Neoproterozoikum

**Aktuálna medzinárodná stratigrafická tabuľka**
	neogén (mladšie treťohory)
	paleogén (staršie treťohory)
mezozoikum ; (druhohory)	krieda
	jura
	trias
paleozoikum ; (prvohory)	perm
	karbón
	devón
	silúr
	ordovik
	kambrium
	kryogén
	tón
mezopro-; terozoikum	sten
	ektas
	kalym
paleopro-; terozoikum	statér
	orosir
	ryak
	sider
archaikum ; (prahory)	neoarchaikum
	mezoarchaikum
	paleoarchaikum
	eoarchaikum
	hadean

Neoproterozoikum
Zaradenie
Éra proterozoika
← mezoproterozoikum	paleozoikum →
Časové rozpätie neoproterozoika; (v miliónoch rokov)
Začiatok	1 000
Koniec	542 (± 0,3)
Trvanie	458
	Portál vedy o Zemi

Neoproterozoikum je posledná, najmladšia éra proterozoika. Časový interval trvania je 1 000 – 542 mil. rokov. Predchádzalo mu mezoproterozoikum a po ňom nasledovalo fanerozoikum (kambrium).

Rozdelenie

Neoproterozoikum sa rozdeľuje na tri útvary^[1]:

Jednotlivé regióny používali rôzne označenia konca (alebo celého) neoproterozoika: Čína sinium, ruskí geológovia vendium, v Austrálii a Severnej Amerika ediakarium, ďalšie názvy boli varangium, protokambrium, eokambrium alebo prekambrium. V roku 2004 prijalo ako oficiálny názov najmladšej periódy neoproterozoika označenie ediakarium.

Vývoj

Začiatok neoproterozoika sprevádza rozpad superkotinentu Rodinia, s jeho rozpadom je pravdepodobne spojené aj masívne zaľadnenie celej Zeme, známe aj pod názvom Zem-snehová guľa. Zaľadnenie však neprebehlo naraz ale malo najmenej dve fázy: staršiu sturtskú a mladšiu varangerskú fázu. Približne pred 600 mil. rokmi sa sformoval nový superkontinent Pannotia.

Koncom varangerského zaľadnenia sa začínajú hromadnejšie objavovať mnohobunkové organizmy (hoci keď prvé mnohobunkovce sa vyskytovali už aj skôr), rastlinné aj živočíšne. Z rastlinných sú to prevažne riasy, zo živočíšnych najmä bezschránkové organizmy.

Pozri aj

Referencie

↑ Pelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021: Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Neoproterozoikum

Externé odkazy

databáza GeoWhen

Proterozoikum (2 500 – 542 mil. rokov)
Paleoproterozoikum (2 500 – 1 600)	Mezoproterozoikum (1 600 – 1 000)	Neoproterozoikum (1 000 – 542)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Pelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021: Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.

[1]

(nadeón)	eón	éra	perióda
	fanerozoikum	kenozoikum	kvartér (štvrtohory)
			neogén (mladšie treťohory)
			paleogén (staršie treťohory)
		mezozoikum (druhohory)	krieda
			jura
			trias
		paleozoikum (prvohory)	perm
			karbón
			devón
			silúr
			ordovik
			kambrium
predkambrium	proterozoikum (starohory)	neopro- terozoikum	ediakar
			kryogén
			tón
		mezopro- terozoikum	sten
			ektas
			kalym
		paleopro- terozoikum	statér
			orosir
			ryak
			sider
	archaikum (prahory)	neoarchaikum
		mezoarchaikum
		paleoarchaikum
		eoarchaikum
	hadean