A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Fórum mesta Filipopolis (Форум на Филипополис) | |
Agora mesta Filipopolis | |
agora | |
v severnej časti rímskeho fóra v Plovdive
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Plovdiv |
Okres | Plovdiv |
Mesto | Plovdiv |
Rajón | Centralen |
Súradnice | 42°08′31.6″S 24°45′03.4″V / 42,142111°S 24,750944°V |
Dĺžka | 143 m |
Šírka | 136 m |
Vznik | 1. storočie |
Prestavby | 1., 2. a 3. storočie |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Stav | reštaurovaný |
| |
Wikimedia Commons: Ancient forum, Plovdiv | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Fórum Filipopolu (bulh. Форумът на Филипопол – Forumăt na Filipopol),[1][2] známe aj ako Fórum antického Filipopolu (bulh. Forumăt na античния Филипопол – Forumăt na antičnija Filipopol),[3][4] prípadne len Fórum (bulh. Форум – Forum),[5][3][6][7][2] Agora (bulh. Агора),[5][3][7][2] alebo Komplex fóra (bulh. Форумен комплекс – Forumen kompleks)[8] sú ruiny antickej agory, ktoré sa nachádzajú v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][5][3][6][4][7][2] Kultúrna pamiatka národného významu.[8] Ide o najväčší komplex antického fóra na území Bulharska.[1][6][5]
Lokalita
Agora antického mesta Filipopolis leží v centrálnej časti dnešného mesta Plovdiv na námestí „Centralen“ (bulh. площад „Централен“ – ploštad „Centralen“, doslova Centrálne námestie)[8] Exponované časti sa rozprestierajú okolo dnešnej budovy plovdivskej centrálnej pošty.[1][3][5]
Dejiny
Fórum Filipopolu bolo postavené prevážne v priebehu 1. storočia,[1][3] posledné fázy výstavby však siahali až do obdobia 2. storočia.[3]
Prvé fázy výstavby siahajú do prelomu tisícročí ešte v predrímskom období počas panovania tráckeho kráľa Remetalka a rímskeho cisára Augusta. V tomto čase fórum ešte slúžilo len obchodným účelom. K prvej prestavbe došlo v polovici 1. storočia, kedy boli vybudované aj prvé administratívne budovy a fórum sa stalo nielen obchodným, ale aj administratívnym a náboženským centrom mesta. K ďalším prestavbám došlo začiatkom 2. storočia počas panovania cisárov Trajána a Hadriána. Posledné prestavby fóra sa uskutočnili niekedy v druhej polovici 3. storočia. Fórum prestalo plniť svoju funkciu približne v polovici 5. storočia.[5]
Novodobé dejiny
Prvé vykopávky a prieskumy plovdivského rímskeho fóra sa uskutočnili v roku 1971 pod vedením architekta Mateja Mateeva a bývalého riaditeľa plovdivského archeologického múzea, Christa Džambova. Ďalšie výskumy sa uskutočnili v priebehu 80. rokov 20. storočia a najväčšie vykopávky následne v rokoch 1990 – 1991.[4] V roku 1995 získal celý komplex antického rímskeho fóra štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[8] V rokoch 2012 a 2014 prebehli výskumy západnej časti komplexu fóra.[4]
Etapy výstavby filipopolskej agory
I. etapa
Prvá stavebná fáza predstavovala začiatok výstavby komplexu a išlo o vybudovanie základnej schémy mestského námestia.[2]
II. etapa
Počas druhej fázy boli postavené budovy obchodov, ambulatio a samotná dláždená časť námestia. Areál komplexu námestia bol ohradený krepidómou so stĺporadím v dórskom štýle. Boli vybudované kanály na odvádzanie dažďovej vody. Na východnej, južnej a západnej strane boli vybudované propyleje tvorené štyrmi stĺpmi postavenými v iónskom štýle.[2]
III. etapa
V rámci tretej stavebnej etapy bola vymenená reliéfová výzdoba areálu. Ohradenie areálu bolo obložené mramorom.[2]
IV. etapa
V priebehu štvrtej stavebnej fázy bol nanovo vybudovaný stylobát krepidómy, ktorý bol zhotovený zo syenitových blokov. Vo vrchnej časti stylobátu bola vybudovaná mramorová arkáda, tvorená stĺpmi postavenými v rímsko-korintskom slohu.[2]
Zo štvrtej stavebnej fázy sa do súčasnosti zachovalo najviac prvkov.[2]
Charakteristika
Fórum (Agora) vo Filipopole bolo obchodným, administratívnym a náboženským centrom starovekého mesta.[5][6][1][2] Konali sa tam stretnutia, debaty, oslavy sviatkov, ako aj významné štátne udalosti.[1][2] Rozloha námestia dosahovala 11 hektárov.[5] Pôdorys námestia bol obdĺžnikového (takmer štvorcového) tvaru a jeho rozmery boli 143 metrov po ose sever-juh a 136 metrov po ose západ-východ.[1][2][6] Celé námestie bolo vydláždené mramorovými doskami.[3] Vnútorná plocha námestia dosahovala rozmerov 120 x 100 metrov, po rozšírení krepidómy sa zmenšila na 113 x 99,8 metra.[7]
Krepidóma
Námestie bolo ohradené krepidómou s arkádovou kolonádou tvorenou stĺporadím.[2] Ulica, ktorá prechádzala kolonádou, bola zastrešená.[3] Pri vnútornej strane krepidómy sa nachádzali odvodňovacie kanály vybudované z pieskovcových, alebo syenitových blokov.[5]
Severná administratívna časť komplexu
V severnej časti fóra bol vybudovaný komplex verejných budov, ktorý dominoval zvyšku budov na námestí. Tieto budovy boli vybudované po ose západ-východ. Boli určené predovšetkým pre potreby mestskej správy. V tejto časti sa nachádzali napríklad budova pokladnice, komplex odeonu v severovýchodnom rohu fóra a západne od odeonu sa nachádzajúca budova filipopolskej knižnice.[2][5] Ďalšou budovou v tejto časti komplexu bol chrám postavený počas obdobia panovania cisára Vespaziána v rokoch 69 – 79, ktorý bol zasvätený kultu imperátora.[5]
Obchodné časti komplexu
V južnej, východnej a západnej časti fóra sa pri krepidóme nachádzali v rade postavené budovy obchodov.[6][3] Na východnej a západnej strane komplexu fóra rad tvorilo 24 budov, na južnej strane komplexu to bolo 22 budov.[3] Budovy obchodov boli všetky rovnakého pôdorysu a rovnakých rozmerov, ktoré dosahovali 5,56 x 5,92 metra.[5] Medzi budovami obchodov a otvorenou plochou námestia sa nachádzalo ambulatio (krytý portikus) o šírke 11 metrov. Obchody boli dostupné len z ambulatia zo strany námestia, neboli teda dostupné z ulice, ktorá sa nachádzala medzi obchodmi a krepidómou.[5]
Vchody do areálu a ulice
Do areálu viedli celkovo tri vchody (propyleje) umiestnené axiálne na východnej, južnej a západnej strane fóra a umožňovali prístup do ulíc umiestnených po stranách krepidómy.[2] Hlavný vchod sa nachádzal na severnej strane komplexu.[3][5]
Každú z propyleí tvorili podstavec z pieskovcového bloku s rozmermi 3,55 x 11,88 metra, ktorý dosahoval výšky 1,2 metra nad úroveň ulice. Na podstavci sa nachádzali štyri mohutné stĺpy s priemerom 90 centimetrov.[7]
Okrem troch propylejí sa v severovýchodnom ako aj v juhovýchodnom rohu komplexu nachádzali menšie bočné vchody. Je pravdepodobné, že menší vchod sa nachádzal aj v nepreskúmanej časti západnej strany fóra.[5]
Pred východným vstupom do areálu sa križovali hlavné ulice mesta cardo maximus a decumanus maximus.[2] Ulice v areáli dosahovali šírky od 4,7 dp 8 metrov, pričom najčastejšia šírka ulice bola 5,8 metra.[7]
Okrasné prvky
Ako okrasné prvky námestia predstavovalo väčšie množstvo oltárov antických božstiev, sôch významných osobností, fontán a umelých vodných korýt.[3]
Najvýznamnejšie stavby fóra
Antický odeon
Komplex buleutérionu a neskôr odeonu v severovýchodnom rohu fóra.[2][6]
Antická knižnica
Budova mestskej knižnice antického Filipopolu v severnej časti fóra.[2][6]
Budova pokladnice
Budova pokladnice v severnej časti fóra.[2][6]
Rezidencia
Veľká verejná budova vo východnej časti fóra.[9]
Nálezy
Na severnej strane komplexu sa našli nápisy na kamenných doskách súvisiace s náboženským a administratívnym životom mesta, ako aj časť nápisu oznamujúceho gladiátorské zápasy.[1][2] V areáli boli objavené podstavce pre sochy, exedra – tribúna pre prejavy, ako aj zvyšky oltára s zasväcovacím nápisom bohyniam Démétér a Persefoné.[2]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[8]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 6 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany bola stanovené archeologická hodnota komplexu. Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Forumen kompleks (bulh. Форумен комплекс, doslova Komplex fóra).[8]
Galéria
-
celkový pohľad na severnú časť komplexu z juhozápadu
-
celkový pohľad na juhovýchodnú časť komplexu
-
celkový pohľad na západnú časť komplexu zo severozápadu
-
celkový pohľad na západnú časť komplexu z juhozápadu
-
celkový pohľad na východnú časť komplexu
-
zo severnej časti komplexu
-
zo severnej časti komplexu
-
zo severnej časti komplexu
-
zo severnej časti komplexu
-
zo západnej časti komplexu
-
detail časti stĺpu
-
detail z fasády jednej z budov
-
detail z podstavca sochy
-
fragment kamennej dosky s nápisom
-
schéma pôdorysu plovdivského rímskeho fóra okolo súčasnej budovy pošty
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 526 – 527. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Форум (агора) . ancient-stadium-plovdiv.eu, cit. 2023-04-28. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 417. (po bulharsky)
- ↑ a b c d KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 49 – 62. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 19 – 27. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i CVETANOV, Momčil. Pătevoditel: Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Sofia : Domino. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 66. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f KESIAKOVA, Elena; PIŽEV, Aleksandăr; ŠIVAČEV, Stefan; PETROVA, Neďalka. Kniga za Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo „Poligraf“. 1999. 264 s. ISBN 9549529274. S. 27 – 31. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f Министерство на културата на Република България online. mc.government.bg, cit. 2023-04-11. Dostupné online.
- ↑ TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 429. (po bulharsky)
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fórum Filipopolu
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Červený chrám (Peruštica)
Čifte chamam (Plovdiv)
Šachbedinova mešita Imaret
Žltá škola
Antická knižnica (Plovdiv)
Antické divadlo (Plovdiv)
Antický štadión (Plovdiv)
Antický odeon (Plovdiv)
Arbanaský monastier svätého Mikuláša
Arménsky chrám svätého Kríža
Asenova pevnosť
Bakalovovej dom
Bazilika č. 1 (Chisaria)
Bazilika č. 3 (Chisaria)
Bazilika č. 8 (Chisaria)
Birdasov dom
Buchalov chan
Budova Národného zhromaždenia (Bulharsko)
Bulharská akadémia vied (centrálna budova)
Bulharská národná banka (hlavná budova)
Cársky palác (Sofia)
Centrálne minerálne kúpele (Sofia)
Centrálne sofijské haly
Centrálny vojenský klub
Chindlijanov dom
Chisar kapija
Chrám-hrobka (Chisaria)
Chrám-kostnica svätej Nedele (Batak)
Chrám-pamätník svätých Cyrila a Metoda a svätého Alexandra Nevského
Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)
Chrám stará svätá Petka (Plovdiv)
Chrám svätého Štefana (Nesebar)
Chrám svätého Demetera (Chisaria)
Chrám svätého Demetera (Peštera)
Chrám svätého Demetera Solúnskeho (Plovdiv)
Chrám svätého Františka z Assisi (Sofia)
Chrám svätého Jána Aliturgeta
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Asenovgrad)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Bracigovo)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Juraja (Ambelino, Asenovgrad)
Chrám svätého Juraja (bazilika, Sofia)
Chrám svätého Juraja (Plovdiv)
Chrám svätého Juraja (Sofia)
Chrám svätého Michala archanjela (Peruštica)
Chrám svätého Mikuláša (Dolen)
Chrám svätého Mikuláša (Karlovo)
Chrám svätého Mikuláša (Kovačevica)
Chrám svätého Mikuláša (Plovdiv)
Chrám svätého Mikuláša Sofijského
Chrám svätého Premenenia Pána (Pazardžik)
Chrám svätého Spasiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Teodora (Nesebar)
Chrám svätého Teodora Tirona (Panagiurište)
Chrám svätých archanjelov Michala a Gabriela (Nesebar)
Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia)
Chrám svätých Konštantína a Heleny (Plovdiv)
Chrám svätých Petra a Pavla (Dobrinište)
Chrám svätých Sedmopočetníkov (Sofia)
Chrám svätej Bohorodičky Eleusy
Chrám svätej Bohorodičky Petričskej
Chrám svätej Nedele (Arapovský monastier)
Chrám svätej Paraskevy (Lešten)
Chrám svätej Paraskevy (Nesebar)
Chrám svätej Paraskevy (Sofia)
Chrám svätej Petky (Peštera)
Chrám svätej Petky Samardžijskej
Chrám svätej Sofie (Sofia)
Chrám svätej Trojice (Bansko)
Chrám svätej Trojice (rumunský, Sofia)
Chrám Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu (Panagiurište)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Batak)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Chisaria)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Karlovo)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Nesebar)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Asenovgrad)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Burgas)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Gabare)
Chrám Zosnutia svätej Bohorodičky (Peštera)
Dančovov dom
