kuska (geodet)
František Mihina
František Mrázik
František Nižnánsky
František Víťazoslav Sasinek
Gabriel Kováts-Martiny
Gejza Balaša
Gustáv Kordoš
Gustáv Stegmann
Hvezdoň Kočtúch
Igor Štohl
Igor Bukovský
Igor Hrušovský
Igor Kluvánek
Imrich Stein
Imrich Točka
Irena Brežná
Irma Krmešská
Ivan Kluvánek
Ivan Pecháň
Ján Azud
Ján Büringer
Ján Dubnička (filozof)
Ján Faludi
Ján Fuchs
Ján Gallo (pedagóg)
Ján Heinzelius
Ján Ivanchich
Ján Karolček
Ján Kollár
Ján Komorovský
Ján Kuzera
Ján Letz
Ján Nadáni
Ján Rožek
Ján Severini
Ján Slosiarik
Ján Stanislav (1904)
Ján Szomolányi
Ján Turi-Nagy
Július Andráši (horolezec)
Július Kozma
Jana Miedzgová
Jana Mojžišová
Jaroslav Ďaďo
Jaroslav Franek
Jaroslav Starší
Jaroslav Vlnka
Jolana Hroncová
Josef Coufal
Jozef Alberty
Jozef Balloň
Jozef Bencúr (pedagóg)
Jozef Horváth
Jozef Jurina
Jozef Karvaš (pedagóg)
Jozef Májovský
Jozef Novák (heraldik)
Jozef Rakovan (šľachtiteľ)
Jozef Viceník
Jozef Vozár (historik)
Julius Andreas Hefty
Juraj Babka
Juraj Holveid
Juraj Králik (diplomat)
Juraj Kučírek
Juraj Nemec
Juraj Rusnák (jazykovedec)
Karolína Brocková
Karol Laco
Karol Lovaš
Karol Nandrásky
Květoslav Šoustal
László Gyurgyík
László Kovács
Ladislav Deák
Ladislav Fodor
Ladislav Kiczko
Ladislav Paška
Ladislav Vrtel
Libor Ebringer
Libuša Franková
Marek Sobola
Marianna Oravcová
Marian Kuna
Martin Jurčo
Martin Slobodník
Matúš Dulla
Metod Kaľavský
Michal Algöver
Michal Barnovský
Michal Grajcar
Michal Greguš (matematik)
Michal Steigel
Milan Hutta (1928)
Milan Mišík
Milan Polák (teatrológ)
Milan Zigo
Miloslav Kotulič
Miloslav Mojžiš (architekt)
Mira Nábělková
Miroslav Abrahám
Miroslav Brozman
Miroslav Glejtek
Miroslav Hrianka
Miroslav Kropilák
Miroslav Marcelli
Myrón Malý
Oleg Palumbíny
Ondrej Richard Halaga
Oto Fusán
Otto Tomeček
Pavel Fejdi
Pavel Hraško
Pavel Mokráň
Pavel Ondrus
Pavel Traubner
Pavel Višňovský
Pavol Jarčuška
Pavol Plesník
Pavol Plutko
Pavol Socháň
Peter Habovčík
Peter Karvaš
Peter Madáč
Peter Vajcik
Róbert Binder
Samuel Štefan Osuský
Siegmund Wehle
Stanislav Kmeť (osvetový pracovník)
Tatiana Korcová
Tibor Halečka
Tomáš Janura
Václav Mencl
Vít Bojňanský (botanik)
Valerián Trabalka
Vavro Šrobár
Viktor Krupa
Viliam Záborský (herec)
Vincent Sedlák
Vladimír Babnič
Vladimír Cirbes
Vladimír Fajnor
Vladimír Hlôška
Vladimír Leško
Vladimír Peterka
Vladislav Suvák
Vojtech Hatala
Vojtech Horáček
Zachariáš Láni
Zdenko Kasáč
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk