Daň z hodnoty pôdy je daň z hodnoty pôdy bez úprav. Na rozdiel od dane z nehnuteľnosti sa nezapočítava hodnota budov, movitého majetku a ďalších vylepšení. Daň z hodnoty pôdy je všeobecne preferovaná ekonómami, pretože (na rozdiel od iných daní) nezpôsobuje ekonomickú neefektivitu a znižuje nerovnosť.^[1]

Daň z hodnoty pôdy býva nazývaná „dokonalou daňou“ a ekonomická efektivita tejto dane je akceptovaná už od osemnásteho storočia.^[2] Ekonómovia od Adama Smitha a Davida Ricarda túto daň presadzovali, ale najviac ju spájame s americkým ekonómom, filozofom a politikom Henrym Georgem. George tvrdil, že zdaňovanie hodnoty pôdy je najlogickejším zdrojom verejných príjmov, pretože zásoba pôdy je obmedzená a hodnoty pôdy sú zvyšované okolitou komunitou a verejnými investíciami.

Daň z hodnoty pôdy je progresívna daň, pretože dopadá najviac na vlastníkov cennej pôdy, čo sú zvyčajne bohatí ľudia. Pretože množstvo pôdy je obmedzené, daňové bremeno nemôže byť prenesené na nájomníkov.

Zdaňovanie hodnoty pôdy je v súčasnosti uplatňované v celom Dánsku,^[3] Estónsku,^[4] Litve,^[5] Rusku,^[6] Singapure^[7] a Tchaj-wane;^[8] je tiež používaná v niektorých častiach Austrálie,^[9] Mexika (Mexicali)^[10] a Spojených štátov (napríklad v Pensylvánii).^[11]

Referencie