A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Václav Vaško | |
český diplomat, politický väzeň, katolícky aktivista | |
Narodenie | 26. apríl 1921 Zvolen, Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 20. máj 2009 (88 rokov) Praha, Česko |
Odkazy | |
Commons | Václav Vaško |
Václav Vaško (* 26. apríl 1921, Zvolen, Česko-Slovensko – † 20. máj 2009, Praha, Česko) bol český diplomat, politický väzeň, katolícky aktivista a autor kníh zaoberajúcich sa dejinami katolíckej cirkvi v komunistickom Česko-Slovensku.
Život
Václav Vaško (po otcovi Čech, po matke Slovák) sa narodil 26. apríla 1921 v Zvolene. Jeho otec, JUDr. Václav Vaško, bol zamestnancom ministerstva spravodlivosti a generálnym sekretárom Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici. Obaja rodičia boli praktikujúci katolíci, mladý Václav v detstve, strávenom v Banskej Bystrici, denne zakúšal napätie medzi národnostnými i náboženskými skupinami tunajšej spoločnosti. To sa potom len stupňovalo s rastúcou politickou nestabilitou ČSR. V júni 1941 zmaturoval a bol prijatý na bratislavskú Vysokú školu obchodnú.
V roku 1943 sa pridal do katolíckeho hnutia "Rodina", vedeného Tomislavom Kolakovičom. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania, bol zajatý Wehrmachtom, zatknutý gestapom a väznený v Banskej Bystrici. Po vojne vstúpil do čs. Diplomatickej služby a stal sa atašé v Moskve. V jedinom tamojšom katolíckom kostole sv. Ľudovíta sa stretal s katolíčkou Irinou Jukovovou, ktorej otec Konstantin Jukov bol popravený počas stalinských čistiek v roku 1938. Doučovala ho ruštinu a po niekoľkých mesiacoch sa s ňou oženil. V marci 1946 bol odvolaný v súvislosti s falošným obvinením otca z protištátnej činnosti, manželke nebolo povolené vycestovať zo ZSSR. V septembri 1946 sa manželom Vaškovým narodila dcéra Marija, jej otec sa do Moskvy vrátil až rok potom. Po komunistickom prevrate si z obavy pred odvolaním domov a ďalšou rozlúčkou rodiny podal prihlášku do KSČ (nikdy ale nebol prijatý). V roku 1949 bol na žiadosť Sovietov odvolaný, manželke s dieťaťom opäť nebolo povolené vycestovať.
V roku 1951 bol Vaško prepustený z MZV, pretože neprešiel kádrovými previerkami (odmietol výslovne odsúdiť pápeža Pia XII. a jeho zahraničnú politiku). Potom pracoval ako robotník na stavbe letenského tunela. 5. februára 1953 ho zatkli a rok bol držaný vo väzbe. 3. marca 1954 bol vo vykonštruovanom procese odsúdený za údajnú velezradu k 13 rokom väzenia. Postupne vystriedal väznice na Pankráci, pracovný tábor Nikolaj pri Jáchymove a väznice Leopoldov a Mírov. Počas uväznenia sa s ním v jeho neprítomnosti Irina rozviedla.
9. mája 1960 bol Vaško pri príležitosti osláv oslobodenia Československa Červenou armádou amnestovaný. Po deväť rokov potom zastával rôzne zamestnania – zámočník, betonár, frézar. Potom pracoval rok ako propagačný referent na generálnom riaditeľstve cirkusov a varieté. Počas Pražskej jari sa spolupodieľal na založení Diela koncilovej obnovy.
V roku 1969 sa stáva vedúcim Vydavateľstva Českej katolíckej charity. Roku 1971 sa po 22 rokoch v Moskve stretol s dcérou a manželkou. V roku 1981 bol z príkazu ministerstva kultúry prepustený z Charity. Až do roku 1989 pracoval ako tlačiarenský korektor. Začal tiež písať povojnovú kroniku cirkvi s názvom Neumlčaná.
Roku 1988 sa stal členom výboru Desaťročia duchovnej obnovy národa, o rok neskôr je spoluorganizátorom púti do Ríma pri príležitosti kanonizácie Anežky Přemyslovny. V novembri toho istého roku sa znovu stal vedúcim vydavateľstva charity. Publikoval prvé dva diely svojej knihy Neumlčaná. Roku 1991 obnovil svoje manželstvo s Irinou Jukovovou. O rok neskôr spoluzaložil katolícke nakladateľstvo a vydavateľstvo Zvon a stal sa jeho riaditeľom. Dva roky nato odišiel do dôchodku, venoval sa naďalej publikačnej činnosti a pôsobil ako lektor kresťanskej akadémie v Prahe.
28. októbra 1998 bol Václav Vaško dekorovaný prezidentom republiky Václavom Havlom medailou Za zásluhy. Václav Vaško zomrel v Prahe 20. mája 2009,[1] ešte pred tým, než mohol vyjsť posledný diel jeho životného diela, štvordielneho cyklu Dom na skale, ktorý sa zaoberá osudmi katolíckej cirkvi v Československu za komunistického režimu. Pohreb sa uskutočnil 28. mája 2009 v kostole Najsvätejšieho Salvátora v Prahe.[2]
Dielo
Mimo nižšie spomínaná diela pomáhal redigovať a upravovať rad kníh, tou istou činnosťou a vlastnými príspevkami prispel tiež do mnohých zborníkov zaoberajúcich sa prenasledovaním katolíckej cirkvi v Československu.
- Neumlčaná (kronika katolíckej cirkvi v Československu po druhej svetovej vojne, písaná v 80. rokoch, vyšla 1990, 2 diely)
- Kardinál Tomášek (1994, spoluautor Jan Hartmann, Bohumil Svoboda a kol.)
- Nie všetkým som bol rád (Ne vším jsem byl rád) (životopis, 1999 a 2001)
- Dom na skale (ta istá téma ako v Neumlčanej, znova a podrobnejšie spracovaná na základe nových prameňov)
- Likvidácia gréckokatolíckej cirkvi (2007)
Referencie
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Václav Vaško na českej Wikipédii.
Literatúra
- Nie všetkým som bol rád (Ne vším jsem byl rád), Karmelitánske nakladateľstvo, Kostelní Vydří 2001
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Václav Vaško (katolícky aktivista)
Externé odkazy
- Krátky životopis a rozhovor na www.vira.cz
- Václav Vaško (Perspektívy 23/2009)
- 'Nádherne spackaný život' - LN, cyklus Příběhy bezpráví
- Vaškove články v Teologických textoch
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antonín Klimek
Antonín Rezek
Bedřich Václavek
Bohumila Zástěrová
Bohuslav Balbín
Dana Dvořáčková
Dan Gawrecki
David Eben
Dušan Coufal
Dušan Třeštík
Eduard Gombár
Eva Doležalová
Eva Irmanová
František Dvorník
František Hrnčíř
František Palacký
Ivana Čornejová
Ján Dubravius
Jan František Beckovský
Jan Halada
Jan Herben
Jan Pečírka
Jan Rychlík
Jaroslav Miller
Jiří Hanuš (historik)
Jiří Jánský
Jiří Langer (etnológ)
Jiří Prosecký
Jiří Rak
Jindřich Francek
Josef Dobrovský
Josef Hanuš (literárny historik)
Josef Kalvoda
Josef Pekař
Josef Polišenský
Josef Tomeš
Kamil Krofta
Karel Čáslavský
Karel Kaplan
Karel Konrád (kňaz)
Karel Pichlík
Koloman Gajan
Ladislav Hosák
Ladislav Kudrna
Lubomír Emil Havlík
Marie Buňatová
Martin Nodl
Max Dvořák
Milan Buben
Miloslav Ransdorf
Oldřich Kašpar
Otto Urban
Pavel Soukup (historik)
Pavol Jozef Šafárik
Peter Žitavský
Petr Sommer
Radomír Malý
Robert Novotný (historik)
Roman Baron
Slavomír Pejčoch
Tomáš Klimek
Václav Chaloupecký
Václav Mencl
Václav Novotný
Václav Vaško
Václav Vaško (katolícky aktivista)
Vladimír Blucha
Vladimír Vavřínek
Vlastimil Vondruška
Vojtěch Kyncl
Vojtech Čelko
Vratislav Doubek
Záviš Kalandra
Zdeněk Fiala
Zdeněk Kalista
Zdeněk Měřínský
Zdeněk Nejedlý
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk