Chindlijanov dom

	Chindlijanov dom; (Хиндлияновата къща)
	meštiansky dom plovdivského typu
	pohľad na dom z dvora
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Plovdiv
Mesto	Plovdiv
Rajón	Centralen
Súradnice	42°8′59.83″S 24°45′4.61″V / 42,1499528°S 24,7512806°V
Štýl	bulharský obrodenecký barok
Vznik	1840
Výstavba	1835 – 1840
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Stav	zachovalý,; reštaurovaný
Využitie	múzeum
	Wikimedia Commons: Hindliyan house
	Geografický portál

Súradnice: 42°8′59.83″S 24°45′4.61″V / 42,1499528°S 24,7512806°V

Chindlijanov dom (bulh. Хиндлияновата къща, alebo Къща „Хиндлиян“ – Chindlijanovata kăšta, alebo Kăšta „Chindllijan“)^[1]^[2]^[3]^[4] je meštiansky dom z polovice 19. storočia, nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.^[1]^[5]^[6]^[2]^[3]^[7]^[4]

Iné názvy

Budova je známa aj pod názvami Dom Stepana Chindlijana (bulh. Къща на Степан Хиндлиян – Kăšta na Stepan Chindlijan),^[8]^[5]^[6]^[7] alebo Dom Stepana Chindlijana so skladom a hospodárskymi budovami (bulh. Къща на Степан Хиндлиян с мааза и стопански сгради – Kăšta na Stepan Chindlijan s maaza i stopanski sgradi).^[8]

Lokalita

Danovov dom leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv na úpätí tzv. Trojpahorčia v západnom svahu pahorku Nebet tepe^[3]^[4] na ulici „Artin Gidikov“ (bulh. улица „Артин Гидиков“) č. 4.^[1]

Dejiny a súčasnosť

Dom bol postavený v rokoch 1835 – 1840 ako rodinný som bohatého arménskeho obchodníka a hospodára Stepana Chindlijana.^[6]^[7]^[2] Do roku 1974 budova slúžila ako obytný dom a celkovo v nej (od jej dokončenia v roku 1840) do tohto roku žilo 23 rôznych arménskych rodín.^[2] V roku 1974 však bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku^[7]^[2] a vzápätí prešla reštauráciou.^[2] V súčasnosti slúži ako múzeum.^[7]^[3]

Charakteristika

Predstavuje typický príklad bulharskej obrodeneckej neobarokovej architektúry.^[1] Mená majstrov, ktorí dom postavili nie sú známe.^[2] Nachádza sa v rozľahlom dvore medzi troma ulicami. Ide o dvojposchodový symetrický obrodenecký dom plovdivského typu^[4] a jeden z najväčších obytných obrodeneckých domov v architektonicko-historickej rezervácii Starý Plovdiv.^[5] Druhé poschodie je rozľahlejšie a arkierovito sa rozširuje nad prízemím.^[1]

Dom je cez dvor prepojený s areálom susedného Balabanovovho domu.^[2]

Exteriér

Hlavná budova je postavená v križovatke dvoch ulíc a jej fasáda sa tak podieľa na tvarovaní ich siluet.^[1] Architektonické riešenie exteriéru budovy je opulentné a rozmanité.^[6] Fasády budovy smerujúce do ulice sú dynamicky rozdelené arkiermi, čo fasádu robí pomerne zložito členenú.^[1]^[7] Fasáda smerujúca do dvora je jednoduchšia s dvomi radmi rovnakých okien.^[1] V strede fasády smerujúcej do dvora sa nachádza portikus^[6]^[1] so štyrmi drevenými stĺpmi.^[7]^[1]

Interiér

Celková rozloha interiéru je 254m².^[2] Miestnosti sú rozdelené symetricky a na obidvoch poschodiach sú rovnako rozložené. Centrálnu miestnosť predstavuje rozľahlý salón, okolo ktorého sú rozmiestnené izby – vždy po dve vedľa seba na dlhších stranách salónu.^[1]^[4]^[7] Izby v dome sú priestranné s veľkým počtom okien, ktoré umožňujú výborné osvetlenie izieb zvonku.^[4] Pre miestnosti sú typické tzv. alafrangy, ktoré sú zdobené maľbou predovšetkým v podobe krajinných kompozícií.^[6]^[7] V miestnostiach sa nachádzajú maľby (v alafrangách, ale aj priamo na stenách), ktoré zobrazujú rôzne svetové mestá, napríklad Alexandriu, Carihrad, Benátky, Štokholm, Kodaň, Petrohrad a iné.^[6]^[4]^[7]^[3]

Stropy sú drevené s ozdobnou drevorezbou s rôznymi druhmi ornamentov,^[4]^[6]^[7] pričom v každej miestnosti je strop rozdielny a žiadny motív sa neopakuje. Vymaľované sú v orientálnom štýle.^[6]

Schodisko, ktoré spája prízemie s druhým poschodím sa nachádza v samostatnom koridore, ktorý je oddelený od salónu a ostatných miestností.^[1]

Ozdobná maľba

Zo zachovaných domov ide o jeden najbohatšie zdobených obrodeneckých domov v Plovdive.^[4]^[6]^[7] Exteriérové ako aj interiérové steny sa vyznačujú bohatou výzdobou tvorenou maľovanými pilastrami, girlandami (tvorené rastlinnými a geometrickými motívmi), medailónmi, zátišiami a krajinnými kompozíciami. Autormi sú^[1]^[6] Čirpanskí majstri^[6] Moko a Mavrudi,^[6]^[1]^[7] ktorí na vymaľovaní celého domu pracovali viac ako šesť mesiacov.^[6] Maľbou sú ozdobené aj steny, ktoré ohradzujú areál domu, pričom maľby na vonkajších stenách sú umelecky v súlade s maľbami na dome.^[4]

Dvor

Vo dvore sa okrem samotného domu nachádzajú ešte ďalšie tzv. pomocné budovy. Ide o kúpeľňu s práčovňou, kuchyňu s pomocnými izbami a sklad (tzv. maaza).^[1]^[4]^[7]

Kúpeľna je postavená v orientálnom štýle s kupolami, typickými klenbami a nikami^[6] s mramorovou podlahou a ozdobnou kašňou.^[6]^[4] Mala vyhrievanú podlahu a je priamo prepojená s domom.^[4] Ide o jedinú do súčasnosti zachovalú kúpeľňu z obdobie bulharského národného obrodenia s tečúcou studenou a teplou vodou.^[7]

Sklad je postavený s hrubými vonkajšími stenami, železnou bránou vo vchode^[1]^[6] a okennými mrežami.^[6] Slúžil na uskladnenie cenného tovaru.^[1]^[6] Nachádza sa v rohu dvora pri vysokej stene, ktorá obkolesuje areál domu. Budova je postavená z kameňov.^[6] Nad dverami skladu sa nachádza maľba predstavujúca oproti stojaci Chindlijanov dom.^[7] Sklad je tak ako aj samotný dom postavený v slohu bulharského obrodeneckého baroku.^[5]

Múzejná expozícia „Staromestský život“

Múzejná expozícia „Staromestský život“ (bulh. Музейна експозиция „Старинен градски бит“ – Muzejna ekspozicija „Starinen gradski bit“) predstavuje životný štýl obyvateľov Plovdivu v minulosti. Expozícia sa nachádza aj vo vedľajšom Balabanovovom dome s ktorým tak Chindlijanov dom tvorí jeden expozičný celok.^[6]^[3]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[8]^[4]

Budova bola vyhlásená ako „ľudová starožitnosť“ v Štátnom vestníku č.85 z roku 1949.^[8] V roku 1974 bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku.^[7]^[2] Štatút bol obnovený v Štátnom vestníku č.4 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany bola uvedená architektonicko-umelecká hodnota budovy. Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăšta na Stepan Chindlijan (bulh. Къща на Степан Хиндлиян, doslova Dom Stepana Chindlijana), prípadne Kăšta na Stepan Chindlijan s maaza i stopanski sgradi (bulh. Къща на Степан Хиндлиян с мааза и стопански сгради, doslova Dom Stepana Chindlijana so skladom a hospodárskymi budovami).^[8]

Galéria

pohľad do dvora a na dom od brány do areálu z ulice „Artin Gidikov“
celkový pohľad na severnú (dvorovú) fasádu domu
pohľad na ohradenie areálu a dom z ulice „Artin Gidikov“ zo severozápadu
pohľad na dom z východu
pohľad na západnú fasádu domu
pohľad na južnú fasádu domu
pohľad na severnú časť dvora s budovou skladu
detail z južnej fasády
detail z južnej fasády
detail zo severnej (dvorovej) fasády
detail zo západnej fasády
detail zo západnej fasády
detailný pohľad na portikus
detailný pohľad na jedny z dverí do domu
vchod do areálu
z interiéru
z interiéru
z interiéru

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. 342 – 345. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 40 – 41. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 424 – 425. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 12 – uni-ja. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104340. S. 4638. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d MATEEV, Matej. Plovdiv – Stolicata na bălgarskija barok. Plovdiv : Nacionalna akademija na architekturata. 2003. 728 s. ISBN 9789549103816. S. 241 – 246. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 27 – 28. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 274. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e mc.government.bg, . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chindlijanov dom

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref6-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. 342 – 345. (po bulharsky)

[ref2-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 40 – 41. (po bulharsky)

[ref3-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 424 – 425. (po bulharsky)

[ref7-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 12 – uni-ja. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104340. S. 4638. (po bulharsky)

[ref5-5] MATEEV, Matej. Plovdiv – Stolicata na bălgarskija barok. Plovdiv : Nacionalna akademija na architekturata. 2003. 728 s. ISBN 9789549103816. S. 241 – 246. (po bulharsky)

[ref4-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 27 – 28. (po bulharsky)

[ref1-7] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 274. (po bulharsky)

[mc.government.bg-8] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e mc.government.bg, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]