Danovov dom
Doktorský pamätník
Dom-múzeum Georgiho Dimitrova (Sofia)
Dom-mýtnica Aleksiho Bojadžieva
Dom Ďada Dobriho (Triavna)
Dom Andreja Georgiadiho
Dom Artina Gidikova
Dom Caňa Šiškova
Dom chadžiho Dragana Kaloferecu
Dom Chadžiho Stojana Bagrianova
Dom chadžiho Vlasakiho Čochadžijatu
Dom Dimităra Sergiuva
Dom doktora Stojana Čomakova
Dom Dragošina Marangozova
Dom Filibosa Nišaňana
Dom Georgiho chadžiho Nikolaidiho
Dom Georgiho Jovčeva
Dom Ivana Furnadžieva
Dom Kasandry Bajatovovej
Dom Kirkora Mesroboviča
Dom Klianti
Dom Konstantina Stoilova
Dom múzeum Rajny Kňagine
Dom múzeum Stanislava Dospevského
Dom Neďalka Nemského
Dom Neveny Atanasovovej
Dom Nikolakiho Christoviča
Dom Nikolu Stojčeva
Dom Ovanesa Stepaňana
Dom Rajna Popoviča
Dom s hlavami
Dom s medailónom
Dom Verena Stamboľana
Drjanovský monastier
Dudekovov dom
Eirene (Plovdiv)
Etnografické múzeum (Burgas)
Etnografický dom (Asenovgrad)
Evanjelický kongregačný kostol (Plovdiv)
Fórum Filipopolu
Fontána Demetra
Francúzske kolégium svätého Jozefa
Georgiadiho dom
Historická škola svätého Juraja
Historická budova Bulharskej národnej banky (Plovdiv)
Historické múzeum (Asenovgrad)
Historické múzeum (Batak)
Historické múzeum (Karlovo)
Hodinová veža (Peštera)
Hodinová veža (Plovdiv)
Humanistické gymnázium svätých Cyrila a Metoda (Plovdiv)
Južná brána (Chisaria)
Juhovýchodný chrám (Peristera)
Kăštata s glavite
Kănevov dom
Kalinčevov dom
Katedrála svätej Nedele
Katedrála Zosnutia Bohorodičky (Plovdiv)
Katedrálny chrám svätých Cyrila a Metoda (Burgas)
Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (Pazardžik)
Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov (Plovdiv)
Kostol Panny Márie Lurdskej (Plovdiv)
Kričimský nápis
Lăvov most
Lamartinov dom
Lekáreň Hippokrates (Plovdiv)
Lekovov dom
Malá bazilika (Plovdiv)
Mauzóleum kniežaťa Alexandra I.
Mazakovov dom
Mešita Baňa Baši
Mešita Bujuk
Mešita Džumaja
Mešita Kuršum (Karlovo)
Mešita Kuršum (Pazardžik)
Mešita Taškiupriu
Mešita Taš kjuprju
Mevlevi Chane
Národná čitáreň Vasila Petleškova
Národné múzeum Vasiľa Levského
Nebet tepe
Nedkovičov dom
Občianska bazilika Filipopolu
Orlov most
Pamätník „Aprilci a Antonivanovci“
Pamätník Adrianopolského eposu (Sofia)
Pamätník Cára Osloboditeľa
Pamätník Septemvrijci 1923
Pamätník Vasiľa Levského (Karlovo)
Pamätník Vasiľa Levského (Sofia)
Patevova maaza
Patevov dom
Pavlitiho dom
Peristera (pevnosť)
Petleškovov dom
Pevnostné hradby starého Nesebaru
Pevnostné múry a opevnenia Diocletianopolu
Popovov dom
Prvé dievčenské gymnázium (Plovdiv)
Prvý evanjelický kostol (Sofia)
Ranobyzantské termálne kúpele (Nesebar)
Ranobyzantský keramický komplex (Plovdiv)
Ranokresťanské baziliky v Diocletianopole
Regionálne etnografické múzeum (Plovdiv)
Rezidencia (Filipopolis)
Ritorov dom
Ruský pamätník (Sofia)
Súdny palác (Sofia)
Severovýchodný chrám (Peristera)
Slavejkovova škola (Plovdiv)
Sofijská synagóga
Staré kúpele Orta mezar
Synodálny palác (Sofia)
Trojanský monastier
Tutevov dom
Veľká bazilika (Plovdiv)
Veterné mlyny (Nesebar)
Vojenský klub (Plovdiv)
Základná škola Gea Mileva (Plovdiv)
Západná brána (Chisaria)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk