Chisarska kotlovina (Хисарска котловина)
kotlina
v Chisarskej kotline
Štát	Bulharsko
Región	Plovdiv
Susedné jednotky	Săštinska Sredna gora Hornotrácka nížina
Súradnice	42°30′14″S 24°43′01″V / 42,504°S 24,717°V / 42.504; 24.717
Rozloha	20 km² (2 000 ha)
Poloha kotliny v Bulharsku
Wikimedia Commons: Hisarya valley
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Chisarska kotlovina (bulh. Хисарска котловина, doslova Chisarská kotlina),^{[1][2][3][4][5]} uvádzaná aj pod názvom Chisarska dolina (bulh. Хисарска долина, doslova Chisarská dolina)^[5] je geomorfologická jednotka v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.^{[1][2][3][4][5][6]}

Charakteristika

Polohopis

Chisarská kotlina leží v južnom úpätí^[3][2][1] východnej čati^[1] pohoria Săštinska Sredna gora.^[3][2][1] Ide o prechodnú oblasť medzi týmto pohorím a Hornotráckou nížinou.^[1]

Zo všetkých svetových strán okrem juhu je obklopená svahmi tohto pohoria.^[1][2] Zo západu a z východu to sú nižšie pahorky v južnom úpätí pohoria, na severe už ide o vyššie časti pohoria s masívom vrchu Karasivrija (bulh. Карасиврия), ktorého vrchol leží v nadmorskej výške 1 025 m n. m..^[1] Na juhu pozvolna prechádza do Hornotráckej nížiny.^[2][1]

Rozloha a nadmorská výška

Kotlina je malá,^[1][4][2] jej rozloha je len niečo okolo 20 km².^[1] Stredná nadmorská výška v kotline je približne 370 m n. m..^[1]

Vznik

Kotlina vznikla v období raného terciéru, kedy došlo k prepadu rozsiahleho masívu, ktorý sa nachádzal medzi Srednou gorou a Rodopami. Vyformovala sa v priestore severnej zlomovej línie tohto prepadu a s najväčšou pravdepodobnosťou tvorila dno jazera.^[1]

Geografia

Geológia

Podložie kotliny je tvorené granitovými, granito-rulovými a kryštalickými bridlicami rozličných druhov a zloženia. Nad samotnym telesom sa nachádzajú vrstvy aluviálnych a diluviálnych usadenín. Skaly nad úrovňou zemského povrchu sú zvyčajne tvorené z veľkej časti rulou. Pôdy sú rozdielne v severnej a južnej časti kotliny. V severnej časti je podložie kotliny blízko povrchu,^[1] pôda je prevažne kamenito-piesčitá, silno priepustná^[6][1] s veľmi tenkou vrstvou humusu, zatiaľ čo v južnej časti je humusová vrstva pomerne silná a pôda je úrodná.^[1]

Klíma

Kotlina je chránená pred studenými severnými vetrami masívmi Srednej gory a Starej planiny.^[1] Podnebie je mierne kontinentálne,^[1] charakterizované miernými zimami^[2][1][6] (priemerná teplota v januári je 2 °C)^[1] a dlhými teplými^[2][1][6] (ale nie horúcimi)^[1] letami.^[2][1][6] Teploty sa počas letných mesiacov držia zvyčajne medzi 25 °C – 30 °C a aj keď sa v tomto období vyskytujú aj horúce dni, kedy teplota často prevyšuje 35 °C, býva takýchto dní len málo.^[1] Ani letné, ani zimné obdobie sa tak nevyznačujú veľkým výskytom rekordných teplôt, ktoré bývajú skôr konštantné.^[6]

Na zrážky nie je kotlina veľmi bohatá, najdaždivejší mesiac je zvyčajne máj. Najslabšie sú na zrážky zimné mesiace, snehová pokrývka sa priemerne vyskytuje len 15 dní v roku. Klimatický jav charakteristický pre Chisarskú kotlinu je takmer úplná absencia mĺh. Mlhy sa vyskytujú len okolo 10 – 12 dní v roku a aj vtedy trvajú len veľmi krátko.^[1]

Osídlenie a hospodárstvo

Osídlenie

Osídlenie kotliny bolo spojené s existenciou termálnych minerálnych prameňov, ktoré sa v nej nachádzajú^[4] a ktoré boli priamou príčinou osídlenia tejto lokality. Z tohto dôvodu sa na území kotliny vystriedalo v priebehu dejín množstvo civilizačných kultúr, ktoré v kotline zanechali bohaté kultúrne dedičstvo.^[4] Kotlina tak bola osídlená už v období neolitu, neskôr na mieste vznikla trácka osada, ktorú založil kmeň Besov a ktorá bola po tom, čo región padol pod nadvládu rímskej ríše rozšírená a neskôr z nej vzniklo mesto s názvom Diocletianopolis.^[4] Diocletianopolis zanikol začiatkom 7. storočia, ale lokalita bola neskôr osídlená slovanskými osadníkmi. Potom čo sa región stal súčasťou Osmanskej ríše tu vznikla turecká osada pod názvom Chisar. Po oslobodení Bulharska sa Chisar začal rozvíjať a postupom času z neho vzniklo dôležité kúpeľné centrum, ktoré si svoj význam zachovalo do súčasnosti.^[4][3]

Hospodárstvo

Najvýznamnejším prvkom hospodárstva v Chisarskej kotline je kúpeľníctvo a odvetvia spojené s kúpeľnou turistikou, ako napríklad hoteliérstvo, alebo gastronómia.^[3] Mesto Chisaria vedené, ako sídlo so štatútom kúpeľného rezortu národného významu.^[4][3]

Rozšírené je aj poľnohospodárstvo, predovšetkým vinohradníctvo, ovocinárstvo a chov hospodárskych zvierat a to najmä oviec a hovädzieho dobytka. Významný je aj potravinársky priemysel v meste Chisaria, konkrétne výroba nealkoholických nápojov, ako aj stáčanie a balenie lokálnej minerálnej vody.^[3]

Galéria

• 
  v Chisarskej kotline
• 
  v Chisarskej kotline – pohľad z juhu k mestu Chisaria a k masívu Săštinskej Srednej gory
• 
  v Chisarskej kotline
• 
  v Chisarskej kotline
• 
  v Chisarskej kotline

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chisarska kotlovina