Chieftain
Všeobecná charakteristika
Posádka	4
Dĺžka	10,77 m s kanónom dopredu (7,5 m bez kanóna)
Šírka	3,66 m
Výška	2,9 m
Hmotnosť	55 ton
Pancier a výzbroj
Pancier	127 mm (72º) po stranách: 50 mm (10º) Veža: 350 mm (60º)
Hlavná výzbroj	120 mm kanón L11A5
Druhotná výzbroj	2 x L7 MG
Pohyblivosť
Motor	Leyland L60 (diesel) 750 hp (560 kW)
Zavesenie
Rýchlosť na ceste	40 km/h (cesta) 30 km/h (terén)
Výkon/hmotnosť	hp/tona
Dosah	500 km

FV4201 Chieftain bol jedným z hlavných bojových tankov Spojeného kráľovstva v šesťdesiatych rokoch. Mal vysokoúčinné bojové vybavenie a pancierovanie. Tento tank bol vodičom ovládaný v ležiacej polohe (na chrbte), čo umožnovalo redukciu otrasov počas jazdy v teréne.

Vznik a vývoj

FV4201 Cheftain vznikol vývojom hlavného bojového tanku britskej armády Centurion, navrhnutého začiatkom roku 1945. Centurion bol považovaný za jeden z najúspešnejších povojnových návrhov hlavného bojového tanku armády, avšak nasadenie sovietských tažkých tankov IS-3 a IS-4 vyvolalo potrebu vývoja nového hlavného bojového tanku Chieftain. Firma Leyland, zapojená do vývoja tanku Centurion, v roku 1956 zostrojila svoje vlastné prototypy tanku FV4201. Tank Chieftain mal skrátený podvozok tanku Centurion s prototypom novej veže, vyzbrojenú kanónom Ordnance QF 20 Pounder kalibru 84 mm (neskôr bol vyzbrojený kanónom L11A5 ráže 120mm).

Špecifikácia generálneho štábu čerpala z nasadenia tankov Centurion v kórejskej vojne a tiež zo skúsenosti použitia tanku Conqueror. Očakávalo sa, že Chieftain bude schopný ničiť nepriateľa na veľkú vzdialenosť z obranných pozícií a preto mal mať jeho kanón väčší uhol sklonu ako 8 stupňov a mal byť vybavený lepším čelným pancierom.

Prvých niekoľko prototypov bolo dodaných v roku 1959. Vylepšenia vibrácií a chladenia motora vyústili do prepracovania zadnej části trupu. To zvýšilo konštrukčnú hmotnosť na takmer 50 ton a preto bolo nutné posilnenie zavesenia kolies. Na ochranu vozoviek pred poškodením bolo potrebné namontovať trackpady a zvýšiť tím svetlú výšku. Dizajn bol schválený na začiatku 60. rokov 20. storočia. Británia a Izrael spolupracovali na vývoji v posledných fázach. Izraelským cieľom bolo nakúpiť a vyrobiť vozidlo na domácom trhu.

British Chieftain 2

V roku 1957 NATO určilo, že tank by mal používať viacpalivové motory. Pôvodný motor Leyland dosahoval výkon 450 konských síl (340 kW), čo tanku umožňovalo dosiahnúť na ceste maximálnu rýchlosť približne 40 km/h. Koncom 70. rokov sa konštrukcia motora zmenila zavedením tesnenia Belzona. Zvýšil sa aj výkon motora, pričom neskoršie motory dosahovali približne 850 koní (630 kW). To znamenalo lepší výkon a zvýšenú rýchlosť. Výkonnosť v teréne však zostala obmedzená.

V roku 1957 NATO určilo, že tank by mal používať viacpalivové motory. Pôvodný motor Leyland dosahoval výkon 450 konských síl (340 kW), čo tanku umožňovalo dosiahnúť na ceste maximálnu rýchlosť približne 40 km/h. Koncom 70. rokov sa konštrukcia motora zmenila zavedením tesnenia Belzona. Zvýšil sa aj výkon motora, pričom neskoršie motory dosahovali približne 850 koní (630 kW). To znamenalo lepší výkon a zvýšenú rýchlosť. Výkonnosť v teréne však zostala obmedzená.

