A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Gejza Fritz | ||||||||
Bývalý minister pravosúdia Slovenska | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 14. marec 1939 – 5. september 1944 | ||||||||
Prezident | Jozef Tiso (od 26. októbra 1939) | |||||||
Premiér | Jozef Tiso Vojtech Tuka | |||||||
| ||||||||
Bývalý minister pravosúdia autonómneho Slovenska | ||||||||
V úrade 11. marec 1939 – 14. marec 1939 | ||||||||
Prezident | Emil Hácha | |||||||
Premiér | Karol Sidor | |||||||
| ||||||||
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej | ||||||||
V úrade 1925 – 1935 | ||||||||
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej | ||||||||
V úrade 1935 – 1939 | ||||||||
Poslanec Slovenského snemu | ||||||||
V úrade 1939 – 1945 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 19. september 1880 Solivar, Rakúsko-Uhorsko | |||||||
Úmrtie | 20. február 1957 (76 rokov) Solivar, Česko-Slovensko | |||||||
Politická strana | HSĽS-SSNJ | |||||||
Alma mater | Právnická fakulta Klužskej kráľovskej maďarskej univerzity Františka Jozefa Právnická fakulta Univerzity Komenského | |||||||
Profesia | sudca, politik | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Margita Havrilová | |||||||
Odkazy | ||||||||
Gejza Fritz (multimediálne súbory) | ||||||||
JUDr.[1] Gejza Fritz (* 19. september 1880, Solivar – † 20. február 1957, Solivar[2]) bol slovenský právnik a politik. Pôvodne pôsobil ako sudca, v čase existencie Slovenského štátu sa stal predsedom Najvyššieho správneho súdu. Patril k dlhoročným a popredným členom HSĽS-SSNJ, za ktorú pôsobil spočiatku ako poslanec. V roku 1939 sa stal ministrom pravosúdia (spravodlivosti), pričom na tomto poste pôsobil do začiatku septembra 1944. Po druhej svetovej vojne bol za svoju účasť na vláde Slovenského štátu odsúdený na 2 roky odňatia slobody.
Životopis
Narodil sa v Solivare, ktorý je v súčasnosti už časťou Prešova. Pochádzal z veľkostatkárskej rodiny Jakuba Fritza a jeho manželky Alžbety rodenej Focht. Gymnázium navštevoval v Levoči. V štúdiu pokračoval na Právnickej akadémii v Prešove. Následne študoval v meste Kluž na Právnickej fakulte Klužskej kráľovskej maďarskej univerzity Františka Jozefa (maď. Kolozsvári Magyar Királyi Ferenc József Tudományegyetem). Po skončení štúdia sa stal kandidátom advokácie v Prešove.[pozn 1] [3] Avšak na tomto poste nezotrval dlhšiu dobu a prešiel do súdnictva. Následne sa skutočne stal sudcom a postupne pôsobil na súdoch v Prešove, Levoči, Turčianskom Svätom Martine a Turčianskych Tepliciach. V kariére sudcu pokračoval aj po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918. Najprv pôsobil ako sudca na tzv. Štatariálnom súde v Trenčíne, potom pracoval ako súdny radca, najprv v Nitre, nakoniec v Prešove. Od počiatku patril medzi sympatizantov Slovenskej ľudovej strany. Už v roku 1925 sa stal za túto stranu poslancom Národného zhromaždenia.[1] V roku 1931 získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave titul doktor práv (JUDr.).[4] V roku 1935 vystriedal Národné zhromaždenie za Senát Národného zhromaždenia ČSR. Postupne sa prepracoval medzi významných členov HSĽS, od roku 1930 bol členom predsedníctva tejto strany. V roku 1938 po vyhlásení autonómie Slovenska bol zvolený do Snemu Slovenskej krajiny. V roku 1939 sa na krátky čas stal predsedom Najvyššieho správneho súdu.[2]
Už 11. marca 1939 sa stal ministrom pravosúdia (spravodlivosti) autonómneho Slovenska. Avšak už 14. marca 1939 súčasne so vznikom Slovenského štátu pokračoval vo svojej funkcii a zostal tak ministrom pravosúdia. Od roku 1940 pôsobil súčasne aj na druhej pozícii, keď sa stal členom Štátnej rady, čo bol okrem iného poradný orgán prezidenta republiky. Aj vďaka straníckej príslušnosti získal postupne obchodné podiely vo viacerých podnikoch. Je zložité hodnotiť jeho pôsobenie v pozícii ministra pravosúdia, keďže hodnotenie sa odlišuje od historického obdobia. Počas socializmu čelil kritike a obviňovaniu z podielu na fašizácii justície, no po páde komunizmu v roku 1989 bol niektorými historikmi hodnotený pozitívnejšie, keď poukazovali naopak na jeho podiel na zachovaní čiastočnej nezávislosti justície na režime Slovenského štátu, na miernejšom trestaní odporcov[5], za čo mal byť v roku 1944 zo svojej funkcie odvolaný. Gejza Fritz udelil ministerskú výnimku svojmu bývalému kolegovi z čias pôsobenia v pozícii súdneho radcu v Nitre, ktorý bol židovského pôvodu, vďaka čomu mohol tento opustiť pracovný tábor (otec partizána Otta Šimka).[6] K jeho odvolaniu z funkciu došlo 5. septembra 1944, keď po vypuknutí Slovenského národného povstania fakticky skončila celá vláda Vojtecha Tuku. Novým predsedom vlády sa stal Štefan Tiso, ktorý však súčasne prevzal aj vedenie Ministerstva pravosúdia Slovenskej republiky, čo znamenalo nepokračovanie Gejzu Fritza vo vláde. Táto okolnosť sa neskôr ukázala pre Fritza ako výhoda, keďže nebol členom vlády, ktorá sa podieľala na potlačení povstania. Po skončení druhej svetovej vojny sa musel ako bývalý člen vlády Slovenského štátu zodpovedať pred Národným súdom v Bratislave. Práve počas procesu sa jeho koniec vo vláde už na začiatku povstania ukázal ako výhoda, keď bol Fritz odsúdený iba na 2 roky odňatia slobody. Život dožil v Solivare, kde 20. februára 1957 zomrel.[2]
Poznámky
- ↑ V súčasnosti je ekvivalentom kandidáta advokácie už advokátsky koncipient.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gejza Fritz
Referencie
- ↑ a b Národní shromáždění republiky Československé. Praha: Poslanecká sněmovna Parlamentu ČR, .
- ↑ a b c Slovenskí povereníci a ministri spravodlivosti z radov advokácie v rokoch 1938 –1989. Bratislava: Slovenská advokátska komora, 2008.
- ↑ Vývoj advokácie na území Slovenska . sak.sk, . Dostupné online.
- ↑ Gejza Fritz . absolventi.uniba.sk, . Dostupné online.
- ↑ Dějiny Židů na Slovensku (Část 9) . cs-magazin.com, . Dostupné online.
- ↑ Deportáciám sa vyhol vďaka náhodám, pracovným táborom nie. Oslobodenie zažil s partizánmi . dennikn.sk, . Dostupné online.
Externé odkazy
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 73 – farnosť Solivar; pokrstený ako Geyza Albert Fricz
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Hudek
Ľudovít Labaj
Ľudovít Medvecký
Šimon Čaplovič
Štefan Altdorfer
Štefan Hrušovský (právnik)
Štefan Luby (právnik)
Štefan Marko Daxner
Štefan Osuský
Štefan Polyák
Štefan Tiso
Abdulwahab Al-Sbenaty
Alexander Andreánsky
Alexander Bröstl
Alexander Kunoši
Alexander Lombardini
Alexej Duchoň
Alfréd Doležal
Alojz Baránik
Andrea Olšovská
Andrej Búza
Andrej Danko
Andrej Hanzlík
Anna Andrejuvová
Anton Rašla
Armin Singer
Augustín Brychta
Balthasar Frišovic
Belo Kováč
Boris Ažaltovič
Cyril Daxner
Cyril Horváth
Daniel Šimon Beniač
Daniel Šmihula
Daniel Lipšic
Daniel Okáli
Dezider Rakšány
Emil Stodola
Ernő Rózsa
Eugen Bohuš
Eugen Pažický
Eugen Tandlich
Fabián Miko
Fedor Hodža
Fedor Jesenský (právnik)
Fedor Ormis ml.
