Daidala (starogr. Δαίδαλα – Daidala) bol sviatok oslavovaný na počesť uzmierenia boha Dia s bohyňou Hérou v starovekej Boiótii.^[1]

Sviatok Daidala sa na počesť Dia a Héry usporadúval v Boiótii každých 59 rokov. Daidaly boli umelecké diela drevených ženských sošiek, oblečených ako nevesty, ktoré v slávnostnom sprievode odniesli na vrchol hory Kithairón a tam rituálne spálili na hranici.^[1][2]

Podľa legendy, ktorá vysvetľovala túto slávnosť, sa nahnevaná Héra po hádke s Diom ukryla na vrchu Kithairón, Zeus nato odel drevenú sochu ženy ako nevestu a vyhlásil, že sa s ňou ožení. Sotvaže sa to Héra dozvedela, v okamihu bola pri Diovi, aby svoju sokyňu napadla, ale keď uvidela, že je to lesť, s Diom sa zmierila a drevenú sochu potom spoločne spálili. Na pamiatku tohto zmierenia sa potom Daidala ako sviatok oslavoval.^[1]

Pausanias uvádza, že sa oslavovali aj malé Daidaly (starogr. Δαίδαλα μικρά – daidala mikra), ktoré usporiadavali výlučne občania Platají a to raz za štyri roky (alebo po viacerých rokoch) a tzv. veľké Daidaly (starogr. Δαίδαλα μεγάλα – daidala megala), oslavovali všetky boiótske mestá na slávnosti zastúpené svojimi zástupcami a spoločne ich usporiadavali každých 59 rokov.^[3]

Pred oslavami malých Daidál prišli obyvatelia Platají do neďalekého lesa a okolo najväčších dubov poukladali kúsky vareného mäsa a potom pozorne pozorovali vrany, na ktorom strome sa usadia ako prvé. Podľa tohto vešteckého znamenia následne z dreva tohto stromu vytesali sochu ženy a potom ju odniesli k rieke Asópos, kde ju rituálne vykúpali a následne ju v slávnostnej procesii sprevádzali do mesta za zvukov flauty, jasatu a spievu. Všetky vyrobené daidaly v malých Daidalách boli postupne žrebom distribuované do boiótskych miest Platají, Koróneie, Thespeie, Tanagry, Cheronia, Orchomenu, Lebadeie a Théb, pričom menšie mestá mali svoju spoločnú sochu.^[4]

Približne po štrnástich cykloch osláv malých Daidál, keď sa vyrobilo štrnásť sôch, sa oslavovali veľké Daidaly, ktoré boli oslavované všetkými ľuďmi Boiótie.^[5] Na začiatku osláv drevené sochy odeli do rúch neviest a po rituálnom kúpeli v rieke Asópos ich ozdobené na vozoch (pozície vozov boli vyžrebované) v slávnostnom sprievode odviezli na vrchol hory Kithairón, kde boli uložené na obetný oltár (hranicu), ktorý bol vyrobený z dreva do štvorca tak, ako by stavali obydlie.^[6] Oltár bol v strede pokrytý suchým drevom. Mestá a ľudia vyššieho spoločenského postavenia potom obetovali Hére a Diovi kravu a býka, okrem toho aj veľké množstvo vína a kadidla. Tí, ktorí nemali dostatok prostriedkov ponúkli menšie obetné dary.^[4] Všetky tieto obetné dary boli potom spálené. Pausanias píše, že ešte nevidel plamene, ktoré by siahali do takej výšky.^[7]

Referencie a bibliografia