Karolínsky meč (niekedy uvádzaný aj ako franský, normanský, či vikingský meč)^[1] je druh stredovekého dvojsečného meča. Vyznačuje sa sploštenou, plne vyvinutou hlavicou a odľahčujúcou drážkou (žliabkom) prechádzajúcou stredom čepele o dĺžke približne 70 cm.^[2] Karolínske, vikingské a franské meče si sú navzájom veľmi podobné. Predpokladá sa, že všetky vznikli vývinom podľa vzoru meča typu Spata.^[1]

Vývoj mečov v priebehu stredoveku je rozdelený do zvyčajne 3 fáz, pričom karolínsky meč spadá do fázy strednej (od polovice 8. storočia až do polovice 11. storočia). Strednej fáze predchádzalo tzv. merovejovské obdobie (5. storočie až polovica 8. storočia) a po nej nastúpilo obdobie románske (začiatok 10. storočia až začiatok 13. storočia).

Zmeny v konštrukcii meča karolínskeho typu už nekládli dôraz na nákladnosť a vizuálny efekt, ale na účelovosť v boji. Zároveň sa meč stával prístupnejšou a populárnejšou zbraňou dostupnou nie len pre majetné skupiny ľudí.

Staršie karolínske meče boli charakteristické komplikovane tvarovanou hlavicou skonštruovanou z dvoch dielov, kratšou priečkou a robustnejšou čepeľou zvyčajne dlhou 75 – 83 cm. Ozdobné prvky boli ešte stále rozšírené. Mladšie karolínske meče mali hlavicu vytvorenú z jednej časti, priečka sa predlžovala a čepeľ, ktorá zvykla byť dlhá 83 – 90 cm, sa zužovala.^[2]

Karolínske meče u Slovanov

Slovania pred obdobím Veľkej Moravy výrobu mečov nepoznali, preto boli (napriek zákazu) dovážané z Franskej ríše ako hotové produkty či ich jednotlivé komponenty, najčastejšie čepele. Významné franské dielne sa nachádzali na Porýní a známym mečiarom doby bol porýnsky majster Ulfberth.^[1]

V období Veľkej Moravy bola na jej území schopná a rozvinutá železiarska základňa.^[3] Je možné uvažovať, že výroba jednoduchých mečov či napodobenín mečov karolínskeho typu prebiehala aj na území Veľkej Moravy.^[1]

Referencie

Iné projekty