A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chrám svätej Nedele v Plovdive | |
pravoslávny chrám | |
pohľad na chrám zo severovýchodu
| |
Patrocínium: svätá Nedeľa | |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Plovdiv |
Okres | Plovdiv |
Mesto | Plovdiv |
Náboženstvo | Kresťanstvo |
- cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
Súradnice | 42°08′58″S 24°45′18″V / 42,149466°S 24,754903°V |
Dĺžka | 30 m |
Šírka | 25 m |
Ďalšie údaje | |
- počet lodí | 3 |
- počet veží | 1 |
Architekti | Petko Petkov Boz, Michail Nenkov (zvonica) |
Výstavba | 1830 – 1832 |
- dokončenie | 1832 |
Dátum | |
- posvätenia (svätiteľ) | 19. september 1832 (Nikifor (plovdivský metropolita)) |
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Wikimedia Commons: St. Nedelya Church (Plovdiv) | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätej Nedele (bulh. Църква "Света Неделя" – Cărkva "Sveta Nedeľa"),[1][1][2][3] alebo Chrám svätej Nedele mučeníčky (bulh. Църква "Света Неделя мъченица" – Cărkva "Sveta Nedeľa măčenica")[4][5] je pravoslávny chrám z prvej polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v meste Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[3][1][4]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[2][1][3]
Lokalita
Chrám svätej Nedele sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv na ulici ulici „P. R. Slavejkov“ (bulh. улица „П. Р. Славейков“ – ulica „P. R. Slavejkov“, doslova ulica P. R. Slavejkova) č. 40.[1][6]
Dejiny
Na mieste súčasného chrámu stál už pred výstavbou chrám,[3][7] ktorý bol postavený pravdepodobne koncom 16. storočia, možno po roku 1578, keďže nie je spomenutý medzi ôsmimi plovdivskými chrámami, ktoré opísal vo svojom cestopise Stephan Gerlach.[8] Ako dátum výstavby sa však zvykne uvádzať aj 15.[4] alebo 17. storočie.[3] Je tiež možné, že starší chrám bol Gerlachom spomínaný Chrám svätého Spasiteľa, ktorý dnes neexistuje. V 20. rokoch 19. storočia bol pôvodný chrám už vo veľmi zlom stave a hrozilo jeho zrútenie, a z tohoto dôvodu vzniklo rozhodnutie postaviť novú budovu.[8]
Iniciátorom výstavby bol vážený plovdivský občan, čorbadžija[8] (titul udeľovaný v 18. a 19. storočí najzámožnejším bulharským obrodeneckým dejateľom v obci)[9] Vălko Kurtovič Čalăkov (nazývaný Malkija Vălko, doslovne Malý Vălko), ktorý v roku 1829 vybavil pre obnovu chrámu sultánsky ferman (zariadený ferman slúžil zároveň pre obnovu Chrámu svätých Konštantína a Heleny). Vălko Kurtovič Čalăkov bol zároveň najvýznamnejším sponzorom výstavby a na výstavbu venoval sumu vo výške 10 000 grošov.[8][5] S výstavbou súčasného chrámu sa začalo v roku 1830[3][2] a ukončená bola v auguste[8] 1832.[8][2] Chrám bol vysvätený 19. septembra[8] 1832.[4][8] Svätiteľom bol plovdivský metropolita Nikifor.[8]
V roku 1892 sa chrám dostal do správy bulharskej exarchie (dovtedy bol spravovaný gréckou carihradskou patriarchou).[8] V roku 1894 bola v centrálnej časti strechy postavená kupola, ktorá bola neskôr nahradená dnešným tamburom.[8] V roku 1900 bola zbúraná pôvodná malá zvonica, ktorá sa nachádzala nad chrámovou predsieňou.[4] V roku 1905 bola v chrámovom dvore postavená nová vysoká zvonica.[8] V roku 1912 bol vo vrchnej časti zvonice inštalovaný francúzsky hodinový mechanizmus s ciferníkom.[8][5] V roku 1927 bol chrám vyhlásený za národnú starožinosť.[1][8] V tom istom roku bola kupola na streche chrámu nahradená súčasným tamburom.[3] V roku 1928 bola budova chrámu poškodená v dôsledku zemetrasenia a následne bola v priebehu roku 1930 reštaurovaná. V priebehu roku 1951 pukol zvon v chrámovej zvonici a bol zamenený za nový.[8]
V roku 1963 získal chrám štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu. V roku 1995 bol ochranný štatút preklasifikovaný na kultúrnu pamiatku národného významu.[1]
Charakteristika
Autorom chrámu je bracigovský staviteľský majster Petko Petkov Boz.[3][8] Budova dosahuje dĺžky 30 metrov a šírky 25 metrov a v čase po dostavaní tak predstavovala najväčší chrám na území Plovdivu.[8]
Chrám je trojloďový s tromi polkruhovými apsidami a širokou zatvorenou predsieňou.[2][3] Typovo je budova pseudobazilikou.[3][5] Centrálna chrámová loď je dvakrát širšia než bočné lode.[4] Lode sú od seba oddelené dvomi stĺporadiami[2][3] po šiestich stĺpoch.[4] Stĺpy sú vo vrchnej časti prepojené arkádami.[3]
Strecha budovy je sedlová v centrálnej časti s osemstenným tamburom s veľkými oknami a zakrivenou rímsou.[3][2] Tambur je vyzdobený maľbou, ktorá predstavuje stĺpy s hlavicami v zlomoch stien, ako aj ornamentálne obrazce nad oknami.[2]
Nad predsieňou chrámu sa nachádza priestranná empora.[3] V predsieni sa nachádzajú dve schodiská, jedno vedie do priestoru empory a druhé viedlo do pôvodnej malej zvonice, ktorá však bola v roku 1900 zbúraná z dôvodu plánovanej výstavby novej zvonice v chrámovom dvore.[4] Južná časť oltárnej časti chrámu je vyčlenená ako kaplnka zasvätená svätému Styliánovi Paflagónskemu.[3] V centrálnej časti sa nachádza dvojstupňový syntrón.[4] Stropy všetkých troch lodí chrámu sú rovné.[4]
Zvonica
Autorom zvonice je architekt Michail Nenkov.[8] Zvonica sa nachádza v chrámovom dvore, je pomerne vysoká a bola postavená v roku 1905.[8][10] Zhotovená je v starobulharskom štýle.[5] Je štvorposchodová.[10] Vo vrchnej časti zvonice sa nachádza francúzsky hodinový mechanizmus s ciferníkom z roku 1912.[8][5]
Ďalšie stavby
Celý chrámový areál je ohradený vysokým kamenným múrom.[2][5] Na vonkajšej časti múru sa nachádza pamätná doska venovaná Rade Čalăkovovej (známa ako veľkomučeníčka Rada Plovdivská), ktorá bola zavraždená spolu s tromi deťmi Osmanmi na Veľký štvrtok 15. apríla 1837 a bola sestrou hlavného iniciátora a sponzora výstavby chrámu, Vălka Kurtoviča Čalăkova.[11]
V areáli sa nachádza ešte malý Chrám Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu z roku 1829,[2] ktorý leží severne od Chrámu svätej nedele[4] a je využívaný ako kaplnka a kostnica, ako aj budova bývalej chrámovej školy[2][5] pri hlavnom vchode do areálu, ktorá slúžila zároveň ako miesto pre ubytovanie duchovných chrámu.[5] Ďalšou stavbou v chrámovom dvore je kašna, ktorá pochádza z roku 1911.[8]
Výzdoba
Nástenná maľba
Steny chrámu sú zvnútra vyzdobené iluzívnou maľbou, ktorá predstavuje stĺpy a opticky zväčšuje interiér chrámu. Sú namaľované svetlomodrou farbou. Nad stĺpmi, ktoré delia lode chrámu sú namaľované medailóny.[2][3] Väčšia časť nástennej maľby pochádza z roku 1930 a je dielom umelcov Petăra Džamdžieva a Miľa Baltova.[3] Vo východnej časti oltárneho priestoru chrámu sa nachádza aj staršia nástenná maľba zhotovená v roku 1871.[7]
Ikonostas
Ikonostas bol zhotovený v rokoch 1832 – 1833[8] a vyznačuje vysokou umeleckou hodnotou.[4] Je postavený na mramorovej základni, vyrobený je z orechového dreva[8] a je bohato zdobený drevorezbou s rastlinnými a zoomorfnými motívmi ako hady, holuby, dvojhlavé orly, vtáky a levy. Nízky reliéf drevorezby na ikonostase strieda hlboký reliéf, mení sa aj mierka detailov.[2][3] V časti centrálnej lode chrámu je vrchná časť ikonostasu zakončená taktiež bohato zdobeným frontónom.[4] Ikonostas je dielom rezbárskeho majstra Janeho Spirova[8] z debărského regiónu v dnešnom Severnom Macedónsku.[4] Drevorezba je dielom troch bratov, taktiež z debărského regiónu, Makriju, Giurčina a Trajana Fărčkovských.[7][8][5]