Fedor Thurzo
Florián Sivák
František Hánrich
Gejza Fritz
Gustáv Tarnóci
Helena Barancová
Igor Beniač
Igor Daxner
Igor Grexa
Imrich Flassik
Imrich Karvaš
Irena Bihariová
Ivan Štefánik
Ivan Fiačan
Ivan Krno
Ivan Markovič
Ivan Pietor
Ivan Pješčák
Ivan Trebichavský
Ivan Trimaj
Ján Azud
Ján Baltazár Jesenský-Gašparé
Ján Bohuš
Ján Brežný
Ján Cirák
Ján Cuper
Ján Gašpar
Ján Gašperík
Ján Hrubala (právnik)
Ján Kvetoslav Gáber
Ján Lazar
Ján Mudroň
Ján Pješčak
Ján Rumann
Ján Tomko
Ján Vladimír Ormis
Július Černák
Július Albrecht
Július Kirsteuer
Jana Bajánková
Jana Laššáková
Janko Jesenský
Jaroslav Chovanec
Jaroslav Filo
Jaroslav Ivor
Jaroslav Svěchota
Jozef Ürméni
Jozef Šoltész
Jozef August Mikuš
Jozef Bakala
Jozef Havas
Jozef Holúbek
Jozef Jarín Kmeť
Jozef Klimko
Jozef Liščák
Jozef Moravčík (politik)
Jozef Országh (verejný činiteľ)
Jozef Prusák
Jozef Suchoža
Juraj Cúth
Juraj Kolesár (1929)
Juraj Kolesár (1955)
Juraj Králik (diplomat)
Juraj Pejko
Juraj Selepčéni
Juraj Uhrín
Karol Štúr (právnik)
Karol Laco
Karol Mederly
Karol Plank
Karol Rebro
Karol Schretter
Katarína Macháčková
Katarína Tóthová
Koloman Adamis
Koloman Novacký
Ladislav Gešo
Ladislav Grossmann
Ladislav Hubenák
Ladislav Košťa
Libor Klimek
Lucia Kurilovská
Lucia Plaváková
Mária Kolíková
Mária Patakyová
Marek Šmid
Marek Domin
Marian Posluch
Martin Glváč
Martin Grečo
Martin Macúch
Martin Martinček
Martin Sokol
Matej Huťka
Matej Josko
Matej Metod Bella
Michal Aláč
Michal Benčík
Michal Kiss
Mikuláš Jóža
Mikuláš Pružinský
Milan Čič
Milan Štefanovič
Milan Hanzel
Milan Ivanka
Milan Sečánsky
Miloš Svrček
Miroslav Abelovský
Miroslav Duriš
Miroslav Hlivák
Oktáv Bazovský
Oto Rosenauer
Pavel Holländer
Pavel Kandráč
Pavol Király
Pavol Kubíček
Pavol Poničan
Peter Antal
Peter Blaho
Peter Cmorej
Peter Colotka
Peter Kresák
Peter Paluda
Peter Tomka
Radoslav Procházka
Richard Flimel
Robert Fico
Robert Kaliňák
Rudolf Trella
Samuel Bohuš
Samuel Slabeycius
Stanislav Matoušek
Svetlana Ficová
Sylvia Tiryaki
Tibor Böhm
Tomáš Gábriš
Viera Strážnická
Viktor Čársky
Viktor Ravasz
Viliam Lehotský
Vladimír Clementis
Vladimír Daxner
Vladimír Fábry
Vladimír Fajnor
Vladimír Mathern
Vladimír Mečiar
Vladimír Slávik
Vlastimil Ondrejka
Vojtech Bukovinský
Vojtech Hatala
Zuzana Števulová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk