Andreas (sochár)

Andreas (starogr. Ἀνδρέας) bol grécky sochár v 2. storočí pred Kr.^[1]

Andreas, grécky sochár a bronziar, bol činný pravdepobne v 1. polovici 2. storočia pred Kr.^[2] Staroveký autor Pausanias zaznamenal, že bol autorom bronzovej sochy Lysippa z Élidy, olympijského víťaza v zápasení dorastencov v roku 164 pred Kr., ktorá kedysi stála na posvätnej pôde Olympie.^[3]^[1]

Andreas podľa Pausania pochádzal z Argosu. Epigrafický nález (IvO 318) z podstavca z Olympie, datovaný do roku 169 pred Kr., hlása, že Andreas a Aristomachos (pravdepobne Andreasov brat) z Argosu zhotovili sochu Quinta Marcia Philippa, rímskeho konzula v rokoch 186 a 169 pred Kr.^[4]^[1]^[5] Túto s najväčšou pravdepodobnosťou bronzovú jazdeckú sochu dal vztýčiť Achájsky spolok za jeho šľachetnosť voči Grékom.^[6]

V roku 1889 bol však počas vykopávok na ostrove Sicília, pod vedením nemeckého archeológa Heinricha Brunna, objavený nápis na podstavci (socha sa nezachovala), ktorý uvádza, že sochu vyhotovili Andreas a Aristomachos z kárskeho mesta Kaunos.^[7] Znalci nápis datujú do rokov 200 až 150 pred Kr. čo zrejme znamená, že rodiskom bratov bol Kaunos a občanmi Argosu sa stali až neskôr.^[1]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b ^c ^d Istituto della Enciclopedia italiana, 1958, Enciclopedia dell'arte antica, classica e orientale I., str. 360
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 356.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 464-465.
↑ Die Inschriften von Olympia (IvO), IvO 318
↑ B. C. McGing, Polybius Histories, str. 254
↑ Sylloge Inscriptionum Graecarum: 649, Greek text: IvO_318
↑ Inscriptiones Graecae, XIV. Inscriptiones Siciliae et Italiae, IG XIV 1232

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] Istituto della Enciclopedia italiana, 1958, Enciclopedia dell'arte antica, classica e orientale I., str. 360

[:2-2] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 356.

[:3-3] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 464-465.

[:4-4] Die Inschriften von Olympia (IvO), IvO 318

[:5-5] B. C. McGing, Polybius Histories, str. 254

[:6-6] Sylloge Inscriptionum Graecarum: 649, Greek text: IvO_318

[:7-7] Inscriptiones Graecae, XIV. Inscriptiones Siciliae et Italiae, IG XIV 1232

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]