Chanijské ryžové terasy v Chung-che - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Chanijské ryžové terasy v Chung-che
 ...
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Cultural Landscape of Honghe Hani Rice Terraces*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Chanijské ryžové terasy v Chung-che
Štát Čína Čína
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá iii, v
Identifikačné č. 1111
Región** Ázia a Pacifik
Súradnice 23°05′35.8″S 102°46′47.9″V / 23,093278°S 102,779972°V / 23.093278; 102.779972Súradnice: 23°05′35.8″S 102°46′47.9″V / 23,093278°S 102,779972°V / 23.093278; 102.779972
História zápisu
Zápis 2013  (37. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Chanijské ryžové terasy v Chung-che (čín. 红河哈尼梯田, pchin-jin: Hónghé hāní tītián) je 1300 rokov starý systém ryžových terás vytvorených v údolí Červenej rieky národnosťou Chaniov. Svetové dedičstvo Nachádzajú sa v okrese Jüan-jang v autonómnej prefektúre národností Chaniov a Iov Chung-che v provincii Jün-nan v južnej Číne. Ryžové terasy ležia na území štyroch okresov: Jüan-jangu, Chung-che, Ťin-pchinu a Lü-čchunu, avšak jadrová oblasť terás je v Jüan-jangu na svahoch hôr Aj-lao na brehoch Červenej rieky.

V roku 2013 bola časť terasových polí o rozlohe 16 603 ha vyhlásená za súčasť svetového dedičstva ako „Kultúrna krajina chanijských ryžových terás v Chung-che“.[1]

Poloha

Terasy v oblasti Pa-ta
Východ slnka nad oblasťou terasy Tuo-i-šu
Terasová oblasť Lao-chu-cuej

Červená rieka, po ktorej je prefektúra Chung-che pomenovaná, je riečny systém v juhočínskej provincii Jün-nan a v severnom Vietname. V Jün-nane tečie Červená rieka cez dlhé úseky v kľukatom toku cez úzke, hlboko zarezané riečne údolia. Hory lemujúce rieku siahajú až do výšky 2 800 metrov nad údolím rieky. Miestne podnebie je subtropické a teplé a vyznačuje sa vysokými zrážkami. Priemerná ročná teplota sa mení s nadmorskou výškou a pohybuje sa okolo 25 °C v údolí rieky a 11,6 °C na vrcholkoch hôr.[2] Vrcholy hôr sú často obklopené hmlou.

Pozdĺž južného brehu, na svahoch pohoria Aj-lao, žijú Chaniovia, ľudia tibetsko-barmskej národnosti, ktorí sú jedným z oficiálne uznaných menšinových národov Číny. Už asi 1300 rokov pestujú Chaniovia ryžu na špeciálne vytvorených terasách pozdĺž brehov Červenej rieky. V priebehu storočí vznikol zložitý a prepracovaný systém zavlažovacích terás so zavlažovacími kanálmi, ktoré vedú vodu zo zalesnených vrcholkov hôr na terasy. Terasy sú zaliate vodou po celý rok zo štyroch dôvodov: aby sa predošlo poškodeniu terás, aby nestvrdla pôda, aby sa udržala voda v období sucha, a aby sa zvýšil výnos ryže.[2] Chaniovia spojili pestovanie ryže so systémom chovu dobytka (byvoly, kravy, kačice) a chovom rýb. Ryby chovajú v zaplavených ryžových terasách, vďaka čomu získava ryža od rýb prirozené hnojivo. Postupom času ľudská činnosť vytvorila jedinečnú kultúrnu krajinu, v ktorej sa praktizovalo trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo.[1]

Miestni Chaniovia žijú v 82 dedinách umiestnených nad terasami, z ktorých každá má 50 až 100 domácností. Chaniovia si zachovali alebo vyvinuli vlastnú kultúru, ktorá je silne spojená s ich životným prostredím. Uctievajú prírodné božstvá (slnko, mesiac, hory, vodné plochy, lesy a iné prírodné javy) a žijú v tradičných slamených domoch v tvare húb.[1] V roku 2011 žilo v oblasti 37 800 obyvateľov Hani, čo je okolo 70 % z celkového počtu 54 100 obyvateľov.

Ryžové terasy možno rozdeliť do troch riečnych systémov: riečny systém Ma-li-čaj, riečny systém Ta-wa-če a riečny systém A-men-kchung-Ke-tcha. V každom riečnom systéme tovorí každá terasy krajinný bloky, nazývané Pa-ta (壩達)), Tuo-i-šu (多依树) a Lao-chu-čuej (老虎嘴).[1]

Charakteristika troch terasových blokov
Pa-ta Tuo-i-šu Lao-chu-čuej Spolu
Plocha (ha) 4741,72 4594,94 7266,56 16603,22
povodie rieky Rieka Ma-li-čaj Rieka Ta-wa-če Rieka A-men-kchung - Ke-tcha
Počet dedín 28 29 25 82
Populácia 18939 18543 16604 54086
Podiel lesa (ha) 2316,46 2183,04 3971,8 8471,3
Podiel terás (ha) 1925,43 1408,54 1371,97 4705,94
Zavlažovaná plocha (ha) 3055,8 1832,4 3442,8 8331
Najnižšia výška terasy (m) 800 820 603
Najvyššia výška terasy (m) 1980 1960 1996
Výškový rozdiel plochy terasy (m) 1180 1140 1393

Referencie

  1. a b c d UNESCO World Heritage Centre. Cultural Landscape of Honghe Hani Rice Terraces . whc.unesco.org, . Dostupné online.
  2. a b Adachi, Shimpei (2007), „Agricultural Technologies of Terraced Rice Cultivation in the Ailao Mountains, Yunnan, China“, Asian and African Area Studies 6 (2): 173-196, https://repository.kulib.kyoto-u.ac.jp/dspace/bitstream/2433/80090/1/aaas_6_173.pdf 

Iné projekty

Zdroj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.






Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk