A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Paleogén | |||
---|---|---|---|
Zaradenie | |||
Perióda kenozoika | |||
Časové rozpätie paleogénu (v miliónoch rokov) | |||
Začiatok | 65,5 (± 0,3) | ||
Koniec | 23,03 (± 0,05) | ||
Trvanie | 42,47 | ||
Charakteristika atmosféry paleogénu (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania) | |||
Priemerný obsah kyslíka | 26 obj. % (130 % oproti dnešku) | ||
Priemerná koncentrácia CO2 | 500 ppm (2-násobok oproti dnešku) | ||
Priemerná teplota | 18 °C (4 °C nad dneškom) | ||
| |||
(nadeón) | eón | éra | perióda |
---|---|---|---|
fanerozoikum | kenozoikum | kvartér (štvrtohory) | |
neogén (mladšie treťohory) | |||
paleogén (staršie treťohory) | |||
mezozoikum (druhohory) |
krieda | ||
jura | |||
trias | |||
paleozoikum (prvohory) |
perm | ||
karbón | |||
devón | |||
silúr | |||
ordovik | |||
kambrium | |||
predkambrium | proterozoikum (starohory) |
neopro- terozoikum |
ediakar |
kryogén | |||
tón | |||
mezopro- terozoikum |
sten | ||
ektas | |||
kalym | |||
paleopro- terozoikum |
statér | ||
orosir | |||
ryak | |||
sider | |||
archaikum (prahory) |
neoarchaikum | ||
mezoarchaikum | |||
paleoarchaikum | |||
eoarchaikum | |||
hadean |
Paleogén (iný názov: staršie treťohory; z gr. dávnozrodený) je starší útvar kenozoika, ktorý sa začal približne pred 65,5 ± 0,3 miliónmi rokov a skončil pred 23,03 ± 0,05 mil. rokov. Je prvým útvarom terciéru.
Názov zaviedol r. 1865 Moritz Hörnes.
Členenie
Klasickou oblasťou paleogénu je Anglo-parížska panva (najmä okolie Paríža), podľa ktorej sa určilo aj rozdelenie paleogénu na tri oddelenia (od najmladšieho po najstarší):
Paleocén sa začína definitívnym vymretím globotrunkán a nástupom globigerín a globorotálií. Vrchnou hranicou je v karpatskom delení stupeň eger, ktorého časť sa prelína so začiatkom neogénu (miocénu)[1].
Paleogeografia
Pre celý paleogén je typické značné kolísanie morskej hladiny. Zmena konfigurácie paniev a dotváranie severného Atlantiku. V eocéne došlo k oddeleniu Indickej platne od Afriky.
Spomedzi paniev, ktoré sa nachádzali na platformách, kde prevažovala sedimentácia klastických sedimentov, karbonátov, evaporitov a miestami i uhlia bola najvýznamnejšia Anglo-parížska panva. Významným sedimentom Anglo-parížskej panvy je nespevnený, tzv. londýnsky íl s množstvom dobre zachovaných skamenelín. Medzi ďalšie významné oblasti zaliate epikontinentálnym morom patrila Akvitánska panva.
V alpsko-karpatskej oblasti tethýdy pokračovala z kriedy intenzívna sedimentácia vo flyšových trógoch. Usadzovanie flyšových turbiditov trvalo do eocénu, kedy postupne prechádza do molasovej sedimentácie. V Západných Karpatoch došlo na prelome kriedy a paleogénu k vrásneniu v oblasti bradlového pásma, pri čom bol uzavretý Váhický oceán, ktorý podobne ako v Alpskej oblasti Piemontsko-ligurský oceán v paleocéne celkom zanikol. Významné hrúbky paleogénnych sedimentov sa zachovali i vo vnútrohorských depresiách, najmä v Centrálnokarpatskej paleogénnej panve a na juhu v paleogéne Budínskeho vývoja (na Slovensku v okolí Štúrova a Lučenca).
Život
Fauna
Zo živočíchov najväčší rozvoj dosiahli dierkavce (foraminifera). Ich veľké formy, najmä až 15 cm veľké numulity pomohli detailnejšie členiť paleogénne vrstvy. Dôležitý bol i nanoplanktón a mrežovce – radiolaria, solitérne koraly, machovky a článkonožce (lastúrničky, kôrovce i hmyz). Objavilo sa niekoľko nových druhov lastúrnikov, ulitníkov i ježoviek. Koniec kriedy prežilo asi pol milióna rokov i niekoľko málo druhov amonitov, ktoré však už iba vymierali.
Významný rozvoj na zemi i v morskom prostredí zaznamenali stavovce, hlavne vtáky a cicavce[2], objavili sa korytnačky i hady. Rozvojom prešli i žraloky.
Flóra
Rozšírené boli hlavne magnóliovité rastliny ako fikus. V chladnejších oblastiach vŕby, jelše, brezy, topole. Význam húb v porovnaní s druhohorami veľmi klesol. Horninotvorný význam nadobudli litotamniové riasy.
Referencie
- ↑ Veľký, J. a kolektív, 1980: Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Veda, Bratislava, s. 247
- ↑ http://www.geology.cz prístup 23.8.2008
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému paleogén.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Úval
Úvalinovitá dolina
Časť (geomorfológia)
Štruktúrny prielom
Aalen (geológia)
Abioglyf
Abrázna terasa
Akomodačný priestor
Alpidy
Antiklinála
Bielokarpatská jednotka
Bystrická jednotka
Celok (geomorfológia)
Chaotická rotácia
Dekoračný kameň
Denudácia (geológia)
Diapirizmus
Dolina
Environmentálna geológia
Epicentrum (zemetrasenie)
Epigenéza (geológia)
Erózna báza
Feš-feš
Foliácia (geológia)
Gemerské pásmo
Geomorfologické členenie
Georadar
Geotechnický monitoring
Haleakala
Historická geológia
Hlina
Holocén
Hydrogeológia
Hydropedológia
Inžinierska geológia
Interštadiál
Kývavec
Kamenistá pôda
Keuper
Konkordancia (geológia)
Kryštalinikum
Kryopediment
Kyslá hornina
Laacher See
Lakolit
Laterit
Lom (ťažba)
Lubenícko-margecianska línia
Manicouagan
Meliatske pásmo
Meliatsko-halstattský oceán
Mineralia Slovaca
Morská geológia
Neptunizmus
Oblasť (geomorfológia)
Odkryv
Okrsok (geomorfológia)
Olistostróma
Opuka
Otnang
Pásmové pohorie
Pôdny horizont
Pôdny profil
Paleocén
Paleogén
Paleoklimatológia
Panthalassa
Parciálne tavenie
Peripieninský lineament
Petrografia
Podcelok (geomorfológia)
Podložie
Podokrsok (geomorfológia)
Podsústava (geomorfológia)
Povrchová baňa
Príbojová plošina
Pravidlo superpozície (geológia)
Princíp prerážania
Provincia (geomorfológia)
Puklina (geológia)
Račianska jednotka
Regionálna geológia
Reliéf (geomorfológia)
Rodinia
Sústava (geomorfológia)
Súvrstvie
Sediment
Sedimentológia
Skalná rímsa
Skalný hríb
Stalagmit
Stalagnát
Stalaktit
Stratigrafia
Subprovincia (geomorfológia)
Subtatranské príkrovy
Sufózia
Sutúra (tektonika)
Sutina
Synklinála
Tegelén
Tektonický proces
Turnaikum
Ur (kontinent)
Vnútrohorská panva
Vrchná krieda
Vrt
Vrtné jadro
Zdanlivý prielom
Zemetrasenie a cunami v Tóhoku
Zemetrasenie na hore Tchaj
Zemetrasenie pri Humennom 9. októbra 2023
Zemetrasenie v Lisabone
Zemetrasenie v Turecku a Sýrii 2023
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk