Telomeráza je enzým, ktorý slúži na replikáciu telomér, koncov eukaryotických chromozómov. Replikačný mechanizmus, ktorý zreplikuje takmer celý chromozóm, totiž nie je schopný zreplikovať jeho koniec. Problém nastáva v tzv. "zaostávajúcom vlákne" (lagging strand), pre ktoré sa na konci chromozómu už nemôže vytvoriť primer. Na účely jeho doreplikovania preto existuje osobitný enzým telomeráza s vlastnosťami reverznej transkriptázy. To znamená, že vytvára DNA podľa matrice vo forme RNA. Táto RNA matrica je štruktúrnou súčasťou samotnej telomerázy.

Telomerázu objavili v roku 1984 Carol Greiderová a Elizabeth Blackburnová.^[1]

Funkcie

Bez telomerázy by sa konce eukaryotických chromozómov pri každej replikácii DNA skracovali. Po určitom počte delení, ktorý nazývame Hayflickov limit, sa preto bunky bez aktivity telomerázy už nemôžu ďalej deliť. Telomeráza preto pracuje v bunkách, ktoré potrebujú väčší počet delení než dovoľuje Hayflickov limit, čo sú napríklad embryonálne bunky.

Umelá stimulácia tvorby telomerázy by mohla byť jedným z faktorov, ktoré by pomohli oddialiť starnutie organizmu. Na druhej strane, až 90 % nádorov sa vyznačuje telomerázovou aktivitou, vďaka čomu majú nádorové bunky prakticky neobmedzený počet delení. Inhibícia telomerázy by preto naopak mohla pomôcť pri liečbe rakoviny.

Niektoré organizmy môžu mať viac bunkových delení, ako dovoľuje aj v neprítomnosti telomerázy. Takéto organizmy využívajú alternatívne riešenia replikácie koncov chromozómov. Kvasinky Schizosaccharomyces pombe napríklad svoje chromozómy cirkularizujú, čím sa stávajú podobnými bakteriálnym chromozómom, ktoré telomerázu nepotrebujú.

Časť telomerázy je u ľudí kódovaná génom s označením TEP1. Nachádza sa na chromozóme 14. Gén sa exprimuje v niektorých tkanivách vyvíjajúpceho sa embrya, v neskoršom vývoji v zdravých tkanivách tvorba enzýmu celkom ustane.^[1]

Referencie

1. ↑ ^{a b} RIDLEY, Matt. Genóm. Bratislava : Remedium, 2004. ISBN 80-88993-72-5. Kapitola Nesmrteľnosť, s. 231-242.

Chemický portál Biologický portál