Filiskos z Rodosu

Filiskos (starogr. Φιλίσκος) bol grécky sochár v 2. storočí pred Kr.^[1]

Sochár Filiskos pochádzal z ostrova Rodos. Činný bol v prvej polovici druhého storočia pred Kr. Staroveký autor Plínius uvádza, že bol autorom sôch božstiev, Apolóna, Léto, Artemidy a deviatich múz, ktoré sa nachádzali v rímskom chráme Apolóna, zvaného Sosianus.^[2]

Po Alexandrii a Pergamone bola najdramatickejšou helenistickou školou bezpochyby škola z ostrova Rodos. Výstižnou ukážkou tejto školy sú sochy Múz od Filiska, ktoré sa zachovali v niekoľkých kópiach. Ide tu o deväť sôch, ktoré kedysi obkolesovali Apolóna. Niektoré z týchto gracióznych žien sú naozaj frapantné typy. Urania zamyslene sedí s hlavou opretou o ruku. Polymnia, ktorú Rimania často reprodukovali, je zahalená do plášťa s bohatými záhybmi.^[3] Filiskos dosiahol pri stvárnení drapérií majstrovstvo, dokazuje to hlavne múza Kleió, rímska kópia jednej z postáv tohto súsošia z Musei Vaticani.^[4]

Referencie a bibliografia

↑ Alessandro Celani, Opere D'Arte Greche Nella Roma Di Augusto, str. 159
↑ Plinius, Naturalis Historia, 36,34.
↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 187 – 188.
↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 194.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Filiskos z Rodosu

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] Alessandro Celani, Opere D'Arte Greche Nella Roma Di Augusto, str. 159

[:2-2] Plinius, Naturalis Historia, 36,34.

[:3-3] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 187 – 188.

[:4-4] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 194.

[1]

[2]

[3]

[4]