Ikony
Všetky ikony ikonostasu s výnimkou ikony, ktorá zobrazuje svätého Ivana Rilského, sú dielom významného bulharského zografa Dimităra Zografa.[2][3][8] Na ikonách pracoval so svojím synom Zafirom, ktorý je známy pod pseudonymom Stanislav Dospevski.[8] Ich ikony zobrazujú svätú Bohorodičku (dve ikony), Ježiša Krista (dve ikony), svätú Nedeľu, svätého Jána Krstiteľa, svätého Juraja Víťazného, svätého Atanáza, svätého Spiridona a svätého Charalampésa.[8]
V priestore proskinitária sa nachádza vzácna ikona svätej Nedele, ktorá pochádza z 13. storočia. Ďalšie ikony v chráme sú z roku 1872 a zobrazení sú na nich svätý Demeter Solúnsky, svätý Stylián z Paflagónie, svätý Ján Krstiteľ, svätý veľkomučeník Teodor Tyrón a svätý veľkomučeník Teodor Stratilates. Niektoré z nich sú dielom pazardžického ikonopiscu Stefana Andonova.[7]
Ďalšia výzdoba
Ambón,[3] proskinitárium a dva analogiony[8] sú z konca 18. storočia.[8][3] Sú zdobené drevorezbou a vykladané perleťou.[3] Ich autorom je Christo Baro.[8] Bohatou drevorezbou je vyzdobený aj vladársky trón.[8]
Patrocínium
Chrám je zasvätený svätej Nedeli.[7]
Chrámový sviatok: 7. júl – sviatok svätej Nedele mučeníčky[7]
Malý chrámový sviatok: 26. november – sviatok svätého Styliána z Paflagónie.[7]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[1]
Rok vyhlásenia: 1927 ako národná starožitnosť, 1963 ako kultúrna pamiatka miestneho významu, 1995 ako kultúrna pamiatka národného významu[1]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota budovy[1]
Galéria
-
pohľad na areál chrámu z juhu
-
celkový pohľad na chrám z východu
-
pohľad na chrám zo severu
-
západná fasáda budovy
-
južná fasáda budovy
-
východná fasáda budovy
-
detailný pohľad na severnú apsidu
-
detailný pohľad na južnú apsidu
-
detailný pohľad na vrchnú časť zvonice
-
detailný pohľad na tambur
-
detailný pohľad na vchod v južnej fasáde
-
zobrazenie svätej Nedele na západnej fasáde
-
pamätná doska na múre venovaná mučeníčke Rade Plovdivskej
-
pohľad na kašnu v chrámovom dvore
-
v chrámovom dvore
-
interiér chrámu
-
historická fotografia, ktorá zachytáva výstavbu zvonice v roku 1905
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Пловдив . ninkn.bg, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 3901 – 3902.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 465 – 466.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n KOEVA, Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo – Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi (XV – sredata na XX vek ). Sofia : Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2002. 540 s. ISBN 954-430-879-2. S. 170 – 171.
- ↑ a b c d e f g h i j RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“, 2017. 476 s. ISBN 978-954-491-553-7. S. 437 – 438.
- ↑ PIZHEV, Alexander; LINKOV, Krassimir. Orthodox churches in Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo Lettera, 2004. 152 s. ISBN 954-516-524-3. S. 140.
- ↑ a b c d e f g PIZHEV, Alexander; LINKOV, Krassimir. Orthodox churches in Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo Lettera, 2004. 152 s. ISBN 954-516-524-3. S. 47 – 55.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Plovdiv : TOTEV, 2017. ISBN 978-619-188-138-3. S. 546 – 547.
- ↑ KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 12. UNI – JA. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-34-0. S. 4822.
- ↑ a b IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek. Sofia : Izdatelstvo "Biko Bălgarija", 2014. 272 s. ISBN 978-619-90048-2-1. S. 247 – 248.
