Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (6. 4. 2019)

Mapa hranice

Sútok Moravy a Dyje, česko-slovensko-rakúske trojmedzie

Cestný hraničný most Moravský Svätý Ján – Hohenau, pohľad zo slovenskej strany

Kompa Záhorská Ves – Angern, pohľad z rakúskej strany

Sútok Moravy a Dunaja pod Devínom

Bunker B-S 4 „Lány“, jeden z ťažkých objektov opevnenia v Petržalke z čias prvej Česko-slovenskej republiky

Hraničný priechod Jarovce – Kittsee medzi diaľnicami D4 a A6

Slovensko-rakúsko-maďarské trojmedzie

Slovensko-rakúska štátna hranica (nem. Grenze zwischen Österreich und der Slowakei) je vnútrozemská štátna hranica, ktorá oddeľuje Slovensko a Rakúsko. Má dĺžku 106,7 km a z veľkej časti prebieha po rieke Morava, z menšej po rieke Dunaj a po zemi. Počas Studenej vojny bola ostro strážená, pretože tvorila hranicu východného bloku; dnes je možné ju voľne prekročiť, pretože je hranicou vnútri Schengenského priestoru.

Dĺžka a hraničné znaky

Dĺžka hranice, ako ju uvádza Ministerstvo vnútra SR: ^[1]

• na vodných tokoch: 77, 0 km;
• na hraničných cestách: 4,3 km;
• na hraničných priekopách: 2,8 km;
• na priamom vyznačení: 22,6 km;
• spolu: 106,7 km.^[2]

Hraničné znaky, ako ich uvádza Ministerstvo vnútra SR: ^[1]

• základné: – ;
• hlavné: – ;
• medziľahlé: 413;
• doplňujúce: – ;
• iné: 8 ;
• spolu: 412.

Priebeh

Ak postupujeme smerom zo severu na juh, hranica sa začína na sútoku riek Morava a Dyje, na česko-slovensko-rakúskom trojmedzí, v blízkosti obcí Sekule a Hohenau an der March. Po Morave pokračuje južne, neskôr juhozápadne a juhovýchodne až po sútok s riekou Dunaj pod Devínom, pričom ju zo slovenskej strany lemujú lužné lesy Chránenej krajinnej oblasti Záhorie. Na tomto úseku hranicu prekonáva cestný most Moravský Svätý Ján – Hohenau, železničný most Devínska Nová Ves – Marchegg a kompa Záhorská Ves – Angern an der March. Nasleduje úsek po Dunaji. Pri Karlovej Vsi hranica z Dunaja vystupuje a pokračuje po suchej zemi až k slovensko-rakúsko-maďarskému trojmedziu, pričom sa na nej nachádzajú cestné hraničné priechody z cesty I/61 na Spolkovú cestu 9, z cesty III/1020 do Kittsee, z diaľnice D4 na diaľnicu A6 a železničný hraničný priechod pri medzi stanicami Petržalka a Kittssee. Na tomto úseku sú na slovenskej strane zachované rôzne objekty opevnenia a Pohraničiarska signálka.

Sídla

Obce, ktorých katastrálne územie siaha po slovensko-rakúsku hranicu

Slovensko^[3]

• Trnavský kraj
  • Okres Senica
    • Sekule
    • Moravský Svätý Ján
• Bratislavský kraj
  • Okres Malacky
    • Veľké Leváre
    • Malé Leváre
    • Gajary
    • Suchohrad
    • Záhorská Ves
    • Vysoká pri Morave
    • Stupava
    • Borinka
  • Bratislava
    • Okres Bratislava IV
      • Devínska Nová Ves
      • Devín
      • Karlova Ves
    • Okres Bratislava V
      • Petržalka
      • Jarovce
      • Rusovce
      • Čunovo

Rakúsko

• Dolné Rakúsko
  • Okres Gänserndorf
    • Hohenau an der March
    • Ringelsdorf-Niederabsdorf
    • Drösing
    • Jedenspeigen
    • Dürnkrut
    • Angern an der March
    • Weiden an der March
    • Marchegg
    • Engelhartstetten
  • Okres Bruck an der Leitha
    • Hainburg an der Donau
    • Wolfsthal
    • Berg
• Burgenland
  • Okres Neusiedl am See
    • Kittsee
    • Pama
    • Deutsch Jahrndorf

Hraničné dokumentárne dielo a zmluvy

Hraničné dokumentárne dielo slovensko-rakúskej hranice, podobne ako dielo slovensko-maďarskej hranice, vzniklo v rokoch 1921 – 1923 po Prvej svetovej vojne a rozpade Rakúsko-Uhorska ako súčasť Saintgermainskej mierovej zmluvy (podpísanej 10. septembra 1919). Skladá sa z: ^[4][1][5]

• hraničných máp:
  • 12 mapových listov v mierke 1 : 100000 (rieka Morava),
  • 14 mapových listov v mierke 1 : 20500 (rieka Dunaj),
  • 25 mapových v mierke 1 : 20880 (suchý úsek medzi Dunajom a Čunovom),
• podrobného popisu priebehu hraničnej čiary na spomínanom suchom úseku (ako súčasť máp v mierke 1 : 20880).

Hraničné dielo slovensko-rakúskej hranice, rovnako ako hraničné diela ostatných slovenských hraníc, je dostupné online na stránkach Informačný systém štátnych hraníc (ISŠH).

Štátnu hranicu určuje Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach podpísaná 21. decembera 1973 vo Viedni v znení neskorších zmien. ^[4] Za ČSR zmluvu podpísal Karel Komárek, za Rakúsko Rudolf Kirchschläger. V právnom systéme Slovenska sa nachádza pod číslom 95/1975 Zb. v rámci Vyhlášky ministra zahraničných vecí z 26. júna 1975 o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach. ^[6]

Slovensko-rakúsko-české a slovensko-rakúsko-maďarské trojmedzia (oficiálne trojštátne hraničné body) bližšie dokumentujú: ^[7]

• Zmluva medzi Slovenskou republikou, Českou republikou a Rakúskou republikou o trojštátnom hraničnom bode „Dyje-Morava“ (29. september 2015, Viedeň; v právnom systéme SR ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí č. 231/2017 Z. z.),
• Protokol o spoločnom hraničnom bode a hraničnom znaku "Triplex" medzi Slovenskou republikou, Rakúskou republikou a Maďarskou republikou (22. marec 2011, Radava).

Referencie

Pozri aj

Slovenský portál Politický portál

• Štátne hranice Slovenska
• Železná opona
• Versaillský mierový systém

Externé odkazy

• Informačný systém štátnych hraníc – hraničné dielo slovensko-rakúskej štátnej hranice dostupné online
• Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach dostupná online na portále Ministerstva spravodlivosti SR