Bazilika svätého Prokopa*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Štát	Česko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	ii, iii
Identifikačné č.	1078
Región**	Európa a Severná Amerika
Súradnice	49°13′06″S 15°52′25″V / 49,21833°S 15,87361°V / 49.21833; 15.87361Súradnice: 49°13′06″S 15°52′25″V / 49,21833°S 15,87361°V / 49.21833; 15.87361
História zápisu
Zápis	2003  (27. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Celkový pohľad na areál baziliky

Bazilika svätého Prokopa je románsko-gotický kresťanský kostol v Třebíči. Bol vybudovaný na mieste pôvodnej mariánskej^[1] kaplnky pri benediktínskom kláštore približne v rokoch 1240 až 1280. Ako súčasť objektu „kláštora s kostolom sv. Prokopa“ sa stal v roku 2002 národnou kultúrnou pamiatkou^[2] a o rok neskôr bol spoločne so židovskou štvrťou zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.^[3]

Pôvodným patrociniom baziliky bolo Nanebovstúpenie Panny Márie. Svätý Prokop sa stal patrónom baziliky v roku, kedy sa pripomínalo päťstoročné výročie jeho svätorečenia, teda v roku 1704; v tomto roku dal Jan Karel, hrabě z Valdštejna, vytvoriť z presbytéria baziliky zámockú kaplnku sv. Prokopa.^[4][5]

Svojim účelom je bazilika svatého Prokopa farským kostolom farnosti Třebíč-zámo a je tiej jej vlastnictvom.

Význam

Areál bývalého kláštera

Mimoriadna architektonická hodnota baziliky svätého Prokopa tkvie v tom, že v sebe spája princípy dvoch slohových období: románskeho a gotického. Nie je to pritom stavba prechodná: prvky gotické neprekrývajú prvky románske. Hoci stavitelia chrámu vychádzali z románskej koncepcie, boli už zoznámení s gotickými prvkami a pracovali s nimi; príkladom sú masívne gotické rebrá krypty. Pritom vonkajšik veľkej apsidy je s výnimkou niekoľkých detailov takmer úplne románsky.^[6]

Zaujímavosťou, ktorá vynikla až potom, čo boli múry zbavené omietok a ponechaná im len ich surová kamenná podoba, sú značky kamenárov na niektorých kvádroch. Vnútorné omietky boli odstránené na popud ďalšieho obnovovateľa kostola, architekta Kamila Hilberta. Za obnovou vôbec ale stál vtedajší třebíčsky dekan a farár zámocke farnosti František Borgiáš Doležel.

Ďalšou zaujímavosťou môže byť, že na stavbu baziliky väčšinou poslúžila miestna hrubozrnná šedá žula, len miestami – kde bol dôraz na detaily – doplnená oslavanským pieskovcom.^[7]

Referencie

1. ↑ Doležal, l. c., str. 55.
2. ↑ Nařízení vlády č. 337/2002 Sb., o prohlášení a zrušení prohlášení některých kulturních památek za národní kulturní památky.
3. ↑ Jewish Quarter and St Procopius' Basilica in Třebíč
4. ↑ Doležal, l. c., str. 58.
5. ↑ Bartušek, l. c., str. 71.
6. ↑ Bartušek, l. c., str. 35: „s výjimkou plastických detailů, jako jsou bobulové hlavičky sloupků středního okna a sloupky vnější galerie.“
7. ↑ Joura, l. c., str. 140.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazilika svätého Prokopa

Externé odkazy

• Zámek a bazilika v Třebíči
• Bazilika svatého Prokopa v Třebíči (UNESCO)
• Třebíč byla zapsána na seznam dědictví UNESCO

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bazilika svatého Prokopa na českej Wikipédii.