- ↑ KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv, 2018. 272 s. ISBN 978-954-8852-84-5. S. 29 – 30.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätej Nedele (Plovdiv)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čifte chamam (Plovdiv)
Šachbedinova mešita Imaret
Židovský dom Šalom Alejchem
Žltá škola
Akvadukty Filipopolu
Antická knižnica (Plovdiv)
Antická synagóga (Plovdiv)
Antické divadlo (Plovdiv)
Antický štadión (Plovdiv)
Antický odeon (Plovdiv)
Arménsky chrám svätého Juraja (Plovdiv)
Bakalovovej dom
Balabanovov dom (Plovdiv)
Birdasov dom
Budova Plovdivskej populárnej banky
Centrálna pošta (Plovdiv)
Centrálna stanica Plovdiv
Chindlijanov dom
Chisar kapija
Chrám-pamätník svätých Cyrila a Metoda a svätého Alexandra Nevského
Chrám Nanebovstúpenia Pána (gréckokatolícky, Plovdiv)
Chrám Nanebovstúpenia Pána (pravoslávny, Plovdiv)
Chrám nová svätá Petka
Chrám stará svätá Petka (Plovdiv)
Chrám svätého Charalampésa (Plovdiv)
Chrám svätého Demetera Solúnskeho (Plovdiv)
Chrám svätého Ivana Rilského (Plovdiv)
Chrám svätého Juraja (Plovdiv)
Chrám svätého Mikuláša (Plovdiv)
Chrám svätých Konštantína a Heleny (Plovdiv)
Chrám svätých Petra a Pavla (Plovdiv)
Chrám svätej Nedele (Plovdiv)
Chrám svätej Trojice (Plovdiv)
Chrám Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu (Plovdiv)
Džakovov dom
Dančovov dom
Danovov dom
Dom-múzeum Atanasa Krăsteva
Dom Andreja Georgiadiho
Dom chadžiho Dragana Kaloferecu
Dom chadžiho Vlasakiho Čochadžijatu
Dom doktora Raška Petrova
Dom doktora Stojana Čomakova
Dom Dragana Mančova
Dom Filibosa Nišaňana
Dom Georgiho chadžiho Nikolaidiho
Dom Georgiho Jovčeva
Dom Ivana Furnadžieva
Dom Kasandry Bajatovovej
Dom Kirkora Mesroboviča
Dom Klianti
Dom Konstantina Stoilova
Dom Levski
Dom Neďalka Nemského
Dom Neveny Atanasovovej
Dom Ovanesa Stepaňana
Dom s hlavami
Dom s medailónom
Dom s nymfami
Dom Verena Stamboľana
Dramatické divadlo (Plovdiv)
Eirene (Plovdiv)
Evanjelický kongregačný kostol (Plovdiv)
Fórum Filipopolu
Fontána Demetra
Francúzske kolégium svätého Jozefa
Georgiadiho dom
Gerdžika (most)
Historická budova Bulharskej národnej banky (Plovdiv)
Hodinová veža (Plovdiv)
Hotel Molle
Humanistické gymnázium svätých Cyrila a Metoda (Plovdiv)
Katedrála svätého Ľudovíta (Plovdiv)
Katedrála Zosnutia Bohorodičky (Plovdiv)
Kino Balkan (Plovdiv)
Kino Excelsior (Plovdiv)
Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov (Plovdiv)
Kostol Panny Márie Lurdskej (Plovdiv)
Lamartinov dom
Lekáreň Hippokrates (Plovdiv)
Malá bazilika (Plovdiv)
Mešita Džumaja
Mešita Taškiupriu
Metropolitný chrám svätej Maríny (Plovdiv)
Mevlevi Chane
Národná knižnica Ivana Vazova
Národné obchodné gymnázium
Nedkovičov dom
Občianska bazilika Filipopolu
Pamätník Christa Boteva (Plovdiv)
Pamätník Christa G. Danova (Plovdiv)
Pamätník Duša Chadžidekova (Plovdiv)
Pamätník Georgiho Rakovského (Plovdiv)
Pamätník Giura Michajlova (Plovdiv)
Pamätník Ivana Vazova (Plovdiv)
Pamätník Sovietskej armády (Plovdiv)
Pamätník Vasiľa Levského (Plovdiv)
Pamätník Vasila Petleškova (Plovdiv)
Pavlitiho dom
Prvé dievčenské gymnázium (Plovdiv)
Radnica (Plovdiv)
Ranobyzantský keramický komplex (Plovdiv)
Regionálne etnografické múzeum (Plovdiv)
Rezidencia (Filipopolis)
Ritorov dom
Ruský pamätník (Plovdiv)
Skobelevovej dom
Slavejkovova škola (Plovdiv)
Slavejkovova kaviareň
Slavejkovov dom (Plovdiv)
Staré kúpele Orta mezar
Stredná odborná škola interiérovej architektúry a drevárstva Christa Boteva
Východná brána antického mesta Filipopol
Veľká bazilika (Plovdiv)
Vojenský klub (Plovdiv)
Základná škola Gea Mileva (Plovdiv)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk