Chairémón z Atén

Chairémón (starogr. Χαιρήμων) bol grécky tragický básnik v 4. storočí pred Kr.^[1]

Chairémón, tragický básnik, pôsobil v Aténach v polovici 4. storočia pred Kr. Niektoré názvy jeho diel sú známe len z niekoľkých fragmentov (napr. z papyrusových zvitkov), z jeho epigramov v gréckej antológii (Anthologia Graeca, VII, 469, 720, 721)^[2] a krátkeho záznamu v byzantskom lexikóne Suda.^[3] Podľa zachovaných zdrojov napísal tieto diela: Alfesiboia, Kentauros, Dionysos, Ió, Minyai, Odysseus, Oineus, Achilleus Thersites, Thersitoktonos, Thyestes, Traumatias (neprávom obvinený muž).^[4] Viac ako polovicu z 39 fragmentov (spolu 75 riadkov) už nemožno priradiť k žiadnemu dielu; najdlhší fragment z diela Oineus obsahuje 17 veršov.^[5]

Aristoteles uvádza, že rád experimentoval, ako napr. v diele Kentauros, kde zmiešal všetky metriky veršov.^[5] Podľa Aristotela boli jeho tragédie vhodnejšie na čítanie (ἀναγνωστικός) ako na predstavenia.^[6] Používanie akrostichov, niektorých štylistických prostriedkov (ako napr. asonancie) sa naplno prejavilo až pri čítaní jeho diel.^[5]

Grécky originál verša od Chairémóna:

τύχη τά θνητῶν πράγματ, οὐκ εὐβουλία

V záležitostiach smrteľníkov vládne šťastie, nie dobré plánovanie^[7]

Pri preklade verša (správne zachytáva jambický meter) Cicero zmenil „dobré plánovanie“ na „múdrosť“ (verš je tak častejšie citovaný). Cicero „ohýba“ verš tak, aby vyhovoval jeho stoicizujúcemu argumentu, ktorý prirovnáva múdrosť k cnosti. Výsledkom je ostrejší protiklad, ktorý však skresľuje Chairémónovu myšlienku.^[7]

Referencie a bibliografia

↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 290.
↑ Helléniké Anthologia, Chaeremon, VII, 469, 720, 721
↑ Suda, Chairemon, chi, 170
↑ John E. Thorburn. The Facts on File Companion to Classical Drama. New York : Infobase Publishing, 2005. ISBN 978-08-1607-498-3. S. 620.
↑ ^a ^b ^c Bernhard Zimmermann, Antonios Rengakos. Handbuch der griechischen Literatur der Antike. München : C.H.Beck, 2014. ISBN 978-34-0661-828-4. S. 916.
↑ Aristoteles, Rhetorika, 1413b8
↑ ^a ^b David Mirhady. Influences on Peripatetic Rhetoric. Leiden : BRILL, 2007. ISBN 978-90-4741-952-5. S. 226.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:290-1] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 290.

[:VII,_469,_720,_721.-2] Helléniké Anthologia, Chaeremon, VII, 469, 720, 721

[:chi_170.-3] Suda, Chairemon, chi, 170

[:620-4] John E. Thorburn. The Facts on File Companion to Classical Drama. New York : Infobase Publishing, 2005. ISBN 978-08-1607-498-3. S. 620.

[:916-5] Bernhard Zimmermann, Antonios Rengakos. Handbuch der griechischen Literatur der Antike. München : C.H.Beck, 2014. ISBN 978-34-0661-828-4. S. 916.

[:9,_26.-6] Aristoteles, Rhetorika, 1413b8

[:226-7] David Mirhady. Influences on Peripatetic Rhetoric. Leiden : BRILL, 2007. ISBN 978-90-4741-952-5. S. 226.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]