Nasadenie

Chieftain na rozdiel od tanku Centurion, nebol priatý žiadnou inou krajinou NATO. Osvedčil sa v boji a je možné ho aktualizovať pre celkové zlepšenie a splnenie miestnych požiadaviek. Neustále sa aktualizoval až do začiatku 90. rokov minulého storočia, kedy bol nahradený tankom Challenger 1. Konečná verzia Chieftain, ktorú používala britská armáda až do roku 1995, obsahovala brnenie „Stillbrew“. Posledný britský pluk vybavený tankami Chieftain bol 1. kráľovský tankový pluk so sídlom v Aliwalských kasárňach.

Prvý model bol predstavený v roku 1967. Chieftain bol dodaný do Iránu, Kuvajtu, Ománu a Jordánska. Britská vláda v roku 1969 zrušila dohodu o predaji do Izraela a miestnej produkcii, napriek značným izraelským technickým a taktickým vstupom do vývoja tanku, najmä schopnosti úspešne fungovať v púštnom prostredí a ustanoveniam o tanku, aby sa dobre využilo umiestnenie trupu dole. Táto skúsenosť podnietila vznik domácej izraelskej Merkavy, ktorej rozvojový program viedol generál Israel Tal, ktorý úzko spolupracoval s Britmi na projekte Anglo-izraelskom tanku FV4021 Chieftain. Najväčší zahraničný predaj bol do Iránu.

Na Blízkom východe mal FV4201 Chieftain preukázať všetky svoje operačné skúsenosti. Irán ho vo veľkej miere používal počas iránsko-irackej vojny v rokoch 1980 až 1988, vrátane najväčšej tankovej bitky, pretože Chieftain Mk 3/5 trpel problémami s motorom a nízkym výkonom, čo ho robilo nespoľahlivým a pomalým pri manévrovaní v náročnom teréne. Po tankovej bitke pri Susangerde, boli ukoristené tanky Chieftain iránskej 92. obrnenej divízie. Slabá pohyblivosť v teréne a slabý čelný pancier, ovplyvnili Iračanov, aby odmietli britské návrhy predaja. Ra'ad Al-Hamdani, iracký generál v irackej republikánskej garde, taktiež vyjadril negatívne stanovisko k výkonu Chieftaina v boji a uviedol: „16. iránska obrnená divízia, ktorá bola vybavená tankami Chieftain, prehrala boj proti 10. irackej obrnenej Brigáde s tankami T-72. Pre obrnenú brigádu je ťažké zničiť divíziu za 12 hodín, ale stalo sa; pre Iráncov to bola katastrofa “. Z počtu 894 tankov Chieftain, ktoré boli dodané, zostalo do konca vojny iba 200.

Chieftain zostal v prevádzke v Iráne, pričom tank Mobarez je miestne aktualizovanou verziou.

Verzie

FV4201 P1- FV4201 P7: prototypy (vyrobených 7 kusov)

Chieftain Mk.1

Chieftain Mk.1/2

Chieftain Mk.1/3

Chieftain Mk.1/4

Chieftain Mk.2

Chieftain Mk.3

Chieftain Mk.3/2

Chieftain Mk.3/3

Chieftain Mk.3/G

Chieftain Mk.3/3P

Chieftain Mk.3/S

Chieftain Mk.4

Chieftain Mk.5

Chieftain Mk.5/5P

Chieftain Mk.5/2K

Chieftain Mk.6

Chieftain Mk.7

Chieftain Mk.7C

Chieftain Mk.8

Chieftain Mk.9

Chieftain Mk.10

Chieftain Mk.11

Chieftain Mk.12

Chieftain Mk.12/13

Chieftain 800

Chieftain 900

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chieftain

Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.