O informatikovi a vysokoškolskom pedagógovi pozri Ján Kollár (informatik).

Ján Kollár
slovenský spisovateľ, básnik a evanjelický kňaz
Narodenie	29. júl 1793 Mošovce, Uhorsko
Úmrtie	24. január 1852 (58 rokov) Viedeň, Rakúske cisárstvo
Podpis
Odkazy
Commons	Ján Kollár
Biografický portál

Ján Kollár (* 29. júl 1793, Mošovce – † 24. január 1852, Viedeň) bol slovenský politik, básnik, spisovateľ, evanjelický kňaz, ideológ slovenského a predstaviteľ českého a slovenského národného obrodenia, jazykovedec. Patril k zásadným osobnostiam hlásiacim sa k politickému programu panslavismu. Písal aj pod pseudonymom Čechobratr Protištúrsky.^[1][2] Je po ňom pomenovaná planétka (20991) Jánkollár.

Rodina

• otec Matej Kollár
• matka Katarína rod. Frndová
• bratia Patrik, Matúš, Samuel

Život

Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval v Mošovciach, na gymnáziách v Kremnici (1806 – 1808), Banskej Bystrici (1810 – 1811) a v rokoch 1812 – 1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po štúdiách v Bratislave prechodne pôsobil ako vychovávateľ v rodine Ľ. Kolbenhayera v Banskej Bystrici, kde roku 1816 zložil kandidátsku skúšku u superintendenta A. Lovicha, ktorá bola podmienkou pre získanie štipendia na štúdium v Nemecku. Následne pokračoval v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v Jene (1817 – 1819). Tu sa oboznámil s nemeckou mládežou, na ktorej sa mu páčila jej idea zjednotenia Nemecka, ale vyčítal jej silný nacionalizmus. V Jene sa vykryštalizovalo jeho teologické a filozofické myslenie, postavené na európskej osvietenskej filozofii a nemeckej teológii.

Od roku 1819 začína jeho tridsaťročné pôsobenie v Pešti, kde bol evanjelickým farárom (1819 – 1848). Veľký evanjelický chrám na dnešnom Deákovom námestí, kde pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych Slovákov. Tu konfirmoval aj Sándora Petőfiho, či Lajosa Kossutha. Pamätnú tabuľu tu umiestnili v roku 2011. V roku 1835 sa oženil s dcérou evanjelického farára Friderikou Schmidtovou (ktorú spoznal už v roku 1817). Jeho osobné priateľské kontakty so Štúrom a jeho priateľmi rázne narušilo zavedenie novej slovenčiny, ktorú ostro kritizoval. Počas a po revolučných udalostiach 1848/1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako „dôverník vlády pre otázky Slovenska“, podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 bol (ako odmena Slovákom za účasť v revolúcii na strane Viedne proti Maďarom) vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Zameriaval sa na archeologické výskumy.

Rodný dom Jána Kollára s výnimkou kamennej sýpky, postavenej Kollárovým otcom, bol drevený. Rodný dom bol malý, s jedným okienkom na námestie.

Dňa 16. augusta 1863 sa v Ševcovskej ulici v Mošovciach rozšíril požiar. Okrem iných zhorel aj Kollárov rodný dom, z ktorého sa dodnes zachovala iba spomínaná kamenná sýpka. V nej bola v roku 1974 vytvorená a roku 1982 reinštalovaná pamätná izba. Jej expozícia stručne zachytáva v chronologickom usporiadaní život a dielo tejto významnej osobnosti, podobne ako aj dokumentárny film Ján Kollár (z cyklu Osobnosti náboženského života, Slovenská televízia 2002, scenár Eva Tkáčiková, réžia Fedor Bartko) .

Tvorba a názory

Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Opieral sa o princípy Herderovej a Hegelovej filozofie dejín. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia. Bol tiež výborným básnikom, slavistom, kazateľom. Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Napísal 86 básní. Na svojej fare v Pešti prijímal vzdelancov a literatúru pokladal za ich záležitosti, preto zotrvával pri češtine, hoci revolučné časy žiadali obrátiť sa k ľudu v jeho reči. Tak vznikol rozpor medzi Kollárom a Štúrom. Okrem písania poézie i prózy sa venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jánom Blahoslavom-Benediktim.

