A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Panda veľká | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Ailuropoda melanoleuca David, 1869 | |
| Synonymá | |
| pozri text článku | |
 Rozšírenie pandy veľkej | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Panda veľká (iné názvy pozri nižšie; lat. Ailuropoda melanoleuca) je cicavec, väčší druh medveďa z čeľade Ursidae a jediný žijúci zástupca rodu Ailuropoda (panda). Vyznačuje sa charakteristickou čierno-bielou srsťou a zavalitým telom. Hoci patrí do radu mäsožravcov (Carnivora), je bylinožravec, keďže viac ako 99 % jeho potravy tvoria bambusové listy, stonky alebo výhonky. Príležitostne sa však živí aj inými rastlinami, drobnými živočíchmi alebo dokonca zdochlinami.
Dospelá panda meria 120 – 190 cm a váži 70 – 160 kg. Je to samotársky druh, ktorý sa s inými jedincami stretáva len počas obdobia párenia. Samice pandy veľkej zvyčajne rodia len raz za dva až tri roky. Obdobie gravidity je 83 – 163 dní; odchýlka je spôsobená rôznym trvaním oneskorenej nidácie, ktorá jej umožňuje porodiť mláďatá vo vhodnom čase. Môžu sa narodiť až tri mláďatá, ale zvyčajne prežije len jedno. Novorodenec váži len asi 150 g (0,001 % hmotnosti matky) a v porovnaní s veľkosťou dospelého jedinca patrí medzi najmenšie mláďatá placentálnych cicavcov. Vo veku najmenej troch týždňov otvára oči. Keď má mláďa jeden až dva mesiace, je plne sfarbené s typickým vzorovaním a spolu s matkou opúšťa bezpečie brlohu. Okolo šiesteho mesiaca veku začne mláďa prijímať menšie množstvo bambusu, ale až do takmer jedného roka je jeho hlavnou potravou materské mlieko. S matkou zostáva až do veku 18 mesiacov alebo do dvoch, prípadně aj troch rokov. Panda veľká sa môže dožiť 10 až 30, alebo v zajatí takmer 40 rokov.
V súčasnosti žije panda veľká len v niekoľkých čínskych pohoriach, najmä v provincii S'-čchuan, ale aj v susedných provinciách Šan-si a Kan-su, kde našla nové útočisko po tom, čo ju z nížinných oblastí vytlačilo odlesňovanie, poľnohospodárstvo a ďalší ľudský rozvoj. Po mnohých rokoch ochranárskeho úsilia pandy veľké už nie sú vo voľnej prírode ohrozené vyhynutím a ich populácia rastie a presiahla 1 860 jedincov. V septembri 2016 sa v hodnotení Medzinárodného zväzu ochrany prírody a prírodných zdrojov (IUCN) presunula z kategórie ohrozených do kategórie zraniteľných po tom, ako sa počet pand od roku 2014 zvýšil o 17 %.
Panda veľká sa stala symbolom Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Od druhej polovice 20. storočia je aj národným symbolom Číny a nachádza sa na tuzemských zlatých alebo strieborných minciach.
Etymológia
Slovenské názvy sú: panda veľká[2][3], panda čiernobiela[2][4], bambusiar čiernobiely[5], medveď čiernobiely[6], veľká panda[4]; neodborne: panda obrovská[7], obrovská panda[8], medvedík panda[9] (odborne znamená medvedík panda pandu červenú[10]); ľudovo: panda[11], medveď bambusový[3], bambusový medveď[12].
Rodové meno panda má tento druh (v niektorých z vyššie uvedených slovenských názvov) preto, lebo istý čas sa v systematike (pozri nižšie) väčšinou považoval za bezprostredne príbuzný s druhom Ailurus fulgens (opísaným už v roku 1825), ktorý bol pôvodne označovaný jednoducho ako panda a neskôr ako panda červená. Na rozlíšenie týchto dvoch druhov sa vo viacerých jazykoch druh Ailuropoda melanoleuca volá veľká panda a druh Ailurus fulgens ako malá panda. Etymológiu slova panda pozri v článku Ailurus (= panda červená).
Pokiaľ ide o vedecké meno druhu dnes označoveného ako Ailuropoda melanoleuca:[13][14][15]
- Druh bol pôvodne opísaný v roku 1869 pod názvom Ursus melanoleucus (uvádzané aj v tvare Ursus melanoleuca), čo doslova znamená „medveď čiernobiely“. Druh bol teda zaradený do rodu medveď (Ursus), do ktorého patrí aj napríklad medveď hnedý.
- Už o rok neskôr, v roku 1870, však druh dostal nové meno Ailuropoda melanoleuca, doslova „pandonoha čiernobiela“ alebo „mačacia stopa čierna a biela“[16]. Slovo Ailuropoda sa jazykovo skladá zo slov ailurus a poda: ailurus znamená „panda“ (t. j. panda červená), pričom ale pôvodný význam tohto pôvodne gréckeho slova je „mačka domáca“ (preto, že jej guľatá hlava pripomína mačaciu hlavu); poda je grécke slovo znamenajúce „noha“ v zmysle „chodidlo“. Názov „pandonoha“ pochádza z toho, že tento druh má podobné laby ako panda (t. j. panda červená). Ailuropoda bol rod novo vytvorený špeciálne pre tento druh.
- V tom istom roku (1870) druh dostal ďalšie nové meno – Pandarctos melanoleucus, doslova „pandomedveď čiernobiely“. Tento názov bol zdôvodnený tým, že názov Ailuropoda už bol v 19. stor. svojim spôsobom obsadený, pretože sa používal na označenie iného taxónu (i keď nie rodu) šeliem, a tak sa zdalo vhodné ho nahradiť nejakým iným. Pandarctos bol rod novo vytvorený špeciálne pre tento druh.
- O rok neskôr, v roku 1871, sa začal používať nový názov Ailuropus melanoleucus (v roku 1891 upravený na Aeluropus melanoleucus). Slovo Ailuropus je len umelá úprava slova Ailuropoda. Zdôvodnenie tohto nového mena bolo rovnaké ako zdôvodnenie tvaru Pandarctos. Ailuropus bol rod novo vytvorený špeciálne pre tento druh. Tvar Ailuropus melanoleucus sa svojho času dobre ujal, napríklad Ottův slovník naučný v roku 1888 uvádza to, čo dnes voláme panda veľká, práve pod názvom Ailuropus melanoleucus (české meno druh vtedy ešte nemal).
- Súčasný vedecký názov znie Ailuropoda melanoleuca a je teda návratom k tvaru z roku 1870.
V čínštine má tento druh veľa názvov, najčastejšie sú:[17][18][19]
- ta-siung-mao – doslova „veľká medveďovitá mačka“
- ta-mao-siung – doslova „veľký mačkovitý medveď“
- paj-siung – doslova „biely medveď“
- ču-siung – doslova „bambusový medveď“
- ťin-kou – doslova „strieborný pes“
- chua-siung – doslova „čínsky medveď" alebo „pruhovaný/vzorovaný medveď“
Systematika a evolúcia
Západniari sa s pandami veľkými prvýkrát zoznámili v roku 1869 vďaka opisu francúzskeho jezuitu a misionára Armanda Davida, ktorý získal od jedného lovca kože dospelých aj mladých pand. V roku 1901 navrhol britský zoológ Ray Lankester (vtedajší riaditeľ Prírodovedného múzea v Londýne) názov „panda veľká“, aby ju odlíšil od pandy červenej (vtedy považovanej za blízku príbuznú).[16]
Už od prvého opisu druhu bolo zaradenie pandy veľkej v systéme mäsožravcov veľmi sporné. Trochu zjednodušene možno povedať, že sa riešila jednak otázka, či je panda veľká príbuzná s pandou červenou alebo nie, a jednak otázka, či panda veľká (a prípadne aj panda červená) patrí skôr medzi pravé medvede (teda do čeľade medveďovité) alebo medzi „medvedíky“ (teda do čeľade medvedíkovité alebo pandovité), pozri nižšie.
Konkrétne sa v minulosti panda veľká zaraďovala:
- buď spolu s pandou červenou:
- a) do čeľade pandovité (Ailuridae), alebo
- b) do čeľade medvedíkovité (Procyonidae), a to často konkrétne do podčeľade nazvanej Ailurinae, alebo
- c) do čeľade medveďovité (Ursidae), a to často konkrétne do podčeľade nazvanej Ailurinae,
- alebo bez pandy červenej:
- d) do čeľade Ailuropodidae, alebo
- e) do čeľade medveďovité (Ursidae), a to často konkrétne do podčeľade nazvanej Ailuropodinae
- f) do čeľade medveďovité (Ursidae), a to konkrétne do tribusu Ailuropodini patriaceho buď do podčeľade Agriotheriinae alebo patriaceho do podčeľade Ursinae.[2][4][5][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31]
Genetické testy však ukázali, že panda veľká je skutočne medveď a preto patrí do čeľade medveďovitých. Je jediným žijúcim členom rodu Ailuropoda (panda) a jej najbližším príbuzným môže byť medveď okuliarnatý z Južnej Ameriky,[32] ale ani v tejto otázke nepanuje jednoznačný konsenzus.[33][34][35]
Poddruhy a evolúcia
Na základe odlišných parametrov lebky, odlišného sfarbenia srsti a odlišnej populačnej genetiky odborníci rozlišujú dva žijúce poddruhy pandy veľkej (2005):[17][36]
- Ailuropoda melanoleuca melanoleuca – najpočetnejšia panda s klasickým vzorovaním a typickým čiernobielym sfarbením
- Ailuropoda melanoleuca qinlingensis – namiesto typického sfarbenia je táto panda hnedobiela, má menšiu lebku, väčšie stoličky a obýva výlučne pohorí Čchin-ling.
Podrobná genetická štúdia z roku 2012 ukázala, že k oddeleniu populácií došlo pravdepodobne pred 300 000 rokmi.[37] Okrem toho vedci odhadujú, že prvé pandy uzreli svetlo sveta približne pred 2 – 3 miliónmi rokov.[38][39][40] Skoré oddelenie od hlavnej línie medveďov, a teda odlišný vývoj, je pravdepodobne príčinou atypického správania pri kŕmení. Na rozdiel od ostatných druhov medveďov z čeľade Ursidae sa pandy veľké počas pleistocénu postupne vyvinuli na druh živiaci sa prevažne bambusom.[41][42] Analýzou stabilných izotopov vedci zistili, že moderná panda veľká má zjavné nutričné odlišnosti od mäsožravcov i bylinožravcov, čo svedčí o jej jedinečnej nutričnej a ekologickej nike.[43] Napriek tomu, že sa živí hlavne rastlinnou potravou, jej ústny a tráviaci trakt si stále zachováva niektoré znaky mäsožravcov.[44]
Fylogenéza súčasných druhov medveďov znázornená v kladogramoch na základe kompletných sekvencií mitochondriálnej DNA podľa Yu et al. 2007 (prvý)[45] a genetické štúdie podľa Kumar et al. 2017 (druhý)[46]:
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
_(white_background).jpg){kind=small}