Dielo

• 1811/1812 – Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (Deploratio praesentis status Hungariae), báseň, jeho prvá literárna práca
• 1821 – Básně Jana Kollára, prvá básnická zbierka, zložená z dvoch cyklov (37 a 39 sonetov), elégií, vlasteneckých básní a epigramov (Praha)
• 1821 – Něco o pomaďařování Slovanů v Uhrách (Etwas über die Magyarisierung der Slaven in Ungarn), česky vyšla až v roku 1822 v časopise Čechoslav
• 1822 – Dobré vlastnosti národu slovanského, kázne
• 1823 – Písně světské lidu slovenského v Uhřích I. diel, zbierka slovenských ľudových piesní
• 1823 – Myšlénky o libozvučnosti řečí vůbec, obzvláště českoslovanské
• 1824 – Slávy dcera, cyklická skladba obsahujúca 150 sonetov v 3 spevoch
• 1825 – Čítanka anebo Kniha k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a v dědinách
• 1826 – Šlabikář pro dítky
• 1827 – Písně světské lidu slovenského v Uhřích II. diel
• 1828 – Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nářečí národu slovenského, historické a filologické štúdie
• 1830 – Rozpravy o jmenách, počátkách i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů, historické a filologické štúdie o etymológii slovanských mien (dielo nemá vedecké základy)
• 1831 – Nedělní, svátečné a příležitostné kázně a řeči I. a II. diel
• 1832 – Slávy dcera, rozšírené vydanie pôvodného diela z 3 na 5 spevov; obsahuje 615 sonetov
• 1832 – Výklad čili přímětky a vysvětlivky ku Slávy dceře, obsiahly poznámkový komentár k Slávy dcere
• 1834/1835 – Národnie zpevanky, I. a II. diel
• 1836 – O literarnéj vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slavskými, úvaha
• 1837 – O literárnej vzájomnosti medzi rozličnými kmeňmi a nárečiami slovanského národa (Über die literarische Wechselseitigkeit zwischen deň verschiedenen Stämmen und Mundarten der slawischen Nation), rozšírené a doplnené dielo z roku 1836
• 1839 – Sláva bohyně a původ jména Slavův čili Slavjanův, rozprava
• 1843 – Cestopis obsahující cestu do Horní Italie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko, se zvláštním ohledem na slavjanské živly roku 1841 konanou, cestopis
• 1844 – Druhá cesta do Vlach (rukopis vyšiel až v Spisoch Jana Kollára v roku 1863 pod názvom Cestopis druhý aj s básnikovou autobiografiou Paměti z mladších let života)
• 1845 – Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích, zbierka básní
• 1846 – Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky, zborník
• 1853 – Staroitalia slavjanská, o osídľovaní severného Talianska Slovanmi

Pamiatky

• hrob na Olšanskom cintoríne v Prahe
• pomník (1963, F. Štefunka) a pamätná izba (1982) v Mošovciach
• názvy ulíc v slov. a českých mestách

Galéria

• 

  Socha Jána Kollára v Mošovciach

• 

  Rodný dom Jána Kollára v Mošovciach

• 

  Motto

• 

  Múzeum Jána Kollára v Mošovciach

Zdroje

1. ↑ Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990).  : Matica slovenská, 1989. 492 s. ISBN 978-80-7090-070-3. S. 145.
2. ↑ osobnosti.sk. Ján Kollár . osobnosti.sk, . Dostupné online.

• Slovenský biografický slovník

Iné projekty

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Ján Kollár
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ján Kollár
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Kollár

Externé odkazy

• Záznam o pokrstení v mošovskej matrike
• Úplné texty troch diel Jána Kollára
• Kollár, Ján, 1793-1852
• Text diela Cestopis obsahujúci cestu do Horní Italie....
• Text diela Výklad ku Slavy dceře
• Text diela Hlasové o potřebě...
• KARÁSEK, J. Kollárova dobrozdání a nástin životopisný z roku 1849. V Praze: Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění, 1903. 113 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
• BODICKÝ, Michal. Životopis Jána Kollára, : slávneho básnika-spisovateľa slovenského ku storočnej pamiatke ... Rožomberok: Karol Salva, 1893. 49 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.